Slovenský plán na dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2030 je neaktuálny

Ilustračná fotografia. [EPA/Julian Stratenschulte]

Európska komisia vyčíta energeticko-klimatickému plánu Slovensku nízke ambície a chýbajúce časti. Environmentalisti a experti žiadajú nápravu, rezort hospodárstva chce plán revidovať až o tri roky.

Európska komisia slovenskému energetickému a klimatickému plánu v októbrovom hodnotení vyčíta nedostatky v takmer všetkých hlavných oblastiach.

Podľa Jána Karabu zo Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI) by mal energeticko-klimatický plán obsahovať víziu, kam sa chceme o desať rokov dostať. To však podľa neho momentálna verzia dokumentu nespĺňa.

Rezort hospodárstva pre EURACTIV uviedol, že výhrady Európskej komisie analyzuje a plánuje dokument aktualizovať.

„Vzhľadom na nové klimatické ciele do roku 2030, o ktorých európske inštitúcie rokujú, sa dá predpokladať, že všetky členské štáty budú svoje NECP aktualizovať,“ uvádza ministerstvo hospodárstva v stanovisku.

Ponáhľať sa nemusí, podľa nariadenia o energetickej únii má čas až do júna 2023.

Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021-2030 (National Energy and Climate Plan – NECP) by malo Slovensko vysvetliť, ako chce prispieť k cieľom EÚ v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľnej energie a znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030.

Plán by mal obsahovať časový harmonogram postupného ukončovania fosílnych palív a zároveň kvantifikovať investície potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.

Budaj: Slovensko chce znížiť emisie o 55 percent

Slovensko podľa ministra podporí ambicióznejšie klimatické ciele, bude presadzovať právo na vlastný energetický mix a technologickú neutralitu. Premiér Igor Matovič však minulý týždeň tvrdil, že Slovensko sa zatiaľ ku konkrétnym percentám znižovania emisií oxidu uhličitého zaväzovať nebude.  

„Z postoja ministerstva je jasné, že je tento plán vnímaný, ako povinná jazda, ktorú musíme absolvovať,“ povedal Ján Karaba na brífingu Slovenskej klimatickej iniciatívy k hodnoteniu Komisie.

Slovensko má oficiálne čas tri roky, aby zapracovalo výhrady Komisie a prispôsobilo ho aktuálnym európskym cieľom v oblasti klímy.

Eurokomisia v nariadení členské štáty motivuje, aby svoje ciele nastavovali ambicióznejšie.

„Právne predpisy v oblasti klímy a energetiky stanovujú minimálnu úroveň ambícií, ktorú majú národné energetické akčné plány dosiahnuť. Členské štáty sú však plne oprávnené navrhovať ambicióznejšie plány. Je to zásadné, pretože žiadny z týchto (minimálnych – pozn. redakcie) cieľov nie je dostatočne ambiciózny na to, aby EÚ mohla plniť svoje záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody,“ uvádza Európska komisia v nariadení o NECP.

Aké výhrady má Komisia?

Eurokomisia plánu vyčíta nízke ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré si stanovilo na úrovni 19,2 percenta do roku 2030. Podľa Komisie musí Slovensko do roku 2030 vyrábať z obnoviteľných zdrojov aspoň 24 percent všetkej energie.

Podľa Jána Karabu zo SAPI je hlavný problém v tom, že energetický a klimatický plán Slovenska sa „v oblasti dekarbonizácie takmer celý točí okolo teplárenstva a obnoviteľné zdroje energie sú pritom odsunuté na druhú koľaj“.

„Slovensko má práve najväčší problém s dosahovaním plánovaného podielu obnoviteľných zdrojov energie. Treba si tiež uvedomiť, že napríklad doprava, ktorej dekarbonizácia sa do veľkej miery opiera o batériovú alebo vodíkovú elektromobilitu, nutne potrebuje elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov,” dodáva Karaba.

Komisia požaduje zvýšiť ambície plánu v oblasti energetickej efektívnosti. Súčasný cieľ zníženia primárnej spotreby na úrovni 15,7 percenta považuje za málo ambiciózny. Komisii chýba plán politík, ktorými by sa dosiahli ďalšie úspory energie do roku 2030. Tiež chýbajú konkrétne čísla, koľko energie ušetria jednotlivé opatrenia.

Podľa riaditeľky organizácie Budovy pre budúcnosť Kataríny Nikodemovej je v oblasti energetickej efektívnosti problémom aj to, že Národný energetický a klimatický plán Slovenska nevychádza z Dlhodobej stratégie obnovy budov.

„Ministerstvo dopravy a výstavby SR malo mať túto stratégiu hotovú v marci, ale dokončuje ju až teraz, koncom roka 2020. Tým pádom ciele úspor energie a zníženia emisií v sektore budov nie sú v Národnom energetickom a klimatickom pláne zahrnuté. Máme obavy, či budú obe kľúčové politiky vo vzájomnom súlade,” hovorí Katarína Nikodemová.

„Výskum a inovácie v energetike zostávajú bez jasnej stratégie a merateľných cieľov. V pláne chýbajú nevyhnutné kroky na postupné ukončenie energetických dotácií, najmä v prípade fosílnych palív. Nedostatočná je aj analýza spravodlivej transformácie uhoľných regiónov. Navyše, plán neobsahuje žiadne politiky ani opatrenia zamerané konkrétne na boj proti energetickej chudobe,“ uvádza tlačová správa Slovenskej klimatickej iniciatívy.

Vyvinúť tlak na rezort hospodárstva, aby plán aktualizovalo skôr ako v roku 2023 by mohlo prípadné zaradenie NECP do Klimatického zákona. O jeho finálnej podobe rozhodnú lídri členských štátov v decembri.

Revíziu Národného energetického a klimatického plánu Slovenska sľubuje aj programové vyhlásenie vlády na roky 2020-2024.

Prečo je NECP dôležitý?

Slovensko by malo v NECP naplánovať svoje ďalšie kroky pre nasledujúcu dekádu tak, aby dosiahlo uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Programy NECP by podľa eurokomisie  mali byť prvým krokom pri plánovaní prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých členských štátoch EÚ.

Klimatológovia poukazujú na to, že podľa správy OSN o znižovaní emisií bude nasledujúca dekáda kľúčová pre zmiernenie negatívnych vplyvov klimatickej zmeny.

Nevyhnutné bude podľa správy OSN podniknúť „rýchle a ďalekosiahle“ zmeny vo všetkých oblastiach či už ide o energetiku, priemysel alebo dopravu a znižovanie energetickej náročnosti budov.

Europoslanci z envirovýboru žiadajú významné navýšenie klimatických cieľov

Členské štáty by mali do roku 2030 produkovať o 60 percent menej emisií skleníkových plynov než v roku 1990. Včera (10.9.) to odsúhlasil Výbor pre životné prostredie Európskeho parlamentu.

Podľa Slovenskej klimatickej iniciatívy je oprava chýb a nedostatkov v dokumente kľúčová pre ochranu klímy, nastavenie klimatickej politiky Slovenska a pre zvýšenie našej životnej úrovne.

„Bez správnych podkladov nebudeme mať ani správne modely pre dosiahnutie klimatických cieľov. Uniknú nám tak mnohé príležitosti a vyše 126 000 ľudí na Slovensku, ktorí žiadajú väčšiu ochranu klímy cez petíciu „Klíma ťa potrebuje”, zostane nevypočutých,“ upozorňuje klimatická iniciatíva