Environmentálne organizácie podali žalobu na európske inštitúcie, ktoré vlani prijali smernicu o obnoviteľných zdrojoch. Využívanie biomasy z lesov je podľa nich v rozpore s európskymi zmluvami.
Slovenské lesoochranárske zoskupenie VLK je súčasťou skupiny organizácií a jednotlivcov, ktorí v pondelok (4. marca) zažalovali Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu Európskej únie na Súdnom dvore EÚ.
Komisia navrhla a Parlament a členské štáty prijali vlani novú smernicu o obnoviteľných zdrojoch, podľa ktorej sa má ich podiel do roku 2030 zvýšiť na 32 percent.
Sťažovatelia nesúhlasia s tým, že v smernici bola medzi obnoviteľné palivá zaradená aj lesná biomasa. Pri jej spaľovaní vznikajú emisie skleníkových plynov a dochádza k výrubu lesov, ktoré ich absorbujú. Ochranári tvrdia, že zahrnutie lesnej biomasy do smernice znamená porušenie environmentálnych cieľov EÚ zakotvených v Zmluve o fungovaní EÚ, ako aj porušenie základných práv a slobôd v Charte základných práv EÚ.
Škodlivá biomasa
„Sme presvedčení o tom, že mimoriadne zvýšenie ťažby, ktoré je potrebné na výrobu energie z lesnej biomasy, ničí samotné lesné ekosystémy, ktoré doposiaľ absorbovali uhlík z atmosféry,“ uviedli lesoochranári. Zahrnutie lesnej biomasy do smernice podkopáva jej ciele, tvrdia.
Zároveň sa domnievajú, že spaľovanie dreva na výrobu energie prináša viac emisií uhlíka v atmosfére ako spaľovanie fosílnych palív vrátane uhlia.
Súčasne VLK podal podnet na slovenskú prokuratúru. Žiada ju o preverenie dodržiavania zákona, ktorý za spaľovanie dreva pochádzajúceho z lesných porastov nepriznáva dotácie.
Poslancov Národnej rady SR zas vyzýva, aby vykonali poslanecký prieskum v dvoch spaľovniach a v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa zoskupenia totiž existujú dôvodné podozrenia, že zákon nedodržiavajú.
Kritériá udržateľnosti
Envirorezort sa v reakcii pre TASR odvolal na novoprijatú Envirostratégiu 2030.
„V minulosti boli vypracované kritériá na využívanie biomasy na energetické účely hradené z fondov EÚ. Envirostratégia 2030 obsahuje cieľ, aby sa tieto pravidlá stali záväzné pre všetky pripravované projekty, a nemali by sa týkať iba projektov hradených z verejných zdrojov,“ napísal hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.
Ministerstvo hospodárstva SR zase zdôraznilo, že návrh európskej smernice prešiel v Európskej únii štandardným legislatívnym konaním.
„Vo všeobecnosti platí, že členské štáty sú povinné transponovať smernice v predpísanej lehote do svojho vnútroštátneho právneho poriadku,“ skonštatoval jeho tlačový odbor.