Experti: Spaľovať drevo pre splnenie európskych cieľov nie je riešením

Ilustračná fotografia. [EPA/How Hwee Young]

Spaľovanie biomasy, vďaka ktorému Slovensko plní svoje ciele v obnoviteľnej energii, ohrozuje biodiverzitu aj ovzdušie. Riešením má byť zrušenie stop stavu pre solárne a veterné zdroje. Podmienkou je dôsledné posúdenie ich vplyvov na životné prostredie.

Slovensko podľa Eurostatu splní svoj záväzok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pre rok 2020. Do štatistiky sa totiž dostali doteraz nezarátané údaje o spotrebe biomasy v domácnostiach.

Vláde dávajú tieto nové údaje určitý manévrovací priestor, keďže vďaka nim Slovensko predbehlo cieľ, ktorý sa krajina zaviazala dosiahnuť. Hlavným prínosom však je, „že konečne vieme, koľko biomasy reálne spotrebúvame,“ povedal štátny tajomník Michal Kiča ministerstva životného prostredia na diskusii, ktorú organizoval portál EUARACTIV Slovensko.

Analytička SHMÚ: Čísla o spotrebe biomasy nesedeli už roky, nikoho to nezaujímalo

Slovensko vykazovalo poslednú dekádu nesprávne údaje o obnoviteľnej energii. „Na SHMÚ roky vieme, že malé zdroje emisií, pod ktoré patria aj domácnosti, malé služby a firmy, neboli a nemohli byť zachytené štatistikou správne,” hovorí analytička Slovenského hydrometeorologického ústavu JANKA SZEMESOVÁ.

Predčasná radosť

Na obnoviteľné zdroje sa musíme podľa Kiču pozrieť nielen z hľadiska plnenia cieľov v štatistikách, ale predovšetkým analyzovať, čo to robí s naším životným prostredím.

Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko si myslí, že plnenie cieľov v obnoviteľnej energii nie je „dôvodom na jasanie“. Súčasné nastavenie využívania biomasy na Slovensku vedie podľa neho k „vytváraniu náleviek, ktoré ťahajú stále viac biomasy z našich lesov“. Dôsledky nepociťuje len lesné prostredie, ale celé Slovensko, keďže „organická hmota v ekosystéme potom chýba,“ hovorí Miko.

Podľa Mika však spaľovanie dreva nie je riešenie. „Triky, že v štatistikách vymeníme niečo za niečo nás nepriblížia k tomu dobrému, čo chceme dosiahnuť. Tým je zastavenie poškodzovania životného prostredia a zmeny klímy.“

Podľa vedúcej odboru Emisie a biopalivá Slovenského hydrometeorologického ústavu Janky Szemesovej Slováci kúria najmä domácim drevom. „Za posledných desať rokov došlo k štvornásobnému nárastu palivového dreva. Pozitívne je, že väčšina ľudí kupuje drevo legálne z urbariátov alebo maloobchodných prevádzok,“ upozorňuje Szemesová.

Citlivé nastavenie OZE

Životné prostredie však môžu negatívne ovplyvniť aj iné obnoviteľné zdroje než je biomasa. Podľa štátneho tajomníka rezortu životného prostredia Michala Kiču chýba „jednotný rámec rozvoja, ktorý by určoval, kde v krajine budeme umiestňovať jednotlivé typy obnoviteľných zdrojov. Len tak budeme vedieť posúdiť ich kumulatívny vplyv na životné prostredie,“ myslí si.

Podľa Ladislava Mika je na Slovensku obrovský priestor pre rozvoj slnečnej, veternej energie a geotermálnej energie.

Na Slovensku sa zle dýcha. Eurokomisia pristúpila k radikálnym opatreniam  

Slovensko dlhodobo prekračuje denné limity koncentrácie tuhých častíc v ovzduší. Okrem toho neprijalo adekvátne opatrenia na zlepšenie situácie. Európska komisia ho preto žaluje na Súdnom dvore EÚ.

„To, že to ľuďom vadí a že to nechcú mať za chalupou, je objektívny fakt. Potrebujeme niečo ako konfliktnú mapu, ktorá by analyzovala, kde na seba naráža napríklad ochrana biodiverzity a dobré podmienky pre OZE. Zistili by sme, že sú miesta, kde by sa dalo týmto konfliktom vyhnúť,“ navrhuje Miko.

Problémom, ktoré sa spájajú s rozvojom niektorých obnoviteľných zdrojov energie, je nesprávne nastavenie podpory. Príkladom tohto prístupu je podľa Kiču pestovanie energetických plodín, ktoré má priame negatívne dôsledky na biodiverzitu a stav životného prostredia. Tým, že sa nezohľadnia tieto vplyvy, deformuje to pohľad na ekonomickú výhodnosť OZE, hovorí Kiča.

K tomu prispieva napríklad aj nesprávne nastavenie poplatkov vody na zavlažovanie, ktoré sa už roky nemenili. „Za zavlažovanie energetických plodín by nemali byť tie isté ceny ako v bežnom poľnohospodárstve,“ myslí si.

Podľa riaditeľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI) Jána Karabu však v súčasnosti niektoré obnoviteľné zdroje dotácie nepotrebujú, a „sú schopné fungovať na trhovom základe,“ zdôrazňuje Ján Karaba. „Na druhej strane sa nemôžeme sa tváriť, že keď sme desiatky rokov podporovali fosílnu energiu, jadrovú energetiku, tak teraz nepotrebujeme podporovať OZE,“ upozorňuje Karaba.

Stop stav končí

Na Slovensku však bránia využívaniu solárnej, veternej alebo geotermálnej energie rôzne technické a legislatívne bariéry. Najvypuklejším problémom je zamedzenie pripájania nových zdrojov OZE do siete, takzvaný stop stav.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka je pre skončenie stop stavu podstatné, aby sa prepojila slovenská prenosová sústava s maďarskou. Prepojenie by malo byť dokončené na prelome marca a apríla. Potom by už podľa neho nemali mať problém malé zdroje, „ktoré sa budú chcieť pripojiť do siete bez nároku  na výkupné ceny“.

„Chceme ukončiť prevádzkovú podporu OZE a ísť len do investičnej podpory, lebo prevádzková podpora zaťažuje koncové ceny energií,“ zdôraznil.

Pre rozvoj väčších zdrojov obnoviteľnej energie rokuje rezort hospodárstva so SEPS. Diskusie podľa Galeka „pokročili“ a prisľúbil, že stop stav „bude onedlho uvoľnený“.

Ministerstvo hospodárstva chce situáciu s obnoviteľnými zdrojmi riešiť koncepčne a preto chystá viaceré zmeny v legislatíve. Medzi najdôležitejšie úlohy, ktoré musí rezort splniť je dokončenie transpozície „zimného balíčka,“ menia sa však viaceré dôležité zákony, ktoré rozvoj OZE výrazne ovplyvnia. Patria medzi ne napríklad zákon o energetickej efektívnosti, zákon o podpore OZE a podpore kombinovanej výrobe elektriny a tepla, zákon o energetike, zákon o tepelnej energetike ako aj zákon o regulácii.

Slovensko sa ocitlo medzi európskou špičkou v obnoviteľnej energii. Veľmi sa tým nechváli

Podľa Eurostatu sa Slovensko skokovo zaradilo medzi krajiny, ktoré vedú v zelenej energii.  Do štatistiky sa totiž dostali nové údaje o spotrebe biomasy v domácnostiach. Bude to mať ďalekosiahle dôsledky pre slovenskú energetickú politiku, hovoria výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov.

Ďalšie bariéry 

Zmena zákona je dôležitá, ale „netreba si predstavovať, že sa vďaka tomu všetci pripojíme a že každý bude mať doma vlastnú výrobu energie,“ myslí si Ladislav Miko zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Hlavným problémom podľa neho je, že „desiatky rokov bola celá prenosová sústava budovaná na veľké zdroje a nie je prispôsobená na tisícky drobných zdrojov, ktoré by sa mohli pripájať“. Aby prenosová sústava zvládla pripojenie nových zdrojov sú podstatné investície. V tom by mal podľa Mika pomôcť Plán obnovy.

V najnovšej verzii plánu obnovy a odolnosti je na obnoviteľné zdroje vyčlenených 220 miliónov eur. Z toho by sto miliónov malo ísť na výstavbu nových elektrární, 60 miliónov na modernizáciu existujúcich OZE a ďalších 60 miliónov na zvýšenie flexibility elektrizačnej sústavy.

Podľa riaditeľa SAPI však stop stav nie je jedinou bariérou rozvoja OZE na Slovensku. Distribučné spoločnosti majú podľa neho zlé technické a obchodné podmienky. „Momentálne nie je ani možné získať ani orientačné údaje, na základe ktorých by bolo možné určiť, kde by sa dal postaviť nejaký projekt,“ tvrdí Karaba.

Problémom je tiež aj administratívnu náročnosť povoľovania projektov. Podľa neho je dôležité, aby štát vedel, čo chce v oblasti energetiky a obnoviteľných zdrojov dosiahnuť. „Nastavenie transparentných procesov a pravidiel je jeden z kľúčových faktorov úspechu,“ myslí si Ján Karaba.

Nové ciele v OZE

Európska komisia ešte nedávno Slovensku vyčítala nízke ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Navrhovala ich zvýšenie na 24 percent na celkovom energetickom mixe do roku 2030. Podľa štátneho tajomníka Kiču je je namieste slovenské ciele v oblasti obnoviteľnej energie prehodnotiť. Ich prípadné navýšenie považuje za „dosiahnuteľné“.

Nebude však potrebné upraviť len samotné ciele, ale aj kľúčový dokument, ktorý určuje smerovanie Slovenska na ceste k uhlíkovej neutralite. V Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021-2030 (National Energy and Climate Plan – NECP) by malo Slovensko vysvetliť, ako chce prispieť k cieľom EÚ v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľnej energie a znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030.

Podľa Jána Karabu zo SAPI by mal energeticko-klimatický plán obsahovať víziu, kam sa chceme o desať rokov dostať. To však podľa neho momentálna verzia dokumentu nespĺňa.

S tým, že plán potrebuje zmenu súhlasí aj Karol Galek z rezortu hospodárstva. S Kičom sa však rozchádzajú v tom, kedy sa to stane. Podľa Galeka by to Slovensko malo stihnúť do roku 2023, ako ho zaväzuje nariadenie o európskej energetickej únii. „Na revízii sa pracuje, treba ho zatiaľ brať taký, ako je,“ myslí si Karol Galek.

Štátny tajomník envirorezortu upozornil, že ciele sa budú pravdepodobne revidovať skôr. Legislatíva aj strategické dokumenty sa totiž budú musieť zladiť s navýšeným klimatickým cieľom do roku 2030. Ten zaväzuje európske krajiny znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 oproti roku 1990.

Európska komisia preto plánuje predstaviť v júni rozsiahly balík právnych predpisov Európskej únie „Fit for 55“. V rámci tejto iniciatívy bude revidovaný takmer každý európsky zákon o energii a klíme, počnúc smernicou o obnoviteľnej energii až po právne predpisy ovplyvňujúce zdaňovanie energie.

Klimatické reformy naberú v roku 2021 na obrátkach

Revízia systému obchodovania s emisiami, uhlíkové clo, priemyselná stratégia a nové klimatické ciele do roku 2030. Aké bude klimatická agenda v roku 2021?

Pri aktualizácii slovenského NECP si podľa Michala Kiču „počkáme na balíček ‚fit for 55,‘ aby sme vedeli ako sa nové ciele premietnu do sektorových politík“. Štátny tajomník pri tom ráta  so zapojením verejnosti a s vytvorením pracovných skupín. „Z časového hľadiska ide o druhý polrok 2021,“ upresnil Kiča.

Podľa Janky Szemesovej z SHMU sa so stratégiami a cieľmi treba poponáhľať, lebo „nemáme veľa času na to, aby sme sa stali do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou krajinou”. Na aktualizácii klimatického a energetického plánu už SHMÚ pracuje a „15.marca odovzdávame aktualizované projekcie emisií,” upresňuje Szemesová.

Pri aktualizácii energeticko-klimatického plánu treba dbať na to, aby sa jednotlivé ministerstvá medzi sebou zosúladili. „Rezorty spolu bojujú v prioritách, čo je pochopiteľné, no teraz máme jedinečnú príležitosť, ktorá sa už nezopakuje. Momentálne je na ministerstve hospodárstva jeden expert, ktorý s nami spolupracuje, na rezorte dopravy nie je ani jedna analytická kapacita, ktorá by pracovala na tejto téme,” upozorňuje Szemesová.

„Bola by som veľmi rada, ak by sa nám podarilo pripraviť nejaký veľmi ambiciózny uhlíkovo neutrálny  scenár, ktorý by sme mali mať na stole čo najskôr, aby sme vedeli, čo máme dosiahnuť,” uzatvára.