Svetový trh s emisiami zatiaľ v nedohľadne

Zdroj: TASR

Trh s „uhlíkom“ mal byť jednoduchý spôsob ako znížiť emisie skleníkových plynov priemyslu a energetického sektora. Vlády dajú firmám k dispozícii povolenky na „znečisťovanie“ a podniky si ich navzájom popredávajú podľa toho, kto koľko potrebuje. Postupne sa počet emisných povoleniek v systéme zníži a náklady neefektívnych spoločností stúpnu, takže začnú investovať do modernizácie svojich prevádzok.

Európsky systém obchodovania s emisiami (ETS) funguje v EÚ už 10 rokov a aj napriek problémom s nízkou cenou emisných kvót ho politici považujú za viac menej účinný nástroj.

EÚ ETS zahŕňa viac ako 11 – tisíc priemyselných a energetických podnikov, ktorých emisie od roku 2008 poklesli o celých 15 %. Potvrdzujú to štatistiky Thomson Reuters Point Carbon. Kritici však jedným dychom dodávajú, že najväčšiu zásluhu na poklese emisií má spomalenie hospodárskej činnosti v dôsledku svetovej krízy a nie ETS.  

Systém obchodovania s povolenkami podporujú aj veľké korporácie, pretože náklady sú v rámci tohto mechanizmu predvídateľnejšie ako rôzna regulácia, ktorá sa dá ľahko zmeniť.

Skupina európskych energetických spoločností na čele s Royal Dutch Shell v júni zaslala OSN list, v ktorom vyzvala na vytvorenie globálnej „ceny uhlíka,“ ktorá by „odrádzala spoločnosti investovať do vysokouhlíkových technológií a znížila neistotu“.

Klimatickí aktivisti hovoria, že za nadšením energetických korporácií sa skrýva „túžba“ vyhnúť sa radikálnejším opatreniam, ako sú napríklad konkrétne ciele pre zavedenie obnoviteľných zdrojov energie, ktoré by mohli narušiť ich biznis plán.

„Bránia sa tak pred rýchlejšími zmenami,“ povedal Tom Burke z ekologickej skupiny E3G.

Príliš veľa medzier v zákone

Kritici európskeho trhu upozorňujú, že výnosy z aukcií emisných povoleniek často nekončia v zelených projektov ale v štátnych pokladniciach. „Trh s uhlíkom prisľúbil veľa vecí, ktoré sa nepodarilo naplniť. ETS je pretkaná medzerami a záujmami,“ vyhlásil poradca Oxfamu Tim Gore.

Podľa niektorých je ETS pre znečisťovateľov „ľahkou jazdou“. Ťažký priemysel totiž v rámci ochrany pred presunom výroby do iných častí sveta dostáva k dispozícii určitý počet povoleniek zadarmo. V roku 2017 boli podľa Európskej komisie obchodovateľné na úrovni 77 miliárd eur.

Lacné ceny povoleniek, ktoré sa dnes pohybujú na 8,5 eura za tonu emisií sú príliš nízke, aby naozaj podporovali investície do nízkouhlíkových technológií. Európske inštitúcie pracujú na novej reforme ETS, ktorá by mala pomôcť vyhnať ceny uhlíka na 30 eur za tonu.

EÚ však aj naďalej počíta s ochranou svojho priemyslu až do doby, kedy podobné environmentálne pravidlá príjmu aj iné veľké ekonomiky. Podľa odhadov Thomson Reuters by tak Komisia mala do konca roku 2030 rozdať povolenky v hodnote viac ako 325 miliárd eur.

Klimatické rokovania v Paríži navyše nedávajú veľkú nádej na vytvorenie svetového trhu s uhlíkom. Prvé návrhy, ktoré by mali zjednotiť bohaté a chudobné krajiny sveta v boji proti zmene klímy sa o podobnom pokuse nezmieňujú. Vznikajú však viaceré regionálne iniciatívy. Napríklad Čína plánuje uviesť do života najväčší svetový trh s uhlíkom už v roku 2017.