Štáty nedostatočne investujú do obnoviteľných zdrojov, emisie rekordne porastú

14705-emissions_Image_Stanford [Robert S. Donovan]

Emisie oxidu uhličitého pravdepodobne dosiahnu do roku 2023 rekordné hodnoty. Štáty pri obnove hospodárstva po pandémii myslia na obnoviteľné zdroje len dvoma percentami všetkých investícií, upozorňuje Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA).

Krajiny vyčlenili na obnovu po pandémii dokopy 14 biliónov eur, z nich väčšinu pre núdzovú finančnú pomoc pre zamestnancov a podniky.

Ak štáty na obnoviteľnú energiu minú len plánovaných 380 miliárd dolárov, čo je v prepočte 323 miliárd eur, tak globálne emisie CO2 dosiahnu do roku 2023 rekordné hodnoty a budú ďalej stúpať, upozorňuje nová správa Medzinárodnej energetickej agentúry.

Cieľ Parížskej dohody sa vzďaľuje

Do atmosféry sa podľa tejto medzivládnej organizácie dostane podľa súčasných ekonomických plánov o 3,5 miliardy ton uhlíka viac, než by to bolo v súlade s Parížskou dohodou. Podľa dohody by mali štáty udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia do konca tohto storočia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou.

 

„Odkedy vypukla kríza COVID-19, veľa vlád síce hovorí o dôležitosti obnovy smerom k čistej budúcnosti, ich finančné záväzky však neodrážajú ich rétoriku,” povedal šéf IEA Fatih Birol.

Pre dosiahnutie cieľa Parížskej dohody je podľa Organizácie Spojených národov potrebné každoročne do roku 2030 znižovať priemernú mieru emisií o sedem percent.

Investície krajín G20 do obnoviteľných zdrojov energie podľa IEA pravdepodobne dosiahnu 60 percent z množstva potrebného pre dosiahnutie stanovených klimatických cieľov.

Kľúčové budú rozvojové krajiny

Rozvojové krajiny však nedosiahnu ani to a podľa IEA pravdepodobne tento cieľ naplnia len na 20 percent. Dôvodom je to, že štáty ťažko zasiahnuté pandémiou nového koronavírusu uprednostnili financovanie zdravotných zariadení a finančnej pomoci pre svojich obyvateľov.

Bohaté ekonomiky, ako sú USA, členské štáty EÚ, Japonsko a Južná Kórea, investujú do obnoviteľnej energie a sú na dobrej ceste k zníženiu svojich emisií. Avšak krajiny ako India, Indonézia, krajiny Latinskej Ameriky a ďalšie rozvíjajúce sa ekonomiky zaostávajú v investíciách do čistej energie, povedal riaditeľ IEA Birrol.

Asi 90 percent prognózovaného rastu emisií bude pochádzať z rozvojového sveta, takže pomoc týmto krajinám pri investovaní do zelenej energie má globálny význam, uviedol Birol.

Viac než sto rozvojových krajín vyzvalo minulý týždeň bohaté krajiny, aby splnili svoj desať rokov starý záväzok poskytnúť ročne sto miliárd dolárov krajinám, ktoré sú klimatickou zmenou najviac zasiahnuté.

Zrýchliť rozvoj obnoviteľnej energetiky

IEA navyše v júni uviedla, že do roku 2030 je potrebné začať investovať do obnoviteľných zdrojov energie ročne jeden bilión dolárov, ak chce svet dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. V roku 2020 investovalo medzinárodné spoločenstvo do týchto zdrojov len 150 miliárd dolárov, pripomína AFP. Či už ide o rekordné vlny horúčav v Severnej Amerike či devastačné povodne v Európe, vplyv klimatickej zmeny začínajú čoraz častejšie pociťovať aj bohaté krajiny.