Stavbe Nord Streamu 2 na nemeckom území už nič nebráni

Materiál je už naložený na lodi, ktorá pláva do nemeckého prístavu Mukran. [© Nord Stream 2 / Axel Schmidt]

Nemecký regulačný orgán schválil výstavbu a prevádzku sporného ruského plynovodu v tamojších vodách. CDU a ďalšie dve politické strany sa vyslovili proti projektu.

Nemecký Spolkový úrad pre lodnú dopravu a hydrografiu dospel k záveru, že výstavba 31 kilometrov dlhého úseku Nord Streamu 2 v nemeckých vodách nepredstavuje žiadne riziko pre dopravu, obchod alebo životné prostredie. Oznámil to v utorok 27. marca.

Výstavbe kontroverzného plynovodu na nemeckom území tak už nič nebráni.

Spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá patrí pod ruskú štátnu energetickú spoločnosť Gazprom, uviedla, že je s výsledkom „spokojná“.

Očakáva, že v najbližších mesiacoch získa povolenie aj od ďalších štyroch krajín, cez ktoré pôjde trasa podmorského plynovodu – Ruska, Fínska, Dánska a Švédska.

Nord Stream 2: Ak nás zablokuje Dánsko, budeme hľadať inú trasu

Nový plynovod medzi Ruskom a Nemeckom by mal vstúpiť do prevádzky v roku 2019.

„Stavebné práce sa začnú realizovať v roku 2018, ako bolo pôvodne naplánované,“ dodala spoločnosť pre agentúru Reuters.

Kontroverzný projekt

Nord Stream 2 je 1 225 kilometrov dlhý plynovod, ktorý by mal priamo prepojiť Nemecko s Ruskom.

Projekt je rozšírením pôvodného plynovodu Nord Stream, ktorý obchádza Ukrajinu, Poľsko a Slovensko. Prepravuje plyn po dne Baltického mora. Prepravná kapacita sa zvýši až dvojnásobne.

Trasa Nord Streamu 2 by mala viesť prechádzať aj dánskym ostrovom Bornholm, ktorý leží medzi Švédskom a Poľskom.

Voči plynovodu sa už od začiatku postavilo 13 štátov, najmä zo strednej a východnej Európy. Patrí medzi ne Poľsko, Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko či Grécko.

Sú Američania na Nord Stream 2 príliš mäkkí? Poliaci chcú sankcie

Plynovod, ktorý má viesť z Ruska popod Baltické more, získal povolenie na stavbu v nemeckých teritoriálnych vodách.

V rozpore s energetickou úniou?

Podľa nich by Nord Stream 2 len zvýšil závislosť Európy od ruského plynu, čo by viedlo k posilneniu politického vplyvu a energetického monopolu tejto krajiny.

Moskva už viackrát zneužila svoje postavenie na trhu. Prostredníctvom cien plynu tlačila napríklad na Ukrajinu počas rastúceho konfliktu a anexie Krymského polostrova v roku 2014.

Mnohé krajiny, vrátane Slovenska, by navyše prišli o príjmy z tranzitných poplatkov.

Odporcovia Nord Streamu 2 tvrdia, že je v úplnom rozpore s konceptom energetickej únie, ktorá je založená na solidarite, diverzifikácií dodávok či energetickej bezpečnosti.

Nemeckí odporcovia

Aj v samotnom Nemecku existuje odpor voči ruskému plynovodu. Minulý mesiac vznikla nezvyčajná aliancia vysokopostavených nemeckých politikov z Kresťanskej demokratickej únie, zo strany Slobodných demokratov  a Zelených.

Spoločne sa postavili proti tomu, aby bola výstavba Nord Streamu 2 schválená.

„Európsku úniu by to politicky rozdelilo. Spochybnilo by to aj našu solidaritu voči Poľsku, našim baltským susedom, Slovensku a Ukrajine, ale aj Švédsku a Dánsku,“ píšu v liste pre Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Merkelová verí, že Nord Stream 2 je čisto „ekonomický projekt“ bez potreby politickej intervencie.

Návrh Komisie

Európska komisia minulý rok uviedla, že Únia „nepotrebuje“ Nord Stream 2, pretože chce dosiahnuť energetickú bezpečnosť a diverzifikovať svoje dodávky plynu.

Komisia sa už pokúsila projekt prekaziť návrhom legislatívy, podľa ktorého by Nord Stream 2 spadal pod právnu jurisdikciu Európskej únie.

Komisia ide pre Nord Stream 2 meniť európsku legislatívu

Európska exekutíva chce odstrániť právnu neistotu okolo ruského plynovodu. Dosiahne opak, tvrdia jeho zástancovia.

Podľa navrhovaných zmien by všetky dovozné potrubia museli spĺňať pravidlá Únie. Tie vyžadujú, aby plynovody neboli priamo vlastnené dodávateľmi plynu (unbundling), a aby bolo tretím stranám poskytnutých minimálne 10 percent z ich celkovej kapacity. Pravidlá zahŕňajú aj nediskriminačné sadzby a transparentné operácie.

Proti návrhu sa však postavilo právne oddelenie Rady, ktorá zastupuje členské štáty. Argumentovalo tým, že Únia nemá dostatočnú jurisdikciu nad plynovodmi, ktoré prechádzajú výhradnou hospodárskou zónou členských štátov.

Potreba medzivládnej dohody

Právna služba Rady teraz prijala aj druhú časť svojho právneho stanoviska s dátumom 26. marca 2018.

Dokument, ktorý získal EURACTIV.com, uvádza, že medzivládna dohoda „je potrebná na vyriešenie rozporuplných požiadaviek“, keďže časť plynovodu nespadá pod európsku jurisdikciu. Pre medzivládne rokovania s Moskvou sa práve snaží Komisia od Rady získať mandát.

To by si však vyžadovalo zásahy, ktoré sú „objektívne odôvodnené a časovo obmedzené“ s cieľom dodržiavať zásady jednotného uplatňovania práva Únie a rovnakého zaobchádzania, tvrdí právne oddelenie Rady.

„Predpokladaný režim výnimiek nespĺňa tieto požiadavky,“ uzatvára.