So znižovaním emisií sa na Slovensku prechodne zvýši podiel zemného plynu

Plynová elektráreň v Malženiciach [TASR/Henrich Mišovič]

Envirorezort predstavil predbežné závery štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050. Očakáva ďalšie investície do jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, ako aj významný podiel plynu až do roku 2030.

Štát má už jasnejšie v tom, ako sa budú znižovať slovenské emisie do roku 2050. Ministerstvo životného prostredia predstavilo so Svetovou bankou predbežné závery spoločnej štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky. Keď bude štúdia v novembri dokončená, poslúži ako základ pre stratégiu nízkouhlíkového hospodárstva.  „Chceli sme tvoriť politiku na základe dát,“ povedal riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš na podujatí, ktoré vo štvrtok 13 septembra usporiadal týždenník Trend.

Haluš predstavil referenčný scenár, ako aj štyri možné scenáre znižovania emisií do roku 2050. V referenčnom scenári zhotovenom na základe súčasných politík výrazne rastie podiel zemného plynu na výrobe elektriny, a to pred rokom 2030 aj po ňom. To platí aj pre štyri dekarbonizačné scenáre pred rokom 2030. Neskôr však plyn nahrádzajú biomasou, veternou a solárnou energiou.

Ak sa Slovensko rozhodne pre jeden z dekarbonizačných scenárov, elektroenergetike bude až do roku 2050 dominovať jadrová energia.

Stratégia bude do konca roka

Štúdia poslúži ako analytický podklad pre stratégiu nízkouhlíkovej ekonomiky, ktorú bude schvaľovať vláda. Jej prvú verziu chce ministerstvo predložiť do konca roka.

Oba dokumenty môžu poskytnúť vstupy pre definovanie slovenských cieľov v rámci celoeurópskeho znižovania emisií v horizonte 2030 a 2050. Mali by tiež definovať finančné náklady.

Do konca roka musí Slovensko zaslať Európskej komisii prvú verziu integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Európska exekutíva zároveň na jeseň – pred klimatickou konferenciou COP24 v Katoviciach – predloží plán na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody až do roku 2050.

Únia aj štáty budú mať nové klimatické stratégie s výhľadom do roku 2050

Koncom roka 2018 bude známe, ako sa chce Slovensko dopracovať k nižším emisiám a vyšším environmentálnym štandardom.

Haluš z inštitútu vo štvrtok zdôraznil, že prezentované výsledky sú len predbežné. „Toto nie je vytesané do kameňa, ale zjednodušenie reality,“ povedal o ekonomických modeloch prezentácii, ktorú urobil s ekonómom Svetovej banky Donatom de Rosom. Svetová banka poskytla rezortu modelovacie nástroje na znižovanie emisií a vývoj ekonomiky.

Na štúdii spolupracovalo aj ministerstvo hospodárstva.

Zaostávanie v energetickej efektívnosti

„Od 90. rokov sme boli relatívne úspešní v znižovaní emisií,“ vysvetlil Haluš. Podľa neho za tým nie je len zatvorenie časti priemyselnej produkcie po roku 1989, ale aj znižovanie emisií v ďalšom období. V tempe celkovej redukcie emisií od roku 1990 je Slovensko po Rumunsku na druhom mieste v regióne.

„Podarilo sa oddeliť hospodársky rast od emisií,“ poznamenal analytik envirorezortu. V oblasti energetickej efektívnosti však Slovensko naďalej zaostáva. „Na vyrobenie HDP v hodnote jedného eura potrebujeme dvakrát viac energie ako priemer Európskej únie,“ skonštatoval Haluš.

Medzi rokmi 1990 a 2016 sa zvýšil podiel dopravy na tvorbe emisií z 9 na 16 percent. Podiel priemyslu vzrástol z 13 na 23 percent. Podiel energetiky klesol, stále však vyrába väčšinu emisií – 51 percent.

Expert OECD: Slovensko musí obmedziť dotovanie oceliarstva a fosílnych palív

Slovensko by sa malo vydať cestou veternej energie. O konci ťažby uhlia musí rozhodovať celá verejnosť, hovorí expert OECD a autor štúdie „Ako zvýšiť materiálovú efektivitu slovenského hospodárstva“ Anthony Cox.

Emisie z energetiky sa v referenčnom scenári, teda pri pokračovaní súčasných politík, znižujú len minimálne. Emisie ostatných sektorov ako doprava a priemysel by narástli.

Celkové emisie by sa do roku 2050 neznížili, skonštatoval de Rosa zo Svetovej banky. A to aj napriek tomu, že referenčný scenár počíta s nárastom ceny emisných povoleniek, ktoré pokrývajú energetiku a časť priemyslu, na takmer 90 eur za tonu CO2. Dnes sa cena v Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS) pohybuje na úrovni 20 eur.

Smerom k elektrifikácii priemyslu a dopravy

V referenčnom scenári sa investície v elektroenergetike sústredia na kombinovanú výrobu tepla a elektriny (CCGT) a do solárnej energie. CCGT využívajú ako palivo predovšetkým zemný plyn. Pri zachovaní súčasných politík sa zvýši podiel CCGT na výrobe elektriny na 22 percent v roku 2030 a 37 percent v roku 2050.

Jadrová energia by si aj v roku 2030 zachovala súčasný podiel 56 percent. V roku 2050 by sa jej podiel však znížil na 36 percent, a to práve na úkor solárnej elektriny a CCGT.

V4 dáva prednosť megalomanským projektom pred čistou energiou

Politici v krajinách Vyšehradskej skupiny uprednostňujú tradičné zdroje energie ako uhlie a jadro pred obnoviteľnými alternatívami, ktoré vedú k energetickej sebestačnosti. Európska únia je dnes jediná, kto to môže zmeniť, píše ADA ÁMON.

Dekarbonizačné scenáre počítajú s naplnením nových európskych cieľov pre rok 2030. Energetická efektívnosť sa má v Únii zvýšiť o 32,5 percenta a obnoviteľné zdroje majú dosiahnuť podiel 32 percent. Výsledkom bude zníženie celoeurópskych emisií oproti roku 1990 o približne 45 percent.

Štyri dekarbonizačné scenáre zo štúdie pre Slovensko sa spoliehajú na zvýšenie energetickej efektívnosti v budovách, spotrebičoch, priemysle a v čoraz viac elektrifikovanej doprave. Verejné politiky budú zároveň podporovať obnoviteľné zdroje.

Jednotlivé scenáre sa líšia úsilím, ktoré budú musieť vyvinúť priemysel a domácnosti v zvyšovaní energetickej účinnosti a podielu obnoviteľných zdrojov.

Viac biomasy a solárnej energie

Podľa všetkých štyroch scenárov by došlo k výraznému zníženiu spotreby energie po roku 2025. Spotreba elektriny však bude kontinuálne rásť a v roku 2050 bude približne o polovicu vyššia ako dnes. Je za tým elektrifikácia dopravy, priemyslu a sčasti aj vykurovania.

Dekarbonizačné scenáre predpokladajú, že jadrová energia si po krátkodobom náraste udrží podiel medzi 50 – 60 percentami na elektrickom mixe v roku 2030 a 2050. Taký je aj jej dnešný podiel.

V troch scenároch tiež narastie podiel biomasy na výrobe elektriny, a to v rôznych výškach od minimálnej úrovne 5 percent v roku 2030 až po maximálnu úroveň 11 percent v roku 2050. Solárna energia nerastie vo všetkých scenároch, jej maximálne podiely sú však vyššie – 7 percent v roku 2030 a 13 percent v roku 2050.

Vietor, z ktorého sa dnes na Slovensku nevyrába takmer žiadna elektrina, zaznamenáva rast len v jednom zo štyroch scenárov do roku 2030, neskôr však vo všetkých štyroch. V roku 2050 môže dosiahnuť podiel 11 percent.

Plyn má na Slovensku budúcnosť vo vykurovaní, pribrzdí ho energetická efektívnosť

Slovenskí plynári, inštitúcie aj ochranári opatrne nachádzajú zhodu na príspevku plynu v boji proti znečistenému ovzdušiu.

Všetky štyri dekarbonizačné scenáre počítajú s nárastom podielu zemného plynu na výrobe elektriny do roku 2030, a to od 2 po 20 percent. V dvoch zo štyroch scenárov je druhým najdôležitejším palivom po jadre. Do roku 2050 však všetky scenáre počítajú s poklesom jeho podielu na menej ako jedno percento.

Priemysel investície nezvládne sám

Miroslav Kiraľvarga, viceprezident U.S. Steel Košice a prezident Republikovej únie zamestnávateľov, v diskusii povedal, že si vie predstaviť energetickú transformáciu priemyslu. „Prechod od uhlíkovej k vodíkovej stope je možný,“ skonštatoval.

V európskom oceliarskom priemysle by si to však podľa neho vyžiadalo investície za 10 – 15 miliárd eur. Elektrifikácia jeho výroby by zase znamenala, že by spotrebúval o toľko elektriny viac, ako dnes za celý rok spotrebuje najväčšia európska ekonomika, Nemecko.

„Ale táto elektrina musí byť zelená,“ zdôraznil Kiraľvarga.

Slovensko čaká rozhodnutie, ako využije európsku podporu na znižovanie emisií

Zamestnávatelia vyzvali štát na stanovenie podmienok pre využitie podporných schém v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami.

Európski oceliari podľa Kiraľvargu žiadjú, aby sa európska legislatíva o obchodovaní s emisiami v najbližšej dobe nemenila. Ďalšou požiadavkou je pomoc s investíciami. „Priemysel sám na investície nemá,“ podčiarkol viceprezident U.S. Steel Košice. Od štátu žiada, aby začal riešiť podmienky čerpania derogačného a modernizačného fondu v rámci ETS.

Slovensko sa musí rozhodnúť, ako ich bude využívať do júna 2019. Envirorezort avizoval, že zákon transponujúci revíziu smernice o ETS predloží túto jeseň.

Horná Nitra ako príklad?

Analytička environmentálnej mimovládky E3G Ada Ámon zdôraznila, že do diskusie o dekarbonizácii musia byť zapojení všetci aktéri vrátane občianskej spoločnosti a starostov dotknutých regiónov.

„Slovensko môže byť príkladom spravodlivej transformácie,“ poukázala na hornú Nitru, kde sa spaľuje uhlie.

Dekarbonizačné scenáre s uhoľnými elektrárňami na Slovensku už nepočítajú. „Keby sme sa mohli voľne rozhodnúť, zastavili by sme elektráreň Nováky hneď,“ povedal na podujatí Haluš s ohľadom na emisné ciele a nákladovú efektívnosť. Ministerstvo útlm uhlia navrhuje aj v novej Envirostratégii 2030. Haluš však zdôraznil, že zatvorenie Novák nie je v kompetencii jeho inštitútu.

Ak Slovensko nahradí uhlie geotermálnou energiou, ušetrí 2,7 miliardy eur

Štúdia z dielne Európskej komisie tvrdí, že na slovenskom uhoľnom priemysle je závislých 7 000 pracovných miest. Hornonitrianske bane doteraz hovorili o 11 000.

Štátny tajomník envirorezortu Norberta Kurillu (nom. Most-Híd) sa k Novákom nevyjadril, priznal však, že „výroba ocele bude pravdepodobne doplácať na znižovanie emisií“. „Ale ak vyvinieme spoločnú snahu, aj tento sektor môže byť udržateľný,“ zdôraznil Kurilla.

Zároveň podčiarkol, že štát by nemal privilegovať vybrané sektory, ale snažiť sa, aby „všetci išli cestou dekarbonizácie.“