Štátna pomoc je pri podpore obnoviteľných zdrojov neúčinná, varujú kontrolóri

Repky olejná sa na Slovensku využíva na výrobu biopalív. Rozloha polí osiatych repkou dosahuje trojnásobok európskeho priemeru. [pikist.com]

Slovensko pravdepodobne nesplní svoje klimatické ciele pre rok 2020 načas, hovorí nová správa národných kontrolných úradov na Slovensku a v Česku. Môže za to nekoordinovaný prístup kompetentných inštitúcií a nízka účinnosť podpory biopalív, elektromobility či fotovoltiky.

Členské štáty Európskej únie sa zaviazali do roku 2020 zvýšiť o pätinu podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie v porovnaní s rokom 1990. Na splnenie týchto cieľov si krajiny mohli zvoliť vlastné opatrenia – od rôznych foriem dotácií, daňových úľav, úprav sadzieb daní v závislosti od emisií či spotreby pohonných hmôt.

Eurokomisia predstavila klimatický zákon, cieľ pre rok 2030 v ňom zatiaľ chýba

Eurokomisia chce dôsledne sledovať pokrok členských štátov aj súlad európskej legislatívy s klimatickými cieľmi. Stanovovanie cieľov medzi rokmi 2030 a 2050 navrhuje zrýchliť prostredníctvom delegovaných aktov.

Slovensku sa na rozdiel od Českej republiky zatiaľ nedarí dosiahnuť 14 percentný podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na celkovej spotrebe energií. Obe krajiny tiež nedokážu dosiahnuť desaťpercentný podiel obnoviteľných zdrojov energie v doprave. Kým Česko dosiahlo 6,6 percenta, Slovensko je na úrovni siedmych percent.

Zdroj: Eurostat – Share of energy from renewable sources

Nástroje, ktoré obe krajiny zaviedli, aby dosiahli klimaticko-energetické ciele, sú podľa správy kontrolných úradov neefektívne. Pri plánovaní jednotlivých opatrení chýba koordinovaný prístup zo strany kompetentných inštitúcií. Opatrenia sú krátkodobé a „ich vplyv na plnenie cieľov je nevýznamný,“ konštatujú obe najvyššie kontrolné inštitúcie.

Cieľom správy národných kontrolných úradov Slovenska a Česka bolo preveriť, či podporné mechanizmy v oboch krajinách účinne prispievajú k naplneniu cieľov do roku 2020 vo vybraných oblastiach klimaticko-energetickej politiky. Správa pokrýva obdobie rokov 2015 až 2018.

Rozdielne prístupy v doprave

Zatiaľ čo Slovensko pri alternatívnych pohonoch v doprave významnejšie podporovalo elektromobilitu, Česká republika preferovala stlačený zemný plyn (CNG). V Česku preto jazdí takmer stonásobne viac áut s týmto pohonom. Slovensko má podľa správy náskok v počte nových elektromobilov, ktoré tvoria viac ako dve percentá novo registrovaných áut, kým v Česku je to len 1,15 percenta.

Obe krajiny vnímajú biopalivá ako jednu z hlavných možností dosiahnutia 10 percentného podielu obnoviteľných zdrojov v doprave. Nástroje, ktoré si krajiny vybrali na podporu biopalív sa však líšia.

V Čechách zvýhodňuje len vysokopercentné biopalivá (to znamená s viac ako 30 percentami biozložky). Napriek podpore je spotreba vysokopercentných biopalív v Českej republike zanedbateľná a významnejšie neprispieva k znižovaniu emisií, uvádza správa. V Česku je tiež výroba a používanie biopalív daňovo podporovaná úľavami na spotrebnej dani a oslobodením od cestnej dane.

Biopalivá na Slovensku boli podporené prostredníctvom štátnej pomoci. Na rozdiel od Česka však štátna pomoc smerovala aj do biopalív s nižším zastúpením biozložky.

Slovensko vynaložilo štátnu pomoc neefektívne

Celkový objem štátnej pomoci poskytnutej na podporu výskumu, výroby a využívania biopalív predstavoval na Slovensku podľa správy kontrolórov v rokoch 2015 až 2018 sumu cca 97,9 milióna eur.

Z toho podpora realizovaná formou úľavy na spotrebnej dani tvorila cca 97,4 milióna eur. Dotácie zo štátneho rozpočtu na výskum výroby bioetanolu prvej a druhej generácie boli poskytnuté vo výške pol milióna eur.

Oba štáty dosahujú obdobnú úroveň uvedenia biopalív na trh. V Česku je však systém podpory oveľa efektívnejší. Výdavky na podporu biopalív tvorili v Čechách  v roku 2018 necelé 2 milióny eur, na Slovensku  táto podpora stála viac ako 80 miliónov.

Kontrolóri v správe upozorňujú, že v súčasnosti sa obe krajiny približujú k dosiahnutiu cieľov v doprave kvôli využívaniu biopalív prvej generácie. Európska komisia avizovala, že tento typ biopalív prestane po 2020 podporovať.

„Preto budú musieť obe krajiny venovať väčšie úsilie podpore obnoviteľných zdrojov energie,“ konštatujú národné kontrolné úrady v správe.

Stredná Európa chce klímu a farmárov zachrániť miestnymi biopalivami

Slovensko, Poľsko a Česko podpísali spoločnú deklaráciu o dekarbonizácii európskej dopravy pomocou lokálne vyrábaných zelených biopalív. Okrem klímy to podľa nich pomôže aj vidieku.

Biopalivá prvej generácie vyrábané z plodín naďalej figurujú v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030 ako jeden z pilierov dosiahnutia cieľov podielu obnoviteľných zdrojov v doprave. Za biopalivá prvej generácie sa považujú tie palivá, ktoré sa vyrábajú z poľnohospodárskych produktov. Konkurujú tak produkcii potravín a krmív a sú emisne náročné.

Aby Slovensko dosiahlo ciele v oblasti obnoviteľných zdrojoch energie v doprave, bude podľa klimatického plánu podporovať aj rozvoj využívania biopalív druhej generácie tzv. pokročilé biopalivá. Tie sa vyrábajú z odpadovej biomasy teda z rastlinného materiálu, ktorý nemá alternatívne použitie ako potravina.