Štátnej pomoci po koronakríze chýbajú zelené kritériá

Vstupná brána do automobilky Volkswagen Slovakia po zastavení výroby v marci 2020 kvôli pandémii Covid-19. [TASR/Jakub Kotian]

Slovensko podporí baníkov na hornej Nitre 9,6 miliónmi eur, aby sa región zbavil uhlíkovo náročnej ťažby hnedého uhlia. Ďalšie 4 miliardy eur na pomoc slovenským firmám po koronakríze nie sú viazané zelenými cieľmi EÚ.

Slovensko má poskytnúť Hornonitrianskym baniam Prievidza (HPB) 9,6 milióna eur štátnej pomoci, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov EÚ. Vláda chce týmito opatreniami zmierniť sociálne dôsledky zatvárania baní v Handlovej a Novákoch, k čomu by malo dôjsť do roku 2023.

Peniaze baníkom pomôžu plniť klimatické ciele

Eurokomisia uviedla, že toto opatrenie je v súlade s pravidlami o štátnej pomoci, ktoré umožňujú členským štátom podporovať zatváranie nekonkurencieschopných uhoľných baní a znížiť negatívne dopady na zamestnanosť po útlme uhlia. Štátna podpora pre spoločnosť HBP bude pokrývať mzdy baníkov počas šiestich mesiacov po uzavretí baní, pričom budú aj naďalej zamestnancami HBP. V tomto období sa budú zúčastňovať rekvalifikačných kurzov a hľadať si zamestnanie.

Slovensko má dostať ďalšie stovky miliónov eur na transformáciu priemyselných regiónov

Komisia navrhuje v rámci plánu oživenia európskej ekonomiky navýšiť Fond spravodlivej transformácie (Just Transition Fund – JTF) z pôvodných 7,5 miliardy eur na 40 miliárd eur.

Eurokomisia predschválila na proces transformácie Hornej Nitry v novembri 2019 viac než 92,5 milóna eur štátnej pomoci, ktoré majú dostať Hornonitrianske bane do roku 2027.

Peniaze majú smerovať do ukončenia ťažby, ktorá je spojená s technickou doťažbou zostatkových zásob uhlia, po čom nasleduje uzatváranie, sanácia a rekultivácia po banskej činnosti. Vtedajšia slovenská vláda argumentovala, že financie sú potrebné aj na bezpečnostné opatrenia v podzemí, likvidáciu pôvodných banských diel a stavieb na ústí banských diel.

Na podporu zamestnancov, kompenzáciu ich miezd a preškolovanie má ísť do roku 2027 celkovo až 28 miliónov eur. Ďalších 31 miliónov má pokryť asanáciu ťažobných lokalít a 18 miliónov eur bude smerovať na podpovrchové bezpečnostné práce.

Vynaloženie prostriedkov na postupné utlmovanie ťažby uhli a zmierňovanie sociálnych dopadov v regióne je v súlade s cieľom uhlíkovej neutrality EÚ, ku ktorému sa zaviazali členské štáty v Európskej zelenej dohode.

Slovensko má schválené 4 miliardy štátnej pomoci

Na rozdiel od prostriedkov, ktoré smerujú do regiónu horná Nitra, štátna pomoc v rámci koronakrízy nie je v krajinách EÚ podmienená zo strany Európskej komisie prísnejšími kritériami. Členské štáty sa rozhodujú samostatne do akých sektorov a s akými podmienkami financie poskytnú.

Európska komisia minulý týždeň informovala, že pre Slovensko schválila okrem peňazí Hornonitrianskym baniam aj ďalšie tri schémy štátnej pomoci s celkovým rozpočtom 4 miliardy eur. Peniaze majú pomôcť naštartovať slovenskú ekonomiku po koronakríze. Urobila to na základe dočasného rámca, ktorý umožňuje členským štátom pristúpiť k pravidlám štátnej pomoci flexibilne. Granty, záruky a úvery, ktoré budú z tejto pomoci financované majú poskytnúť likviditu firmám a pomôcť im udržať si zamestnancov, uvádza eurokomisia. Priamy grant jednej firme nemá podľa Komisie presiahnuť 800 tisíc eur.

Chýbajú základné ekologické kritéria

oznámení Európskej komisie o štátnej pomoci na podporu hospodárstva členských štátov po pandémii COVID-19 nie je spomenutá Európska ekologická dohoda. Ekologické štandardy sa v oznámení objavujú nepriamo a nie sú pre krajiny EÚ záväzné. Eurokomisia členským štátom pripomína, že „ak sa vnútroštátne podporné opatrenia budú navrhovať tak, aby zodpovedali politickým cieľom EÚ týkajúcim sa zelenej a digitálnej transformácie ich hospodárstiev, umožní to udržateľnejší dlhodobý rast a podporí sa prechod smerom k dohodnutému cieľu klimatickej neutrality EÚ do roku 2050“.

Kontrola ako firmy peniaze zo štátnej podpory po koronakríze využili, bude prebiehať expost. Podľa oznámenia musia spoločnosti, ktoré finančnú pomoc prijali raz za rok uverejniť informáciu „o tom, ako používanie prijatej pomoci podporuje ich činnosti v súlade s cieľmi EÚ a vnútroštátnymi povinnosťami spojenými so zelenou a s digitálnou transformáciou vrátane cieľa EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutrálnosť“.

Eurokomisia našla 11,5 miliardy eur na záchranu firiem. Zelené podmienky pomoci sú otázne

Popri núdzovej štátnej pomoci, ktorú Komisia povolila členským štátom už v marci, ide  o ďalšie „rýchle“ peniaze. Pri štátnej pomoci sú zelené podmienky na rozhodnutí členských štátov, v prípade nástroja na záchranu európskych firiem sú formulované vágne. 

Podľa environmentalistov absencia prísnejších podmienok a kritérií štátnej pomoci na európskej úrovni otvára dvere pre nasmerovanie týchto peňazí do fosílnych odvetví a uhlíkovo náročnej dopravy. Príkladom môže byť masívna štátna podpora 9 miliárd eur zo strany Nemecka pre leteckú spoločnosti Lufthansa.

Greenpeace Holandsko zverejnilo analýzu s príkladmi štátnej pomoci počas koronakrízy v členských štátoch, ktorá smerovala nielen do uhlíkovo náročných odvetví ale aj do ťažby fosílnych palív. Podľa Greenpeace to nie je v súlade s princípmi Európskej zelenej dohody.

Aby sa zabránilo vynakladaniu verejných financií v rámci štátnej pomoci do neekologických projektov, organizácia Greenpeace navrhla viaceré opatrenia.

Požaduje vznik kontrolného orgánu na úrovni Európskej komisie, ktorý by dohliadal na to, aby peniaze z balíka peňazí určených na zelený reštart ekonomiky nesmerovali do fosílnych palív a ich ťažby. Zároveň Greenpeace v analýze poukazuje na nutnosť nastaviť prísne podmienky pomoci pre uhlíkovo náročné odvetvia (napr. automobilový priemysel).

Mimovládna organizácia tiež navrhuje zaviazať členské štáty, aby kvôli urýchleniu investícií nezmierňovali environmentálne štandardy. Dôležitá je transparentnosť a dôsledné monitorovanie investícií do fosílnych palív a uhlíkovo náročných odvetví, uvádza sa v dokumente Greenpeace.

„Od lídrov Európskej únie sme za posledné tri mesiace veľa počuli o tom, že je dôležité, aby obnova ekonomiky bola spravodlivá a zelená. K týmto cieľom sa verejne prihlásilo devätnásť členských štátov EÚ. Napriek tomu verejné peniaze naďalej smerujú do fosílnych odvetví. Európska komisia musí zriadiť kontrolný orgán, ktorý tomu bude vedieť zabrániť. Je to jediný spôsob, akým dokážeme spomaliť klimatickú krízu,“ hovorí Georgia Whitaker Hughesová z Greenpeace Holandsko.