Štúdia: EÚ nepotrebuje zvláštnu reguláciu bridlicového plynu

Aktivity súvisiace s prieskumom zásob bridlicového plynu v súčasnosti dostatočne podliehajú pravidlám EÚ aj národným zákonom a regulácii. K tomuto záveru dospela štúdia, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia belgickou právnickou firmou Philippe & Partners.

Napríklad ochranu vôd, ktorej dostatočnú úroveň environmentalisti často spochybňujú, pokrýva rámcová smernica o vode 2000/60/ES, smernica o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality 2006/118/ES i smernica o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu 2006/21/ES. Bezpečné používanie chemických látok zase podľa autorov štúdie upravuje nariadenie REACH. 

„Je to nová technológia a nemáme špecifickú legislatívy pre bridlicový plyn, pretože je to tak nové,“ uviedla Marlene Holzner, hovorkyňa komisára pre energetiku. „Takže táto štúdia len hovorí, že existujúce regulácie sú použiteľné pre bridlicový plyn, že nástroj existuje a len ho treba aplikovať,“ vyjadrila sa pre EurActiv. Doplnila, že štúdia, ktorá sa publikovala 27.januára, sa uskutočnila len v štyroch krajinách – Poľsku, Francúzsku, Nemecku a Švédsku.

Zatiaľ chýba komerčný rozsah

Podľa právnickej firmy zatiaľ činnosti prebiehajú v príliš malom rozsahu na to, aby sa odôvodnil potreba špecifickej legislatívy. „Ani na európskej úrovni, ani na národnej úrovni, sme nezaznamenali značné medzery v súčasnom legislatívnom rámci, pokiaľ ide o usmernenie súčasnej úrovne aktivít bridlicového plynu,“ píše sa v štúdii.

Zároveň ale autori upozornili, že to nie je dôvod pre „pocit uspokojenia“, pretože hodnotenie sa týka len súčasnej škály operácií v Európe. Ťažba bridlicového plynu v komerčnej miere si vyžiada väčšie manévrovanie.

Keďže ide o nový zdroj zemného plynu, Európa má zatiaľ v jeho ťažbe málo skúseností. Komerčné využitie bridlicového plynu ale možno podľa štúdie „očakávať v období niekoľkých rokov“.

Environmentálne obavy z dôsledkov dvoch hlavných techník ťažby tohto nekonvenčného zdroja plynu stále neutíchajú.  Pri horizontálnom vŕtaní sa sprístupnia zásoby z hlboko ukrytých vrstiev bridlice. Po dosiahnutí požadovanej hĺbky sa vyvŕta horizontálna studňa. Do tej sa následne metódou hydraulickej frakturácie (štiepenia) pod vysokým tlakom vpustí zmes vody, piesku a chemikálií, ktorá uvoľní uhľovodíky z bridlicových formácií. Obe metódy vyžadujú seizmické a vŕtacie povolenia.

Až po uskutočnení  viacerých testov vŕtania a frakturácie sa projekt dostane do fázy plánovania  získania potrebného plynovodu. Nasleduje rozhodnutie o ťažbe na komerčnej úrovni.

Nadšenie versus kritika

Najväčší potenciál bridlicového plynu sa rysuje v Poľsku, kde od roku 2008 ministerstvo životného prostredia vydalo viac než 100 licencií na prieskumné vrty. Americký úrad pre energetické informácie, EIA odhadol, že krajina disponuje najväčšími zásobami bridlicového plynu v Európe, čo by poskytlo krajine dostatok paliva na 300 rokov a znížilo jeho súčasnú závislosť na dovoze plynu z Ruska.

Premiér Donald Tusk minulý rok uviedol, že komerčná produkcia bridlicového plynu začne v od roku 2014, odborníci za odvetvia začiatok produkcie odhadli na obdobie rokov 2016-2017.

Naopak v Bulharsku či Francúzsku aj napriek sľubnému potenciálu pre ťažbu bridlicového plynu, politickí predstavitelia rozhodli o zákazu použitia tohto invazívneho spôsobu ťažby.

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) pripravuje vypracovanie globálnych odporúčaní pre reguláciu sektora bridlicového plynu, ktoré by mala publikovať na jeseň. Ako uviedla agentúra Reuters, odborníci z IEA sa preskúmajú zodpovedné postupy pre minimalizovanie súvisiacich environmentálnych škôd používanej technológie hydraulického štiepenia.