Ministerstvo hospodárstva z Plánu obnovy podporí štyri projekty zamerané na modernizáciu prenosových a distribučných sústav. Pre odberateľov to znamená lepšie pripájanie obnoviteľných zdrojov, ale aj väčšiu odolnosť voči poruchám pri extrémnom počasí.
Elektrifikácia vo svete a rovnako aj na Slovensku napreduje vysokou rýchlosťou. Medzinárodná energetická agentúra IEA očakáva, že dopyt po elektrine tento rok porastie najrýchlejšie za takmer dve desaťročia. Na domácej úrovni situáciu analyzovala aj Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS), podľa ktorej odhadov by mal do roku 2040 vzrásť dopyt po elektrine o 38 percent v porovnaní s rokom 2023.
Únia aj Slovensko budú potrebovať stále viac elektriny, pretože elektrifikujú domácnosti, dopravu aj priemysel. Všetky tieto odvetvia postupne znižujú využívanie fosílnych palív v súlade s klimatickými plánmi a zvyšujú záujem o obnoviteľné zdroje, teda čistú výrobu elektriny.
Príkladom je rastúca popularita klimatizácií či využívanie technológií, ako sú elektromobily, fotovoltika a tepelné čerpadlá. Záujem o pripájanie obnoviteľných zdrojov zas zvyšuje tlak na pružnosť elektrickej siete. S postupujúcou klimatickou zmenou sú okrem vnútorného tlaku vystavované aj extrémnemu počasiu, vetru a búrkam. Dôkazom boli aj nedávne záplavy, kde došlo k výpadkom elektriny pre vedenia poškodené vetrom, búrkami a popadanými stromami po celom Slovensku.
„Európa zaistí svoju energetickú bezpečnosť a splní svoje ambície v oblasti klímy len vtedy, ak sa naša energetická infraštruktúra rozšíri a vyvinie tak, aby bola vhodná pre dekarbonizovaný energetický systém. Siete musia byť aktivátorom, nie prekážkou v prechode čistej energie. Týmto spôsobom môžeme integrovať obrovské množstvo obnoviteľných zdrojov, elektrických vozidiel, tepelných čerpadiel a elektrolyzérov, ktoré sú potrebné na dekarbonizáciu našej ekonomiky,“ povedala eurokomisárska pre energetiku Kadri Simson.
Tieto problémy by mal pomôcť riešiť aj balík financií na projekty posilňovania a digitalizácie slovenskej prenosovej a distribučnej sústavy, vyčlenený ministerstvom hospodárstva v rámci Plánu obnovy. Stomiliónovú injekciu si rozdelili Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) a Východoslovenská distribučná (VSD).
Viac obnoviteľných zdrojov aj vyššia odolnosť
Najvyššiu sumu 45 miliónov eur získa projekt SEPS-u, ktorý má zvýšiť transformačný výkon medzi prenosovou a distribučnou sústavou. Tá istá štátna spoločnosť dostala aj ďalších 38,5 milióna eur na modernizáciu prenosových vedení. Investície majú zlepšiť spoľahlivosť a efektivitu energetickej infraštruktúry.
„Investície do zvýšenia transformačného výkonu a zlepšenia infraštruktúry nám umožnia lepšie integrovať obnoviteľné zdroje energie a znížiť negatívny vplyv na životné prostredie,“ uviedla pri podpise zmluvy ministerka hospodárstva Denisa Saková.
Ako druhá sa v hodnote projektov umiestnila VSD, ktorá investuje 14 miliónov eur do modernizácie regionálnych distribučných sietí. Jej zámerom je prispieť k zlepšeniu kvality dodávok energie pre domácnosti a firmy na východnom Slovensku. Posilňovanie odolnosti a vylepšovanie siete označila spoločnosť za svoju prioritu aj v nedávno publikovanej Správe o udržateľnosti 2023, ktorú po prvýkrát publikovala spoločne v rámci Skupiny ZSE, pod ktorú sa začlenila Skupina VSE Holding.
„Aj oblasti na Slovensku sa môžu ocitnúť v nemilosti extrémnych poveternostných udalostí, ktoré spôsobujú mechanické a elektrické poruchy. Vieme im predchádzať budovaním odolnej energetickej infraštruktúry, čo však neznamená len budovanie stožiarov a káblov, ale aj zlepšenie odolnosti zavádzaním inteligentnejších technológií. Našou najvyššou prioritou v oblasti odolnosti distribučných sietí je štandardizácia a smartifikácia, ako aj vývoj nových digitálnych riešení,“ uvádza sa v Správe.
Tretia zo spoločností, OKTE, získala 3,2 milióna eur na prefinancovanie výstavby energetického dátového centra (EDC). EDC slúži na zdieľanie a správu dát o spotrebe a výrobe elektriny. Uľahčuje komunikáciu medzi výrobcami, spotrebiteľmi a prevádzkovateľmi sietí. Zároveň pomáha výrobcom lepšie využiť prebytočnú elektrinu a spravovať jej skladovanie.
„Vďaka EDC môže napríklad elektrinu vyrobenú z fotovoltických panelov umiestnených na základnej škole využiť dom seniorov, a to bez toho, aby boli priamo prepojené elektrickým vedením. Týmto spôsobom sa zníži domu seniorov faktúra za elektrinu o množstvo získané z fotovoltiky zo základnej školy,“ priblížil pre TASR fungovanie EDC Robert Sedlák, predseda predstavenstva a riaditeľ OKTE.
Investičný dlh v stovkách miliárd
Ako však konštatovala Európska komisia, tempo, akým siete posilňujeme, je nedostatočné a investičný dlh v oblasti sietí do roku 2030 bude vyše 530 miliárd eur, ak nie viac.
Upozornil na to nedávno aj štátny tajomník ministerstva hospodárstva Kamil Šaško pri príležitosti otvorenia novej elektrostanice z portfólia ZSD v Mierove. „Pokiaľ sa bavíme o energetickej stratégii Slovenska, v rámci výroby elektrickej energie sme naozaj na špici nielen v európskom, ale aj globálnom kontexte. To, kde sa musíme na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii sústrediť stále viac, je veľký modernizačných investičný dlh v distribučných a prenosových sieťach, ktorý sa počíta rádovo v stovkách miliárd eur,“ zdôraznil.
Šaško dodal, že prepojenosť našich energetických sústav je kľúčová jednak z pohľadu plnenia klimatických cieľov, ale aj z pohľadu zabezpečenia energetickej efektívnosti a najmä energetickej bezpečnosti.
