Teplejší vzduch, menej vody a viac tornád. Slovensko sa musí prispôsobiť zmene klímy

Požiar vo Vysokých Tatrách v roku 2005 [TASR/Kamil Piško]

Envirorezort zverejnil aktualizovanú stratégiu adaptácie na klimatické zmeny. V energetike zdôrazňuje úlohu obnoviteľných zdrojov a zemného plynu, jadrovú energiu nespomína.

Teplota vzduchu vyššia o 2 – 4 °C, pokles zrážok a vlhkosti pôdy na juhu Slovenska, nárast zrážok predovšetkým na severe krajiny, teplejšie zimy, tenšia snehová pokrývka, častejšie zimné povodne, ako aj vyššia frekvencia silného vetra, víchric a tornád. O 30 – 50 percent menej vodných zdrojov ku koncu tohto storočia.

Najnovšia aktualizácia stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy v stručnosti popisuje očakávaný vývoj v nasledujúcich desaťročiach. Dokument, ktorý na medzirezortné pripomienkové konanie predložilo 6. augusta ministerstvo životného prostredia, obsahuje aj celú sériu opatrení na prispôsobenie sa už prebiehajúcim klimatickým zmenám. Siahajú od vodného hospodárstva, poľnohospodárstva a lesníctva, „ktoré sa javia ako najzraniteľnejšie“, až po dopravu a energetiku.

Práve v energetike sa stratégia odkláňa od ostatných strategických dokumentov štátu. Medzi opatreniami uvádza dôraz na väčšie využívanie zemného plynu, obnoviteľných zdrojov a elektriny vo všeobecnosti, vôbec však nespomína jadro. Atómová energia pritom z dlhodobého hľadiska predstavuje najdôležitejší zdroj nízkouhlíkovej energie na Slovensku. Už dnes sa na výrobe elektriny podieľa vyše 50 percentami a jej podiel sa do roku 2020 – po dostavaní dvoch nových blokov v Mochovciach – ešte zvýši.

Žiadny vplyv na životné prostredie

Dokument predložený na pripomienkovanie do 17. augusta by mala vláda prerokovať do konca októbra tohto roku. Z návrhu uznesenia vlády vyplýva, že spolu s jeho schválením by mala vláda poveriť ministerstvo životného prostredia navrhnutím „akčného plánu pre implementáciu stratégie“ do konca roka 2020.

Samotná stratégia hovorí o „vytvorení systému akčných plánov“ ako o jednom zo svojich cieľov. „V akčných plánoch budú určené konkrétne ciele, prioritné opatrenia a nástroje na vybrané oblasti, vyčíslené ekonomické náklady na ich realizáciu, a stanovený časový rámec,“ píše sa v úvode materiálu.

Únia aj štáty budú mať nové klimatické stratégie s výhľadom do roku 2050

Koncom roka 2018 bude známe, ako sa chce Slovensko dopracovať k nižším emisiám a vyšším environmentálnym štandardom.

Preto doložka vplyvov konštatuje, že stratégia nebude mať dopad na životné prostredie, ani rozpočet verejnej správy.

„Predkladaný materiál je nelegislatívnym, rámcovým strategickým dokumentom, jeho schválenie nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, priame sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, informatizáciu a služby verejnej správy pre občana,“ píše sa doložke vplyvov.

Inak je však stratégia ambiciózna. Jej cieľom je nielen implementácia a následný monitoring adaptačných opatrení, ale aj ich premietnutie do správania regionálnych a miestnych samospráv a súkromného sektora, ako aj zvyšovanie verejného povedomia o zmene klímy a budovanie znalostnej základne. Dokument chce tiež docieliť lepšiu synergiu medzi adaptáciou, teda prispôsobovaním sa zmene klímy, a mitigáciou, teda jej potláčaním.

Klimatické zmeny spôsobuje hlavne človek

Stratégia sa v posudzovaní dopadov klimatických zmien odvoláva na 5. hodnotiacu správu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), ktorý spadá pod Svetovú meteorologickú asociáciu a Program OSN pre životné prostredie.

Tá „potvrdzuje, že globálne otepľovanie jednoznačne prebieha, je rýchlejšie, ako predpokladali niektoré scenáre v minulosti, a do roku 2100 sa môže Zem otepliť v priemere o 1,5 až 4,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím (pred rokom 1850)“. Ako pripomína slovenská stratégia, skleníkové plyny sa v atmosfére podľa IPCC hromadia „najmä v dôsledku ľudskej činnosti“.

Vláda ešte nepotvrdila útlm uhlia v roku 2023, ale zlepšila spoluprácu s miestnymi

V diskusii o transformácie hornej Nitry prestala slovenská exekutíva ignorovať občiansku iniciatívu. Stále však neposkytla jasný záväzok a časový rámec, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

Medzi rokmi 1850 a 2015 zaznamenala európska pevnina zvýšenie teploty o 1,4 °C. V rokoch 2050 – 2020 sa podľa umiernených scenárov teplota v Európe zvýši o ďalších 1 – 2,5 °C a navyše „extrémne vysoké teploty sa budú vyskytovať častejšie a potrvajú dlhšie.“

S odkazom na predchádzajúce vládne dokumenty stratégia konštatuje, že „pre Slovensko by naplnenie scenára so štvorstupňovým globálnym oteplením mohlo znamenať zvýšenie priemernej ročnej teploty o 5 až 6 °C, čo je obrovský skok, ktorý by mal výrazný negatívny dopad na biosféru, produkciu potravín, ale aj zdroje pitnej vody a zdravie obyvateľstva.“

Materiál dodáva, že „adaptácia na tieto klimatické podmienky by bola spojená s enormne vysokými nákladmi.“

Dopady zmeny klímy na Slovensko

Odvolávajúc sa na predchádzajúce vládne dokumenty stratégia vymenúva doterajšie aj budúce dopady zmeny klímy na Slovensko.

Medzi rokmi 1881 a 2017 bol pozorovaný nárast priemernej ročnej teploty o 1,73 °C, pokles zrážok, vlhkosti vzduchu aj vlhkosti pôdy na južnom Slovensku a naopak nárast zrážok na severe a severovýchode. Zároveň poklesli všetky charakteristiky snehovej pokrývky do 1 000 m. n. m., pričom vo vyššej nadmorskej výške narástla.

V4 dáva prednosť megalomanským projektom pred čistou energiou

Politici v krajinách Vyšehradskej skupiny uprednostňujú tradičné zdroje energie ako uhlie a jadro pred obnoviteľnými alternatívami, ktoré vedú k energetickej sebestačnosti. Európska únia je dnes jediná, kto to môže zmeniť, píše ADA ÁMON.

Zvlášť silné sú zmeny premenlivosti klímy a najmä zrážkových úhrnov. „Príkladom sú v krátkom časovom intervale striedajúce sa extrémne vlhké a suché roky,“ uvádza dokument z dielne envirorezortu.

Ten potom bez pevnejšieho časového rámca predpovedá aj budúce vplyvy zmeny klímy. „Priemery teploty vzduchu by sa mali postupne zvyšovať o 2 až 4 °C v porovnaní s priemermi obdobia 1961 – 1980,“ píše sa v stratégii. V lete by mali zrážky a vlhkosť pôdy najmä na juhu Slovenska poklesnúť, po zvyšok roka by mali zrážky na ostatnom území skôr narásť. Vzhľadom na teplejšie zimy by malo až do výšky 900 m. n. m. padať menej snehu. Viac by ho malo byť až od 1 200 m. n. m., avšak tieto polohy predstavujú menej ako 5 percent rozlohy krajiny.

„Vzhľadom na zosilnenie búrok v teplej časti roka sa očakáva častejší výskyt silného vetra, víchric a tornád v súvislosti s búrkami,“ avizuje stratégia.

Najviac utrpia pôda a voda

Medzi sektory, ktoré budú trpieť najviac, patrí pôdohospodárstvo a vodné hospodárstvo.

„Dôsledky zmeny klímy na pôdu môžu viesť až k celkovému zníženiu pôdnej úrodnosti a poľnohospodárskej produkcie, poklesu až strate biodiverzity, zvýšeniu vzniku erózie, deštrukcii štruktúry pôdy… vyvolaniu a zintenzívneniu dezertifikačných procesov a k narušeniu celkového hydropedologického cyklu,“ varuje stratégia. Dodáva pritom, že dôsledky budú v prípade intenzívne využívanej pôdy „ťažko identifikovateľné“.

Budúci rozpočet EÚ: Investícia do vlastnej udržateľnej budúcnosti?

Návrh európskeho dlhodobého rozpočtu podporuje zelenú ekonomiku, je ale potrebné dohliadnuť na to, aby znižovanie emisií nezostalo len na papieri, píše BARBORA URBANOVÁ.

Alarmujúce sú aj dopady na vodu: v rokoch 2075 – 2100 budú celkové úhrny zrážok o 10 percent nižšie ako teraz a využiteľné vodné zdroje klesnú o 30 – 50 percent.

„Z týchto scenárov vyplýva, že významným prejavom zmeny klímy na našom území môžu byť dlhotrvajúce obdobia sucha v letných a jesenných mesiacoch spojené s nedostatkom vody,“ konštatuje dokument.

Zároveň predpovedá asi o 50 percent viac „veľmi silných búrok“, ktoré povedú k „častejšiemu výskytu lokálnych povodní v rôznych častiach Slovenska“.

Smerom k alternatívnym pohonom

Stratégia sa pokúša analyzovať aj dôsledky zmeny klímy na ekonomické sektory ako doprava a energetika.

„Extrémne poveternostné javy sa v sektore dopravy prejavia okamžite, intenzívne a s výraznými negatívnymi dôsledkami: vedú k zvýšeniu dopravného času na prepravu tovarov, predĺženiu času cestovania a zvýšeniu pravdepodobnosti nehôd a poškodenia dopravnej infraštruktúry,“ spresňuje dokument. „Vysoké a nízke teploty, intenzívne búrky a snehové kalamity, ktorých frekvencia a intenzita sa v dôsledku zmeny klímy zvyšuje, spôsobujú vážne komplikácie pre takmer všetky druhy dopravy,“ dodáva.

Slovensko sa obáva prirýchleho nástupu elektromobility

Na rokovaní európskych enviroministrov vznikla „skupina za zelený rast“, ktorá žiada ambicióznejšie emisné ciele. Slovensko do nej nepatrí.

Stratégia preto navrhuje v budúcnosti posudzovať infraštruktúrne projekty na odolnosť voči klimatickým rizikám (screening).

Adaptačné opatrenia by sa mali tiež zamerať na premenu vozového parku a organizácie dopravy.

„Transformáciu na ekologicky priaznivejší systém dopravy urýchli podpora využívania vozidiel na alternatívny pohon (hybridné motorové vozidlá, hybridné elektrické vozidlá, elektromobily, motorové vozidlá s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG), motorové vozidlá na skvapalnený zemný plyn (LNG) a motorové vozidlá na vodíkový pohon), podpora výstavby infraštruktúry alternatívnych palív, zavádzanie nízko emisných zón a ďalšie podporné opatrenia pre takéto vozidlá v rámci parkovacej politiky,“ konštatuje stratégia.

Energetika bez jedinej zmienky o jadre

Energetika podľa stratégie čelí viacerým klimatickými rizikám: nedostatok vodných zdrojov a energetických komodít ako výsledok zmeny klímy, poruchy a škody na elektrizačných a prenosových sústavách v dôsledku extrémnych poveternostných udalostí, či zvýšenie spotreby energie na vykurovanie v zime a klimatizáciu v lete.

„Určenie, ktoré riziko je nevyhnutné považovať za kľúčové, je vhodné až po vykonaní odborných odhadov možných dopadov jednotlivých rizík,“ dopĺňa dokument.

Európskej únii aj Nemecku sa emisie darí znižovať aj napriek útlmu jadra

Atómová energia v 90. rokoch výrazne prispela k dekarbonizácii európskej elektroenergetiky. Tá však dnes pokračuje najmä vďaka obnoviteľným zdrojom energie. Platí to aj pre Nemecko. 

Napriek tomu uvádza príklady adaptačných opatrení. Manažérskym a technickým opatrením je recyklácia vody a využívanie zrážkovej a odpadovej vody. Technologické a štrukturálne opatrenia zase zahŕňajú „navrhovanie veterných turbín na lepšie využívanie vysokých rýchlostí vetra“ a „decentralizovanú výrobu rôznych foriem energie pomáhajúcu približovať výrobu k miestu spotreby“. V praxi to umožňujú najmä solárne panely.

O obnoviteľných zdrojoch energie (OZE) sa stratégia zmieňuje aj na inom mieste: „Poľnohospodárska výroba… môže efektívnejšie prispievať k znižovaniu emisií skleníkových plynov vďaka dodávkam biomasy (napr. energetických tráv a plodín, resp. drevín) na výrobu biopalív a OZE.“

Hoci navrhovaný vládny materiál sa odvoláva na Energetickú politiku SR, ktorá počíta s jadrom ako kľúčovým zdrojom energie, sám sa o atómovej energii nezmieňuje. Konkrétne nerozoberá ani tému negatívnych dopadov zmien klímy na jadrové elektrárne. Vodné zdroje ohrozené klimatickými zmenami potrebujú jadrové elektrárne na chladenie reaktorov. Ako problém to zažíva Francúzsko, ktoré muselo 5. augusta zastaviť štyri reaktory. Voda v riekach bola príliš teplá a vylučovali vodu, ktorá by ich ešte viac oteplila a ohrozila tak miestnu faunu a flóru.

Slovensko v adaptácii zaostáva

Dokument, ktorý predložil envirorezort, aktualizuje Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ktorú schválila vláda už v roku 2014.

Nová stratégia obsahuje hodnotenie aj tej, ktorá platí dnes, a to na základe kritérií Európskej komisie. „Celkový pokrok v ustanovení rámca pre adaptačnú politiku – v bode národná adaptačná stratégia a adaptačný plán sa zaznamenal dobrý pokrok,“ píše ministerstvo v predloženom dokumente.

Slovensko čaká rozhodnutie, ako využije európsku podporu na znižovanie emisií

Zamestnávatelia vyzvali štát na stanovenie podmienok pre využitie podporných schém v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Veľmi dobrý pokrok“ pozoruje envirorezort v príprave podmienok na adaptáciu, „dobrý pokrok“ zase v identifikácii adaptačných riešení a v implementácii adaptačných opatrení. Ako „mierny“ zhodnotilo ministerstvo pokrok v hodnotení rizík a zraniteľnosti na zmenu klímy. „Nedostatočný pokrok“ bol dosiahnutý v „monitoringu a hodnotení adaptácie“, keďže Slovensku chýba na to špecifická metodika.

hodnotenia národných adaptačných politík, ktoré v apríli 2018 zverejnila Európska environmentálna agentúra, však vyplýva, že celkovo Slovensko zaostáva.

Národný adaptačný plán, teda akčný plán, ktorý chce slovenské ministerstvo navrhnúť až o dva roky, má už teraz polovica z 34 hodnotených európskych krajín. Patria medzi ne aj susedné Česko a Rakúsko.