Spaľovanie lesného dreva škodí klíme, tvrdí VLK, ktorý žaluje Úniu

Protest leoochranárov zo združenia VLK v roku 2014. [TASR/Milan Kapusta]

Environmentálne organizácie podali žalobu na európske inštitúcie, ktoré vlani prijali smernicu o obnoviteľných zdrojoch. Využívanie biomasy z lesov je podľa nich v rozpore s európskymi zmluvami.

Slovenské lesoochranárske zoskupenie VLK je súčasťou skupiny organizácií a jednotlivcov, ktorí v pondelok (4. marca) zažalovali Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu Európskej únie na Súdnom dvore EÚ.

Komisia navrhla a Parlament a členské štáty prijali vlani novú smernicu o obnoviteľných zdrojoch, podľa ktorej sa má ich podiel do roku 2030 zvýšiť na 32 percent.

Sťažovatelia nesúhlasia s tým, že v smernici bola medzi obnoviteľné palivá zaradená aj lesná biomasa. Pri jej spaľovaní vznikajú emisie skleníkových plynov a dochádza k výrubu lesov, ktoré ich absorbujú. Ochranári tvrdia, že zahrnutie lesnej biomasy do smernice znamená porušenie environmentálnych cieľov EÚ zakotvených v Zmluve o fungovaní EÚ, ako aj porušenie základných práv a slobôd v Charte základných práv EÚ.

Škodlivá biomasa

„Sme presvedčení o tom, že mimoriadne zvýšenie ťažby, ktoré je potrebné na výrobu energie z lesnej biomasy, ničí samotné lesné ekosystémy, ktoré doposiaľ absorbovali uhlík z atmosféry,“ uviedli lesoochranári. Zahrnutie lesnej biomasy do smernice podkopáva jej ciele, tvrdia.

Zároveň sa domnievajú, že spaľovanie dreva na výrobu energie prináša viac emisií uhlíka v atmosfére ako spaľovanie fosílnych palív vrátane uhlia.

Nové pravidlá pre obnoviteľné energie ohrozujú lesy

Viac lesov znamená nižšie tempo klimatických zmien. Ich vyrubovanie má naopak na klímu rovnaký vplyv ako spaľovanie iných fosílnych palív.

Súčasne VLK podal podnet na slovenskú prokuratúru. Žiada ju o preverenie dodržiavania zákona, ktorý za spaľovanie dreva pochádzajúceho z lesných porastov nepriznáva dotácie.

Poslancov Národnej rady SR zas vyzýva, aby vykonali poslanecký prieskum v dvoch spaľovniach a v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa zoskupenia totiž existujú dôvodné podozrenia, že zákon nedodržiavajú.

Kritériá udržateľnosti

Envirorezort sa v reakcii pre TASR odvolal na novoprijatú Envirostratégiu 2030.

„V minulosti boli vypracované kritériá na využívanie biomasy na energetické účely hradené z fondov EÚ. Envirostratégia 2030 obsahuje cieľ, aby sa tieto pravidlá stali záväzné pre všetky pripravované projekty, a nemali by sa týkať iba projektov hradených z verejných zdrojov,“ napísal hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.

Skončil sa stop-stav, podľa slovenských fotovoltikov sa píše „história“

Zástancovia obnoviteľných energií privítali vypísanie kapacít v objeme 43 MW. Podľa schválenej Envirostratégie 2030 sa v budúcnosti na všetky bezemisné zdroje uplatnia kritériá udržateľnosti.

Ministerstvo hospodárstva SR zase zdôraznilo, že návrh európskej smernice prešiel v Európskej únii štandardným legislatívnym konaním.

„Vo všeobecnosti platí, že členské štáty sú povinné transponovať smernice v predpísanej lehote do svojho vnútroštátneho právneho poriadku,“ skonštatoval jeho tlačový odbor.