Slovensko sa pri ochrane odberateľov elektriny môže inšpirovať napríklad Holandskom

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Väčšina opatrení, ktorým Holandsko aj ďalšie krajiny chránia odberateľov energie, sa týka transparentnejších informácií. Analytička berlínskeho inštitútu však upozorňuje, že ani lepšie informácie spotrebiteľov nemusia ochrániť pred nátlakom predajcov.

Viaceré krajiny už pred prijatím európskej smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou z roku 2019 zaviedli pravidlá, ktorých cieľom je lepšia ochrana spotrebiteľa na trhu s energiou.

Nedávna štúdia Rady európskych energetických regulátorov (CEER) uvádza pozitívne príklady z Holandska, Nórska, Talianska, Švédska a Francúzska. Ostatným členským štátom podľa nej môžu poslúžiť ako príklad pri novelizácií národnej legislatívy podľa smernice, ktorú by mali stihnúť do konca roka.

Väčšina z opatrení, ktoré smernica aj členské štáty zavádzajú, kladie dôraz na lepšiu informovanosť spotrebiteľa. Holandsko napríklad štúdia CEER spomína v súvislosti s informovaním zákazníka pred uzavretím zmluvy a s prehľadnými účtami za energie.

Budú odberatelia elektriny lepšie chránení pred nekalými praktikami?

Nová európska smernica, ktorú by mal rezort hospodárstva transponovať do konca roka, obsahuje niekoľko opatrení pre lepšiu ochranu spotrebiteľa. O ďalších krokoch v tejto oblasti ministerstvo zatiaľ nehovorí, podľa dodávateľov elektriny by však mohlo.

Príkladné Holandsko

Na účte za energie  musia byť podľa holandských pravidiel všetky tarify uvedené v takej forme ako v zmluve. Rovnako sa na účtoch musí používať rovnaká terminológia. „Účet musí zákazníkovi umožniť, aby si ho vedel na základe zmluvy sám skontrolovať,“ uvádza CEER.

Ešte pred uzavretím zmluvy tiež musia dodávatelia odberateľovi poskytnúť údaj o minimálnych pravdepodobných ročných nákladoch, napríklad vzhľadom na lokalitu, v ktorej sa nachádza, alebo očakávanú spotrebu. Ponuka tiež obsahovať ďalšie povinné položky, vďaka čomu sa dá ľahko porovnať s ostatnými odberateľmi.

Výzvou však podľa CEER bude implementovať tieto pravidlá aj pri inovatívnych cenových konceptoch ako sú dynamické ceny alebo hodinové ceny odvodené od trhovej ceny. „V tomto prípade nebude ľahké poskytnúť zákazníkovi údaj o pravdepodobných ročných nákladoch,“ varujú autori.

Čo sa týka cien, maximálna cena energie v Holandsku nie je stanovená. Energetické spoločnosti však musia štyri týždne pred plánovanou zmenou ceny poslať svoj návrh národnému regulátorovi, ktorý preskúma, či je nastavená „rozumne“.

Holandsko tiež upravuje výšku pokuty pri skoršom ukončení zmluvy. Zároveň tam platí zákaz automatického obnovovania zmlúv – nielen v energetike, ale napríklad aj pri predplatnom médií alebo poistných zmluvách.

Ako Slovensko (ne)rieši energetickú chudobu

Koncepcia na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby navrhuje napríklad zavedenie príspevku na energie alebo zákaz odpojenia počas vykurovacej sezóny. Podľa odborníčky však riešenie problému neposúva „ani o chlp dopredu“.

Bezplatné nástroje aj monitoring

Odberateľom pri porovnávaní ponúk pomáhajú aj bezplatné nástroje, ktoré má v súčasnosti napríklad Taliansko alebo Česká republika. V oboch krajinách ich prevádzkujú tamojšie regulačné úrady. Povinnosť poskytnúť odberateľom takýto nástroj vyplýva aj z európskej smernice z roku 2019.

Pozitívnym príkladom ochrany spotrebiteľa je podľa štúdie aj Nórsko, ktoré upravuje štandardné podmienky v zmluvách vrátane presného výpočtu výšky pokuty pri skoršom ukončení zmluvy. Vo Francúzsku je napríklad zmena dodávateľa pre domácnosti zadarmo, firmy platia pokutu pri skoršom ukončení zmluvy na dobu určitú s fixnou cenou. Podobne ako v Nórsku však zákon uvádza, ako by mala byť vypočítaná.

Švédsko štúdia CEER spomína v súvislosti s monitorovaním informácií, ktoré sú odberatelia podľa zákona povinní dať zákazníkom. Regulačný úrad vytipoval niekoľko dodávateľov (na základe ich veľkosti alebo počtu sťažností, ktoré na prišli od odberateľov) a požiadal ich o niekoľko anonymných účtov. Pri chýbajúcich alebo zavádzajúcich údajov ich regulátor požiadal o nápravu.

Stačí väčšia informovanosť?

Sophia Steffenesen z berlínskeho Inštitútu pre energetiku a reguláciu oceňuje, že Európska komisia chce nastavením trhu dosiahnuť, aby mali spotrebitelia väčšiu kontrolu nad svojimi rozhodnutiami na trhu s energiami a tým tlačili na konkurenciu dodávateľov.

Nie je však presvedčená o tom, či väčšia informovanosť stačí. Poukazuje pri tom na prieskum Európskej komisie z roku 2015. Viac než tretina Európanov v ňom uviedla, že sa cítili pod tlakom podpísať zmluvu s dodávateľom. Tri štvrtiny respondentov boli navyše presvedčených , že dodávatelia prezentujú svoje ponuky ako atraktívnejšie než v skutočnosti sú.

„Toto naznačuje, že spotrebitelia majú problém spracovávať a vyhodnocovať informácie, keď sa rozhodujú na trhu s elektrinou. Zároveň sa zdá, že sú spotrebitelia náchylní podľahnúť pri tomto rozhodovaní nekalým praktikám,“ uvádza Steffensen vo svojej analýze.

Na nekalé praktiky sa v návrhu novely energetického zákona zameriava napríklad Česká republika. Ako pre EURACTIV.sk uviedlo české ministerstvo priemyslu a obchodu, novela napríklad zavádza pravidlá pre sprostredkovateľskú činnosť v energetike a uvádza sankcie pri jej nesprávnom vykonávaní. Po novom by mal spotrebiteľ mať právo bez postihu vypovedať zmluvu do 15 dní od začatia dodávok elektriny (na Slovensku je to 14 dní od podpisu zmluvy) alebo odstúpiť od zmluvy kedykoľvek sa zmenia zmluvné podmienky.

Slovenskú opozíciu rozdeľuje názor na jadrovú energiu aj zemný plyn

VOĽBY 2020 | Koaličné a opozičné strany sa zhodujú na rozvoji obnoviteľných zdrojov a dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Rozdeľuje ich názor na budúcnosť jadrovej energie a dotácií na výmenu kotlov. Proti energetickej chudobe chcú bojovať, väčšine však chýba konkrétna predstava.