South Stream sa začne stavať už tento rok

FOTO TASR/AP/Dmitry Lovetsky

Minulý týždeň (28.12.2011) turecký minister pre energetiku Taner Yıldız odovzdal ruskému premiérovi Vladimirovi Putinovi povolenie na výstavbu plynovodu Južný tok cez exkluzívnu ekonomickú zónu Turecka. Ruská strana tak získala súhlas všetkých zainteresovaných krajín a môže začať s výstavbou.  

Projekt má zjavný náskok oproti konkurenčnému Nabuccu, ktorý podporuje Európska únia v snahe znížiť závislosť na dodávkach plynu z Ruska a ktorý sa spolieha na dodávky suroviny z Azerbajdžanu. (viď. Súbor liniek)

Putin uviedol, že vhodný termín pre začiatok výstavby bude koncom tohto roku. Podľa výkonného riaditeľa plynárenského gigantu Gazprom Alexeja Millera je to jasné potvrdenie toho, že výstavba prebehne podľa naplánovaného rozvrhu do konca roka 2015.

Ako uvádza Reuters, zo strany Turecka šlo o neočakávaný krok, keďže ešte v októbri sa zdalo, že sa Rusku obracia chrbtom. Štátna spoločnosť BOTAŞ odmietla predĺžiť kontrakt o ročných dodávkach ruského plynu pre Istanbul v objeme 6 miliárd metrov kubických (bcm). Gazprom však prekonal aj túto prekážku a obe firmy pred koncom roka podpísali základné podmienky pre dodávky plynu v roku 2012, ktoré budú o 2 bcm vyššie.

Ruské médiá pritom koncom roka začali špekulovať o tom, že Gazprom by mohol od projektu South Stream úplne odstúpiť. Ruský denník Vedomosti uviedol, že vedenie spoločnosti prvýkrát oficiálne pripustilo, že v prípade dohody s Ukrajinou o prevzatí podielu v ukrajinskej tranzitnej sieti by mohlo projekt Južný tok zastaviť.

Moskve sa navyše popri nedávno spustenému Severnému toku, otvorí ďalšia prepravná trasa do Európy mimo územia Ukrajiny, s ktorou sa stále nedokáže dohodnúť na cene plynu.  Miller minulý týždeň zopakoval, že realizácia plynovodu úzko súvisí aj s vývojom rokovaní s Ukrajinou.

Rusko uzavrelo medzivládne dohody o realizácii projektu aj s Bulharskom, Srbskom, Maďarskom, Gréckom, Slovinskom, Chorvátskom a Rakúskom. Na projekte sa okrem Gazpromu, ktorý vlastní 50 % akcií, podieľa talianska spoločnosť ENI (20 %), nemecký Wintershall a francúzska firma EDF (po 15 %).