Projadrová aliancia jedenástich členských štátov vyzýva EÚ, aby zohľadnila ich „energetickú rozmanitosť“ a prijala cieľ pre nízkouhlíkové bezfosílne zdroje energie vrátane jadra. Obnoviteľné zdroje a energetická účinnosť na dosiahnutie klimacieľov nestačia, odkazujú eurokomisii.
Súčasné európske politiky nedostatočne zohľadňujú prínos jadrovej energie a iných „nefosílnych“ zdrojov energie k cieľu bloku znížiť emisie o polovicu do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do polovice storočia, zhodlo sa jedenásť projadrových členských štátov vrátane Slovenska v spoločnom vyhlásení adresovanom Európskej komisii.
Členovia jadrovej aliancie – Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Fínsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko a Francúzsko –, ktorá sa sformovala tento rok, požadujú, aby EÚ pri vypracúvaní budúcich energetických a klimatických politík v plnej miere zohľadnila „všetky zdroje energie bez fosílnych palív“.
„Jadrová energia je nesporne udržateľná a rovnako platná technológia na dosiahnutie týchto cieľov pre členské štáty, ktoré sa rozhodli uchýliť sa k jej využívaniu,“ uvádzajú.
V súčasnosti podliehajú záväzným kvantifikovaným cieľom na splnenie cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy iba obnoviteľné energie a energetická účinnosť.
„Musíme však spoločne uznať, že tieto dva rozmery nestačia na to, aby obsiahli rôznorodosť riešení a priemyselných kapacít v členských štátoch,“ dodáva spoločné vyhlásenie s tým, že treba brať do úvahy aj jadrovú energiu.
„S výhľadom na budúcnosť a naše spoločné klimaticko-energetické ciele na roky 2040 a 2050 dôrazne vyzývame Európsku komisiu, aby navrhla regulačnú architektúru, ktorá členským štátom umožní dosiahnuť uhlíkovú neutralitu zahrnutím našej energetickej rozmanitosti,“ dodáva.
Na podnet Francúzska narastá medzi krajinami EÚ chuť revidovať klimatické a energetické ciele EÚ a prijať širší prístup k dekarbonizácii, ktorý nebude zameraný iba na obnoviteľné zdroje.
Keď sa zákonodarcovia EÚ tento rok dohodli na zvýšení cieľa EÚ v oblasti obnoviteľnej energie na rok 2030, Francúzsku a jeho spojencom sa už podarilo znížiť cieľ EÚ týkajúci sa výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov pre krajiny, ktoré už majú nízkouhlíkový elektrický mix.
Podobne aj jadrová aliancia teraz vyzýva EÚ, aby prijala cieľ pre nízkouhlíkovú energiu, nielen pre obnoviteľné zdroje.
„Ak chceme spoločne dosiahnuť ciele do roku 2030 a ísť ďalej s cieľmi do roku 2040, pravdepodobne sa budeme musieť opýtať sami seba, ako sú tieto ciele štruktúrované,“ povedala predstaviteľka úradu francúzskej ministerky energetiky Agnès Pannier-Runacher.
„Stanovujeme si ciele, pokiaľ ide o podiel obnoviteľnej energie na konečnej spotrebe energie, a teraz sme sa dostali do slepej uličky. Ak chceme ísť ďalej v oblasti obnoviteľných energií, narazíme na nízkouhlíkovú základňu niektorých členských štátov,“ dodala.
Európa by sa podľa nej nemala sústrediť na vypracovanie štvrtej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie RED IV, ale prvej smernice o nízkouhlíkových emisiách.
Zmena paradigmy
Podľa krajín, ktoré sú členmi jadrovej aliancie, by si táto zmena paradigmy vyžadovala zmenu cieľov stanovených v národných energetických a klimatických plánoch (NECP), ktoré musia členské štáty EÚ dokončiť do júna 2024.
Francúzsky návrh plánu, ktorý krajina minulý mesiac predložila Európskej komisii, už odkazuje na „dekarbonizovaný“ energetický cieľ namiesto cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov, ako to požaduje smernica EÚ o obnoviteľnej energii.
Paríž odvtedy drží pevnú líniu a odmieta prijať cieľ obnoviteľnej energie na rok 2030, čím fakticky odmietol výzvu Komisie dodržiavať smernicu EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie.
Na tlačovej konferencii v utorok (19. decembra) komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simson odmietla výzvu portálu Euractiv, aby sa konkrétne vyjadrila k francúzskemu návrhu na „nízkouhlíkový“ energetický cieľ.
Uznala však význam jadrovej energie v kontexte klimatických cieľov EÚ do roku 2040, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, pričom návrh Komisie by mal byť predložený vo februári.
Španielska ministerka energetiky Teresa Ribera, ktorá predsedala utorňajšiemu zasadnutiu Rady pre energetiku, uviedla, že iba obnoviteľné zdroje energie je možné nasadiť dostatočne včas, aby Únia splnila svoje klimatické ciele do roku 2030.
Okrem toho si však nechala otvorené dvere aj pre iné možnosti.
