Slovensko stále nevie, koľko obnoviteľných zdrojov môže ešte pripojiť

Veterné elektrárne v obci Skalité v roku 2006. Odvtedy boli demontované. [TASR/Pavol Ďurčo]

Parlament schválil nový zákon o zelených energiách, odborná diskusia však trpí nedostatkom technických dát. Ani novej štúdii výrobcov sa nepodarilo zistiť, aký je aktuálny slovenský potenciál.

Minulý týždeň schválili slovenskí poslanci novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE). Pre nové väčšie zdroje znamená prechod od fixných výkupných cien k aukciám a doplatkom.

„Štát už nebude pre nové zdroje automaticky vyplácať nejaký paušálny doplatok za obnoviteľný zdroj energií,“ avizoval minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) podľa tlačovej správy svojho rezortu. Tá tiež zdôrazňuje, že prioritou novely je „nákladová efektívnosť pri minimálnom dosahu na koncové ceny energie.“

Podľa tímlídra opozičnej SaS pre energetiku Karla Galeka si Žigovo ministerstvo v novele prisvojilo príliš veľa právomocí. „Nevieme, čo sa má súťažiť, v akom objeme a za akých podmienok,“ napísal Galek v správe rozposlanej médiám. V zákone vidí poslanec „tunel“, ktorý umožní ďalší rast cien elektriny. Jeho pozmeňovacie návrhy k zákonu vládna väčšina odmietla.

Slovenskej diskusii o obnoviteľných zdrojoch však nechýba len politický konsenzus, ale aj dáta. Na otázku, aký je aktuálny slovenský potenciál, neodpovedala ani nová štúdia výrobcov. Trápi ju rovnaký problém, aký mala riešiť: stop stav a s ním spojený nedostatok dát, ktoré by mal poskytnúť štát a prevádzkovatelia sústav.

Stop stav bez bližšieho vysvetlenia

Výročná konferencia Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), ktorá sa konala v utorok 23. októbra, bola prvou od schválenia novely zákona.

Jedným z kľúčových momentov konferencie bolo predstavenie štúdie SAPI o možnostiach využitia OZE na Slovensku a ich vplyvu na jeho elektrizačnú sústavu. V spolupráci s asociáciou ju vypracoval Juraj Kubica, sekretár Svetovej energetickej rady na Slovensku.

Zákon o zelených energiách: Výrobcovia sa boja obmedzenia súťaže, SaS by hlasovala proti

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že jeho návrh zákona o obnoviteľných zdrojoch reaguje na európske trendy. Podľa SAPI ide novela proti filozofii energetickej únie.

Vznik štúdie, ale aj jej výsledky poznačil stop stav vyhlásený distribučnými spoločnosťami v decembri 2013. Ten znemožňuje pripájanie obnoviteľných zdrojov s kapacitou väčšou ako 10kW, pričom prevádzkovatelia sústav sa odvolávajú na slabú infraštruktúru. Tá si podľa nich vyžaduje dodatočné investície. Žiadna analýza, ktorá by technické prekážky vysvetľovala podrobnejšie, však zverejnená nebola.

A ani štúdii SAPI sa nepodarilo odpovedať na otázku, aké sú vlastne kapacity pre obnoviteľné zdroje na Slovensku a ako dlhodobo zabezpečiť financovanie ich pripájania.

Treba budovať inteligentné siete

Z prezentácie Kubicu na konferencii vyplynulo, že jedným z hlavných posolstiev štúdie je nutnosť sústrediť sa na budovanie smart grids.

„Ak budú siete inteligentné, nemusíme tak veľa investovať do regulačných zdrojov a môžeme viac investovať do obnoviteľných zdrojov,“ povedal na konferencii generálny sekretár slovenskej pobočky Svetovej energetickej rady.

Ako bude vyzerať elektrický systém budúcnosti? Bude prepojenejší a flexibilnejší

Prepojenia a flexibilita systému sú kľúčové pre integráciu veľkého podielu obnoviteľných zdrojov do energetického systému v Európe.

Regulačné zdroje slúžia na stabilizáciu siete v čase, keď variabilné obnoviteľné zdroje neprodukujú dosť elektriny, teda vtedy, keď vietor dostatočne nefúka či slnko nesvieti. Stabilitu siete dokážu zabezpečiť elektrárne na zemný plyn či iné konvenčné palivá, ktorých výkon možno rýchlo meniť.

„Stojíme pred otázkou: zvyšovať podiel regulačných zdrojov alebo zaviesť inteligentné riadenie sústavy. Ja uprednostňujem túto (druhú) možnosť,“ skonštatoval Kubica. Zároveň však zdôraznil, že rozvoj energie z vetra a slnka si na Slovensku bude vyžadovať aj väčšie kapacity pre skladovanie energie v podobe akumulátorov.

Najnižšie celkové náklady

O slovenskom energetickom mixe Kubica povedal, že má „relatívne priaznivú skladbu“. Pochválil aj narastajúcu energetickú efektívnosť slovenského hospodárstva, keď spotreba elektriny 30 rokov stagnuje, hoci hrubý domáci produkt za ten čas niekoľkonásobne vzrástol.

Podľa prognózy ministerstva hospodárstva, na ktorú sa Kubica odvolal, však bude spotreba elektriny v ďalších desaťročiach relatívne rýchlo rásť.

Šéf európskej jadrovej lobby: Obnoviteľné zdroje majú skryté náklady

ŠPECIÁL / Všetky náklady na posilnenie sietí, záložných systémov a skladovania energie sa v nákladoch na nový obnoviteľný zdroj zvyčajne nezohľadňujú, tvrdí šéf Foratomu YVES DESBAZEILLE.

V tomto kontexte poukázal Kubica na celkové náklady obnoviteľných zdrojov známe ako LCOE (levelized costs of electricity), ktoré pokrývajú kapitálové aj prevádzkové náklady od počiatku do konca životnosti vrátane narábania s odpadom.

„Sú nízke a klesajúce,“ skonštatoval expert. Najnižšie celkové náklady má podľa medzinárodného porovnania veterná energia na mori, na druhom mieste sú vysokokapacitné fotovoltaické elektrárne. Napriek metodologickej náročnosti takéhoto porovnávania došlo k takýmto záverom aj Spoločné výskumné centrum Európskej komisie či Medzinárodná energetická agentúra.

Chýbajúce vyčíslenie potenciálu

Člen predstavenstva Západoslovenskej distribučnej (ZSD) Marian Kapec však štúdii vyčítal chýbajúcu, kvantifikáciu potenciálnych kapacít a ich financovania.

O mape znázorňujúcej regionálne kapacity pre zelené energie naprieč Slovenskom, ktorá je súčasťou štúdie, povedal, že pochádza z niekoľko rokov starej štúdie Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS). Tá podľa neho navyše nedala súhlas na zverejnenie mapy.

So znižovaním emisií sa na Slovensku prechodne zvýši podiel zemného plynu

Envirorezort predstavil predbežné závery štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050. Očakáva ďalšie investície do jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, ako aj významný podiel plynu až do roku 2030.

Výkon pripojiteľný do sústavy závisí podľa Kapca od regulačných zdrojov a od cezhraničného prepojenia s Maďarskom, ktoré ešte nie je dokončené.

Zástupca ZSD vyzval SAPI na intenzívnejšiu spoluprácu so SEPS. Jej zástupcovia však na konferenciu zelených výrobcov neprišli. To platilo aj pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a ministerstvo hospodárstva.

Kto to všetko zaplatí

Manažérovi zo Stredoslovenskej energetiky – Distribúcie (SSE-D) Josefovi Nováčkovi zase v štúdii SAPI chýbalo, „kto to všetko zaplatí“.

„Ak máme pripájať zákazníkov (nové zdroje) a zároveň modernizovať sústavu a niekto nám to zaplatí, tak to robiť budeme,“ opísal pohľad distribučnej spoločnosti.

Elektrina, vykurovanie, priemysel. Znečisťovatelia žiadajú viac peňazí na zelené projekty

V budúcom desaťročí bude mať Slovensko prístup k miliardám eur z predaja emisných povoleniek. Už teraz sa rozhoduje, akým spôsobom ich bude rozdeľovať.

Kubica súhlasil, že otázka, kto ponesie finančné bremeno, zatiaľ nemá odpoveď. „Ale tomuto sa naša štúdia primárne nevenuje,“ zdôraznil. Distribučky ospravedlňujú stop stav technickými prekážkami. „Na tie sme sa sústredili,“ vysvetlil expert Svetovej energetickej rady.

Kubica sa tiež bránil, že mapa regionálnych kapacít pochádzala zo zverejneného výňatku štúdie SEPS. „Bolo by dobré, keby SEPS zverejnila celú štúdiu,“ dodal expert Svetovej energetickej rady. Pokiaľ ide o štúdiu SAPI, Ján Karaba z výkonného výboru asociácie prisľúbil, že zverejnená bude aspoň jej časť.

Pesimistický medzinárodný odhad

Potenciál obnoviteľných zdrojov na Slovensku naznačila vo februári tohto roku Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu (IRENA). V medzinárodnej štúdii založenej na zverejnených analýzach, ako aj rozhovoroch s úradníkmi, skonštatovala, že Slovensko už svoje možnosti v elektrine zo solárnej a veternej energie takmer dosiahlo.

Je zároveň jediným štátom EÚ, v ktorom je celkový nákladovo efektívny potenciál obnoviteľných zdrojov v elektroenergetike pre rok 2030 nižší ako dnešný podiel na spotrebe elektriny.

Potenciál Slovenska pre obnoviteľné energie je vyše 20 percent

Európska únia môže spotrebu obnoviteľných zdrojov do roku 2030 zdvojnásobiť, a to s pozitívnou ekonomickou bilanciou, tvrdí Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu.

V roku 2015 pokrývali variabilné zdroje, ktorými sú na Slovensku prakticky len solárne elektrárne, 3 percentá konečnej spotreby elektriny. V scenári IRENA je tento podiel len o niečo vyšší, stále však pod 5 percentami. Budúcnosť obnoviteľných zdrojov na Slovensku vidí IRENA v doprave, priemysle a budovách.

Tento rok sa európske inštitúcie dohodli na zvýšení podielu obnoviteľných zdrojov na 32 percent do roku 2030. Ciele pre jednotlivé štáty budú stanovené v národných energetických a klimatických plánoch, ktorých prvú verziu musia krajiny zaslať do Bruselu do konca tohto roka.

Nádej v lokálnom zdroji

Niektorí výrobcovia a analytici dúfajú, že k rozvoju obnoviteľných zdrojov a súvisiacemu zrušeniu stop stavu dopomôže nový zákon.

Kapec zo ZSD na konferencii povedal, že teraz je rad na ministerstve hospodárstva, aby zverejnilo zoznam výrobcov, ktorí budú podporovaní doplatkom, ako aj výkon za uzlové oblasti a pripojiteľnosť v danej lokalite.

Bojuje za obnoviteľné zdroje na Slovensku: Európska komisia nás sklamala

Neodrádza nás dostavba jadrovej elektrárne, ani neriešenie našich sťažností v Bruseli, hovorí VERONIKA GALEKOVÁ.

Ján Karaba zo SAPI zase ocenil, že nový zákon o obnoviteľných zaviedol inštitút lokálneho zdroja s kapacitou do 500 kW určeného takmer výhradne na spotrebu na mieste.

Nováček zo SSE-D však podčiarkol, že aj lokálny zdroj budú musieť distribučné sústavy posudzovať z technického hľadiska.

Potenciál Slovenska pre obnoviteľné energie je vyše 20 percent

Európska únia môže spotrebu obnoviteľných zdrojov do roku 2030 zdvojnásobiť, a to s pozitívnou ekonomickou bilanciou, tvrdí Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu.