Slovenský envirorezort mešká s plánom pre čisté ovzdušie

Smogová situáca v okolí areálu U.S. Steel Košice v marci 2018. [TASR/Milan Kapusta]

Ministerstvo životného prostredia SR stále nepredložilo plán kvality vzduchu, ku ktorému ho zaväzuje rozhodnutie Európskej komisie. Ospravedlňuje sa tým, že čaká na dokončenie energeticko-klimatického plánu.

Slovensko patrí medzi členské štáty Európskej únie, ktoré neposlali na čas do Bruselu svoje plány na zvýšenie kvality ovzdušia. Termín, ktorý stanovila Európska komisia, bol apríl 2019.

Minulý týždeň na to upozornila bruselská environmentálna mimovládka European Environmental Bureau (EEB).

Krajina pritom čelí dvom konaniam Európskej komisie pre porušenie európskej legislatívy o kvalite ovzdušia, tretie európska exekutíva zvažuje.

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa bráni tvrdením, že nie je samo. Patrí totiž medzi 15 štátov, ktoré konečnú verziu dokumentu nepredložili. „Nejde o individuálne zlyhanie konkrétneho štátu, ale skôr o nesprávne načasovanie termínu predloženia Národného programu znižovania emisií,“ reaguje pre EURACTIV.sk hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

Vo svojom predbežnom pláne počíta Slovensko okrem obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie aj so zemným plynom, a to najmä vo vykurovaní a v doprave do roku 2030.

Slovensko nie je najhoršie

„Toto je pre nás zdrojom veľkých obáv: ignorovaním právneho záväzku národné vlády opomínajú svoju povinnosť zlepšiť kvalitu ovzdušia,“ vyjadrila sa expertka EEB Margherita Tolotto na adresu 15 štátov bez definitívnych plánov.

Z nich však niektoré poslali do Bruselu aspoň predbežnú verziu plánu. Sú nimi Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko a napokon aj Slovensko. Slovenský envirorezort tak v plnení svojich záväzkov nepatrí medzi najhoršie prípady.

Európska komisia vyčíta Slovensku znečistené ovzdušie, odpady aj ničenie lesov

Odpadový systém zavedený v roku 2016 zatiaľ nepriniesol zreteľné zvýšenie recyklácie. Problémom sú aj skládky a odpad z priemyslu.

Tými sú Bulharsko, Česko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Luxembursko, Malta, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko. Tieto krajiny Komisii neposlali vôbec nič.

Zmyslom plánov je detailne určiť nástroje, akými štáty dosiahnu zníženie emisií znečisťujúcich látok do roku 2020 a 2030 na úrovne, ktoré samé pred troma rokmi odsúhlasili počas legislatívneho procesu v Rade EÚ o smernici o národných emisných stropoch.

Rezort vidí chybu v termíne

Slovenské ministerstvo životného prostredia zmeškanie termínu ospravedlňuje nesprávnym určením termínu na strane európskej exekutívy.

Starostlivosť o kvalitu ovzdušia spája s národným energeticko-klimatickým plánom. Jeho definitívnu verziu musí každý členský štát poslať Európskej komisii podľa inej legislatívy do konca tohto roka.

„Zatiaľ nie sú v týchto (15) štátoch prijaté finálne energeticko-klimatické plány, ktoré svojimi politikami a opatreniami môžu  výrazne ovplyvniť politiky a opatrenia, ktoré je potrebné prijať na redukciu emisií,“ tvrdí Ferenčák. Pripomína, že za energoplán je hlavne zodpovedné ministerstvo hospodárstva. Rezort životného prostredia podľa neho medzitým pracuje na nízkouhlíkovej stratégii. Tú by však mala vláda podľa nedávnych vyjadrení predstaviteľov ministerstva schváliť až v prvej polovici budúceho roka.

Každopádne, „zámerom ochrany ovzdušia nie je brániť ekonomickému rozvoju a zavádzať ďalšie regulácie, ale chrániť ovzdušie, takže tieto politiky musia byť vzájomne konzistentné a spolu viesť udržateľnému rozvoju,“ vysvetľuje Ferenčák.

Nevýrazné zlepšenie ovzdušia

Vo svojom predbežnom pláne na ochranu ovzdušia envirorezort konštatuje, že „Slovensko patrí medzi krajiny EÚ so zhoršenou kvalitou ovzdušia.“ Pripomína, že pre nesprávne alebo nedostatočné plnenie požiadaviek smernice o kvalite ovzdušia sú voči nemu vedené dve konania zo strany Európskej komisie (infringementy).

„Európska komisia vedie tiež voči Slovenskej republike konanie v rámci systému EÚ Pilot, ktorý je štádiom pred otvorením procesu infringementu,“ píše sa ďalej v dokumente.

Únia zlyháva v boji proti znečistenému ovzdušiu. Čo urobí Slovensko?

Európski audítori kritizujú uplatňovanie legislatívy o čistom vzduchu. Slovenský envirorezort navrhuje systém obchodovania so znečisťujúcimi látkami, emisné štandardy pre menšie zdroje, útlm uhlia a viac elektromobilov.

Mierne zlepšenie kvality ovzdušia v posledných rokoch pripisuje najmä „zavedeniu právnej úpravy týkajúcej sa obmedzenia emisií (ustanovenie emisných limitov) pre priemysel, zavádzaniu nových environmentálnych technológií a technologických opatrení, ktoré súvisia so zavádzaním najlepších dostupných techník, ale aj s celkovým pokrokom v oblasti technológií a tiež z ekonomických dôvodov.“

Dokument však dopĺňa, že „pokles v posledných rokoch je nevýrazný, v sektore domácností bol zaznamenaný kolísavý alebo dokonca rastúci trend emisií (najmä častíc PM2,5), čo súvisí so zvýšeným spaľovaním tuhých palív najmä biomasy.“

Kontroverzná biomasa

V dokumente zaslanom do Bruselu ministerstvo vyzýva na komunikáciu a koordináciu s energetickou a klimatickou politikou. Treba vyriešiť „protichodné ciele (napríklad v oblasti podpory využívania biomasy ako obnoviteľného zdroja energie)“.

Budúcnosť vidí v udržateľnom využívaní obnoviteľných zdrojov, ale aj zemného plynu a jadrovej energie. Odvoláva sa pritom na štúdiu nízkouhlíkového rozvoja, na ktorej základe dnes vzniká stratégia nízkouhlíkového rozvoja.

Dekarbonizačné scenáre v štúdii predpokladajú do roku 2030 investície do kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktorá bude ako palivo využívať zemný plyn. „Neskôr sa však plyn nahrádza biomasou, veternou a solárnou energiou. V elektroenergetike bude do roku 2050 dominovať jadrová energia,“ píše sa v dokumente.

V doprave tiež počíta s elektrifikáciou, obnoviteľnými energiami a zemným plynom. Predbežný plán napríklad hovorí o využívaní stlačeného zemného plynu (CNG), skvapalneného ropného plynu (LPG). Za týmto účelom informuje dokument o možnosti znížiť daňové zaťaženie CNG v doprave a podpore budovania príslušnej infraštruktúry.

Doprava, vykurovanie, horná Nitra

Dokument analyzuje dopad viacerých potenciálnych opatrení pre zlepšenie kvality ovzdušia.

V doprave je to podpora vyradenia starých dieselových vozidiel (napríklad zavedením šrotovného), podpora pre vozidlá na alternatívny pohon, cestné emisné kontroly vozidiel, a sprísnenie požiadaviek a zvýšenie frekvencie pre pravidelné technické kontroly vozidiel.

Slovenské ministerstvá sa dohodli, koľko peňazí dajú na znižovanie emisií

Zo zákona schváleného parlamentom vyplýva, že Slovensko bude môcť do roku 2030 investovať do klímy 2,5 miliardy eur. Oproti dnešku sú prostriedky výrazne vyššie, nie však na úrovni odporúčanej európskou smernicou.

Vo vykurovaní envirorezort analyzuje možnosti podpory výmeny starých kotlov, diferencovania registračných poplatkov v cenách nových kotlov s cieľom podpory environmentálne šetrnejších spaľovacích zariadení, prechod domácností používajúcich na vykurovanie tuhé palivo k nízkoemisným zdrojom tepla (napríklad k spaľovaniu zemného plynu), požiadavky na palivá (obmedzenie vlhkosti dreva na spaľovanie pod 25 percent), zvedenie systému kontrol domácností používajúcich tuhé palivo a osvetovú kampaň o správnej praxi pri spaľovaní uhlia a biomasy. Prichádza aj s opatreniami v poľnohospodárstve a pripomína záväzok utlmiť spaľovanie uhlia na hornej Nitre.

Konečnú sériu opatrení by mala obsahovať definitívna verzia dokumentu, ktorú envirorezort zatiaľ do Bruselu neposlal.