Spaľovne alebo obehové hospodárstvo? Slovensko chce oboje

Spaľovňa v Rostocku, Nemecko. [EPA/BERND WUESTNECK]

Slovensko by chcelo do financovania z Fondu spravodlivej transformácie zahrnúť aj spaľovne. Tieňový spravodajca, euroslanec Hajšel, túto možnosť pripúšťa, europoslanec Hojsík proti nej bojuje. Nový akčný plán pre obehovú ekonomiku spaľovne nespomína.  

Minulý týždeň sa vo výboroch Európskeho parlamentu diskutovalo o dvoch dokumentoch, ktoré Európska komisia považuje za kľúčové pre prechod EÚ na uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Slovensko do jedného z nich presadzuje spaľovne.

Vo Výbore pre rozvoj regiónov europoslanci debatovali o pripomienkach členských štátov k návrhu Fondu spravodlivej transformácie (Just Transition Fund – JTF). Vo Výbore EP pre životné prostredie zase eurokomisár pre životné prostredie, oceány a rybolov, Virginijus Sinkevičius, predstavil europoslancom návrh Nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo. Slovensko sa do návrhu Fondu spravodlivej transformácie snaží dostať energetické zhodnocovanie odpadov, čo môže spôsobiť nesúlad týchto verejných politík, ktoré Európska komisia považuje za kľúčové pri dosiahnutí cieľov Európskej zelenej dohody.

Správne projekty

Fond spravodlivej transformácie bude disponovať 7,5 miliardami „čerstvých peňazí“ v rámci rozpočtu EÚ. Peniaze by mali smerovať do regiónov a odvetví, ktoré sú závislé od fosílnych palív pri ich transformácii na uhlíkovú neutralitu. Cieľom fondu je, aby bol prechod uhlíkovo náročných priemyselných odvetví a regiónov čo najplynulejší a predišlo sa nárastu nezamestnanosti a regionálnych rozdielov.

Slovensko má v pláne prostriedky  Fondu využiť najmä na transformáciu uhoľného regiónu horná Nitra v Trenčianskom kraji. Elektrinu vyrobenú z uhlia v Novákoch nahradia po konci dotácií v roku 2023 zdroje v iných regiónoch. Novácka elektráreň však dodáva hornej Nitre aj teplo, ktorého alternatívny zdroj zatiaľ neexistuje. Teplo by mala v prvej fáze po útlme uhlia dodávať hlavne biomasa a v zime plyn. V druhej fáze Slovenské elektrárne, a.s. rátajú so spaľovaním odpadu. Slovenská vláda preto v svojich pripomienkach k návrhu Fondu spravodlivej transformácie, presadzuje, aby medzi technológiami, ktoré Fond podporí, bolo zahrnuté aj energetické zhodnocovanie odpadov.

Ako vyplynulo z diskusie, niektorí europoslanci sa obávajú, že z prostriedkov vo Fonde budú ťažiť najmä veľké firmy a znečisťovatelia, ktorí veľkou mierou ku klimatickej kríze prispeli. Ohrozený je, podľa niektorých europoslancov, hlavný cieľ tohto finančného nástroja, ktorým je sociálna transformácia regiónov a podpora samospráv, malých a stredných podnikov či vznik start-upov a inovatívnych technologických riešení. Europoslanci sa obávajú, že ak nastavenie Fondu dovolí financovať nesprávne projekty, obyvatelia uhoľných a priemyselných regiónov, ktorých má Fond pri transformácii podporiť, ostanú bokom.

V pracovnom dokumente Rady EÚ, ktorý zhŕňa pripomienky členských štátov k návrhu Fondu, Slovensko tlačí na to, aby  sa pojem „zdrojová efektívnosť“ rozšíril aj na zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov.

„Uprednostňujeme zahrnutie energetického zhodnocovania odpadu do koncepcie efektívneho využívania zdrojov, napríklad zmenou existujúcich uhoľných elektrární na zariadenia energetického zhodnocovania odpadov. Slovensko má v súčasnosti stále nedostatočné kapacity na spracovanie odpadu pred uložením na skládku, ako aj na spracovanie nerecyklovateľného odpadu,“ uvádza sa v dokumente.

Spaľovanie odpadu namiesto uhlia? Slovensko lobuje za európske peniaze, Únia je (zatiaľ) skeptická

Novú vládu čaká hľadanie alternatívy pre vykurovanie hornej Nitry. Energetické zhodnocovanie odpadu by v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi a plynom produkovalo o 80 percent emisií CO2 menej ako spaľovanie uhlia.

Rozhodnutie v rukách štátov

Slovenský europoslanec Robert Hajšel (nom. SMER-SD, S&D) ktorý je tieňový spravodajca k legislatíve týkajúcej sa Fondu spravodlivej transformácie (Just Transition Fund – JTF), hovorí, že považuje za nutné, aby aktivity Fondu boli v súlade s klimatickými cieľmi EÚ.

Pokiaľ ide o financovanie zariadení na energetické spaľovanie odpadov z prostriedkov Fondu, Hajšel zdôrazňuje, že je na rozhodnutí vlád a parlamentov členských štátov, akou cestou sa v oblasti udržateľného nakladania s odpadmi vyberú. Financovanie spaľovní z tohto finančného nástroja pripúšťa. „Ak sa členské štáty rozhodnú vydať cestou využitia spaľovní, pripadá do úvahy, že technologicky moderné a životné prostredie nezaťažujúce formy energetického zhodnocovania odpadov bude v rámci schválených územných JTF plánov možné financovať aj z prostriedkov tohto fondu,“ povedal pre EURACTIV Slovensko.

Podľa poslanca budú členské štáty v najbližšom období predkladať tzv. Národné teritoriálne plány, ktoré stanovia priority financovania z Fondu spravodlivej transformácie. Národné plány členských štátov musia byť v súlade s Európskou zelenou dohodou, ako aj s Národnými klimatickými a energetickými plánmi. Robert Hajšel tvrdí, že ak bude projekt energetického zhodnocovania odpadov v slovenskom teritoriálnom pláne zaradený, musí spĺňať všetky potrebné normy a vrátane znižovania skleníkových plynov. Členský štát musí podľa neho preukázať, že takéto zariadenie pomôže dotknutému regiónu kompenzovať environmentálnu záťaž aj inak napríklad vytvorením pracovných miest. „Je na slovenskej vláde, či bude nástojiť, aby sa z JTF financovali aj moderné spaľovne, alebo aby sa v tejto súvislosti investičné úsilie z JTF zameralo skôr na podporu obehového hospodárstva,“ dodáva Hajšel.

Neefektívne vynaložené verejné peniaze

So zaradením energetického zhodnocovania odpadu do Fondu spravodlivej tranformácie naopak nesúhlasí europoslanec Martin Hojsík (PS, Renew). Ten začiatkom minulého týždňa poslal list Stálemu zastúpeniu SR v Bruseli a Ministerstvu hospodárstva SR, v ktorom žiada, aby Slovensko upustilo od zaradenia spaľovní do návrhu Fondu pre spravodlivú transformáciu. Europoslanec tvrdí, že ak peniaze z Fondu budú smerovať do spaľovní, pôjde o neefektívne nakladanie s verejnými financiami. Argumentuje tým, že spaľovne odpadov s využitím energie vytvárajú výrazne menej pracovných miest než opätovné používanie a recyklácia. Okrem toho, že sú zdrojom emisií CO2, odporujú podľa Hojsíka aj princípom obehového hospodárstva.

„Spaľovne odpadov s využitím energie (WTE zariadenia) potrebujú z technických aj ekonomických dôvodov konštantný prísun veľkého množstva odpadov, čo spôsobuje, že pôsobia proti snahám o prevenciu vzniku a recyklácie odpadov. Recyklácia predstavuje nižšiu environmentálnu záťaž oproti spaľovaniu odpadov s využitím energie a šetrí viac energie než získavame energetickým zhodnocovaním odpadov,“ píše europoslanec v liste.

Podobný názor na financovanie spaľovní má aj Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) Ministerstva životného prostredia, ktorý sa minulý týždeň zúčastnil na online seminári Slovenskej klimatickej iniciatívy.

„Dotovanie zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov z verejných zdrojov, nie je vôbec potrebné. Postupne zvyšujeme poplatky za skládkovanie a potrebujeme trh nastaviť tak, aby prípadné energetické zhodnocovanie odpadu bolo aj ekonomicky adekvátne.“ uviedol Haluš v diskusii. „Nemyslím si, že je úlohou štátu, aby sa do toho miešal,“ dodal riaditeľ IEP.

Koronakríza a závislosť EÚ na dovoze surovín

S energetickým zhodnocovaním odpadov sa neráta v strategickom dokumente, ktorý bol minulý týždeň diskutovaný vo Výbore Európskeho parlamentu pre životné prostredie. Ide o Nový akčný plán obehového hospodárstva EÚ, ktorého návrh zverejnila Európska komisia v marci 2020.

Podľa eurokomisára pre životné prostredie Virginijusa Sinkevičiusa, koronakríza ukázala zraniteľnosť európskych ekonomík aj vo vzťahu k ich závislosti na dovoze surovín. Európska komisia sa v snahe o zníženie závislosti Európy od primárnych surovín spolieha na dôsledné rešpektovanie princípov obehovosti. To zahŕňa zavedenie inovatívnych modelov pri navrhovaní a výrobe produktov, predchádzanie vzniku odpadu, opätovné využívanie materiálov a recykláciu.

Akčný plán  podporuje obehový dizajn všetkých produktov. Pred recykláciou (a energetickým zhodnocovaním) odpadov uprednostňuje znižovanie výroby a opätovné používanie materiálov, čo by malo prispieť k predchádzaniu vzniku odpadov. Ďalej sa posilní rozšírená zodpovednosť výrobcov za produkty a obaly. Energetické zhodnocovanie odpadu v tomto kľúčovom dokumente pre premenu EÚ na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku do roku 2050 zahrnuté nie je.

Vláda sa prihlásila k Zelenej obnove

Slovenská vláda sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k cieľom EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. V čase prebiehajúcej koronakrízy, Slovensko ako prvé z krajín V4 podpísala spolu so 17 členskými štátmi, predstaviteľmi biznisu, odborových zväzov, finančného sektora a občianskej spoločnosti celoeurópsku iniciatívu Zelená obnova.

Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Juraj Smatana, sa na online seminári o Inovačnom a Modernizačnom fonde, ktorý organizovalo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 13. mája, vyjadril, že Slovensko vníma Zelenú dohodu a krízu spojenú s koronou ako obrovskú šancu. „Je to impulz, ktorý zrazu otvára možnosti, ktoré ešte pred niekoľkými mesiacmi boli nemysliteľné. Environmentalisti sa správne pýtajú, že ak sme boli schopní sa v tejto krízovej situácii zmobilizovať kvôli možno jednopercentnému riziku, že budeme ohrození na živote, prečo by sme nemali urobiť podobne účinné opatrenia kvôli riziku, že si zničíme klímu na ktorej sme existenčne závislí,“ konštatuje Smatana.

Programové vyhlásenie slovenskej vlády (PVV) označuje nízku mieru recyklácie komunálneho odpadu za jednu z hlavných environmentálnych výziev Slovenska. Cieľom je podľa Programového vyhlásenia dosiahnuť vyššiu kvalitu životného prostredia aj podporením prechodu na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo a presadzovaním nástupu nových obchodných modelov zdieľanej ekonomiky.

Politickí a ekonomickí lídri vyzvali na zelenú obnovu po koronakríze

Pod celoeurópsku iniciatívu, ktorá obsahuje aj záväzok k spolupráci na zelených riešeniach pri obnove ekonomiky, sa zo Slovenska podpísali len dvaja europoslanci. Slovensko sa zatiaľ nepridalo ani k podobnej výzve 13 ministrov životného prostredia.

Vysoká miera skládkovania

Vláda v programovom vyhlásení sa hlási k princípom čistého obehového hospodárstva, no zároveň ráta aj so zlepšením podmienok pre energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu vzniknutého na Slovensku. „Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov budú podobne ako vo všetkých vyspelých krajinách EÚ integrálnou súčasťou zhodnocovania tých zložiek komunálneho odpadu, ktoré nemožno efektívne materiálovo recyklovať“, uvádza sa vo vyhlásení  vlády.

Energetické zhodnocovanie odpadov je na Slovensku prezentované ako alternatíva k vysokej miere skládkovania, ktorá je environmentálne najmenej vhodná forma nakladania s odpadom. Podľa štúdie Inštitútu environmentálnej politiky „Ako predchádzať skládkovaniu“ z roku 2018, na skládkach skončí približne dve tretiny komunálneho odpadu na Slovensku. Aj keď produkcia odpadu na obyvateľa na Slovensku rastie, stále patríme s 310 kg odpadu na hlavu k najlepším v EÚ. Výrazne však zaostávame v kvalite jeho spracovania. Miera recyklácie je podpriemerná a až takmer 70 % odpadov končí na skládkach.

Firmy, ktoré plánujú nové projekty energetického zhodnocovania odpadu, teda výroby elektriny a tepla zo spaľovania odpadu, tvrdia, že to je cesta ako tieto čísla zlepšiť. Vysoko účinné spaľovne by mali vyrásť v okresoch Šaľa a Prešov, o energetickom zhodnocovaní odpadu sa uvažuje v nováckej uhoľnej elektrárni v okrese Prievidza.

Environmentalisti poukazujú na nedostatok aktuálnych dát a vystríhajú pred navyšovaním kapacít na spaľovanie odpadu. Veľkokapacitné zariadenia na zhodnocovanie odpadov potrebujú stály prísun veľkého množstva komunálnych odpadov nielen z dôvodov ekonomickej návratnosti, ale aj z technických dôvodov. To môže miestne samosprávy uzamknúť na dlhú dobu do ekonomicky a environmentálne nevýhodných podmienok.

Aj europoslanec Robert Hajšel vidí ako najvážnejší problém spaľovní odpadu, to, že  kvôli svojej vysokej kapacite dovážajú odpad zo zahraničia.

Posudok k zámeru vybudovania spaľovne komunálneho odpadu v regióne horná Nitra zo strany Slovenských elektrární a.s., ktorú dala vypracovať organizácia Priatelia Zeme-CEPA, sa uvádza, že spaľovne odpadov s využitím energie sú nákladné a majú životnosť niekoľko desaťročí.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva, Karol Galek, hovorí, že si plne uvedomuje klimatické záväzky Slovenska v rámci Európskej zelenej dohody, no v prípade zásobovania regiónu Horná Nitra teplom ide o čas. Povedal to na online seminári o Inovačnom a Modernizačnom fonde, ktorý organizovalo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 13. mája. „Po odstávke elektrárni v Novákoch, budeme musieť veľmi rýchlo a efektívne riešiť zásobovanie tohto regiónu teplom. Nemôžeme to však riešiť v roku 2023, ale musíme k tomu zaujať postoj už teraz,“ povedal v svojom príspevku Karol Galek.

Argumenty o tom, že je na Slovenskú potrebné navýšiť kapacity na nakladanie s nerecyklovaným odpadom spochybňuje tiež europoslanec Martin Hojsík. Aktuálne dostupné kapacity pre energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu v SR sú na úrovni 27 % TKO (12 % z toho tvorí podiel spaľovní odpadov, zbytok predstavuje kapacita spoluspaľovania v cementárňach). To je viac ako aktuálne potrebujeme, pretože do roku 2035 musíme zvýšiť mieru recyklácie podľa európskej legislatívy na min. 65 %, 10 % bude možné skládkovať,“ uvádza vo vyššie spomenutom liste.

Rozhoduje aj názor verejnosti

Europoslanec Robert Hajšel v  reakcii pre portál EURACTIV.sk zdôraznil, že doteraz sa z európskych zdrojov na Slovensku nefinancoval žiaden projekt energetického zhodnocovania odpadov, najmä pre negatívne vnímanie takejto likvidácie odpadov zo strany verejnosti.

To, že obyvatelia nemusia mať na výstavbu podobných zariadení v svojich regiónoch nutne negatívny názor, vyplýva z prieskumu verejnej mienky, ktorý si u agentúry AKO nechala vypracovať spoločnosť ewia, a. s.. Firma plánuje v okresoch Trnava a Šaľa vybudovať centrá cirkulárnej ekonomiky (CCE). Súčasťou projektu Centra cirkulárnej ekonomiky má byť aj Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO), prostredníctvom ktorého prichádza k premene nerecyklovateľného odpadu na teplo a elektrickú energiu. Inšpiráciou pre tieto prevádzky sú krajiny ako Fínsko, Švédsko či Rakúsko, ktoré sú lídrami v oblasti ekologického spracovania odpadu, hovorí sa v správe. Z prieskumu vychádza, že ak si majú ľudia vybrať medzi uskladnením odpadu a energetickým zhodnotením, dávajú prednosť energetickému zhodnoteniu.

Slovensko ako Švédsko? Príležitosti a riziká energetického zhodnocovania odpadu

Zástancovia spaľovania odpadov tvrdia, že pre splnenie európskych cieľov nestačí investovať do recyklácie. Environmentalisti však varujú pred nadmernými kapacitami. Dobrý manažment odpadu sa bude každopádne spoliehať na prevenciu vzniku odpadu aj európsku spoluprácu.