Transparentnosť ako kladivo na jadro? Slovensko sa obáva otvárania Euratomu

Záber z dostavby tretieho bloku Mochoviec z roku 2016 [TASR/Henrich Mišovič]

Premiér Peter Pellegrini obhajoval záujmy jadrového priemyslu, ale varoval pred novým omeškaním pri spúšťaní tretieho bloku v Mochovciach.

Peter Pellegrini na Európskom jadrovom fóre kráčal v stopách svojho predchodcu a straníckeho kolegu Roberta Fica. Vo svojom prejave 4. júna označil Pellegrini (Smer-SD) jadrovú energiu za „bezpečný energetický zdroj“, ktorý čelí „neprimeraným spoločenským emóciám“.

Slovenský premiér sleduje prípravy na nové oznámenie Európskej komisie o energetickej a klimatickej politike do roku 2050, ktoré podľa neho môže viesť k otvoreniu zmluvy o Euratome. „Máme isté obavy, aby prostredníctvom tém demokratického deficitu, zvýšenia transparentnosti alebo cezhraničných otázok nedošlo k zmene doterajšej deľby kompetencií v oblasti jadrovej energetiky medzi členskými štátmi a Európskou úniou,“ povedal Pellegrini na 13. Európskom jadrovom fóre (ENEF).

Predstavitelia Európskej komisie sa na ENEF k novému dokumentu nevyjadrovali.

Pellegrini na druhej strane kritizoval Slovenské elektrárne za ďalší hroziaci sklz pri spúšťaní tretieho bloku v Mochovciach. Poslanci hospodárskeho výboru Národnej rady SR na základe premiérových vyjadrení schválili v stredu 14. júna uznesenie, podľa ktorého im ministerstvo hospodárstva musí do polovice júla predložiť aktuálne informácie o dostavbe dvoch nových blokov.

Téma slovenského predsedníctva vo V4

„Jadrová energia je nielen bezpečným energetickým zdrojom, ale svojou technológiou je schopná prispievať aj k stabilným dodávkam elektriny. Pre Slovenskú republiku a niekoľko ďalších krajín Európskej únie je dosiahnutie európskych cieľov bez využitia potenciálu jadrovej energie prakticky nerealizovateľné,“ povedal Pellegrini účastníkom ENEF v Bratislave.

Fico a Sobotka: Zelená ekonomika sa bez jadra nezaobíde

V Bratislave sa stretli zástancovia aj odporcovia jadrovej energie. Podľa českého premiéra je diskriminovaná, podľa maďarského europoslanca zvýhodňovaná.

Pripomenul, že po nehode vo Fukušime prešli štyri reaktory prevádzkované na Slovensku úspešnými záťažovými testami a aktualizáciou niektorých bezpečnostných systémov.

V roku 2017 vyrábalo Slovensko podľa databázy PRIS 54 percent elektriny z jadra. Ide o druhý najväčší podiel na svete hneď po Francúzsku so 72 percentami. „Spolu s domácou výrobou z obnoviteľných zdrojov Slovensko dosahuje podiel čistej bezuhlíkovej výroby elektriny až 80 percent,“ zdôraznil Pellegrini.

Premiér informoval, že „harmonizácia spoločných postupov a zdôrazňovanie významu jadrovo-energetických zdrojov v kontexte nových európskych politík v regióne strednej a východnej Európy“ budú aj jednými z „nosných tém“ ročného slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine. To sa sa začína 1. júla 2018.

Slovensko sa obáva otvorenia Euratomu

Štáty Európskej únie dnes prevádzkujú 127 reaktorov, ktoré vyrábajú 27 percent elektriny, zamestnávajú 800 tisíc pracovníkov a vytvárajú 70-miliardový ročný obrat.

Pellegrini si preto želá, aby pripravované dokumenty európskych inštitúcií v oblasti energetiky a klímy zohľadňovali „pozitívny príspevok jadrovej energetiky“ pri dosahovaní klimatických cieľov. Týka sa to aj pripravovaného oznámenia Komisie o dlhodobej klimaticko-energetickej politike.

Komisia navrhuje dať na vyraďovanie Bohuníc ďalších 55 miliónov eur

Dva odstavené jadrové bloky musí Slovensko vyradiť do roku 2025. Ak chce získať viac financií, ako navrhuje európska exekutíva, musí predložiť presné argumenty, upozorňuje Maroš Šefčovič.

„Rozumiem síce zámeru využiť politickú príležitosť dotknúť sa aj otázok jadrovej energetiky, respektíve zmluvy Euratom, nie je nám však zrejmý dôvod a cieľ otvárania tejto zmluvy,“ podčiarkol premiér.

„Zdôrazňujem, že suverenita členského štátu pri tvorbe energetického mixu by mala zostať základným princípom pri tvorbe národnej politiky. V oblasti transparentnosti je už v súčasnosti dosiahnutá nadštandardná úroveň a otázky cezhraničného charakteru v oblasti jadrovej energetiky predstavujú vysoko citlivú agendu,“ argumentoval Pellegrini.

Požiadavky na predlžovanie životnosti

Európsky jadrový priemysel sa dnes sústredí skôr na predlžovanie životnosti prevádzkovaných reaktorov ako na stavbu nových. Európski environmentalisti v tejto súvislosti požadujú, aby predlžovanie životnosti podliehalo novému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie (EIA).

„Pozrite sa na reaktor v belgickom Tihange. V nádobe reaktora našli trhliny. Keby sa o nich vedelo v čase schvaľovania, pred spustením do prevádzky, nebol by schválený,“ povedala pre euractiv.sk nemecká europoslankyňa a bývalá šéfka frakcie Zelených Rebecca Harmsová. „Európska komisia dnes hovorí o predĺžení života o 20 rokov v prípade polovice jadrovej flotily v Únii. To je ďaleko za očakávanou dĺžkou prevádzky,“ upozornila Harmsová.

Nemecká europoslankyňa: Jadro je príliš drahé a rizikové, aby pomohlo klíme

Tvrdenie, že nové obnoviteľné zdroje sú drahšie ako nové jadrové reaktory, je klamstvo, hovorí REBECCA HARMSOVÁ.

Jadrová lobby s tým naopak nesúhlasí.

„Nerozumiem, prečo by sme potrebovali ďalšie EIA. Ide o predsa o rovnaké elektrárne. Navyše, podľa smernice o jadrovej bezpečnosti z roku 2014 sa musia prevádzkovatelia zaviazať garantovať a zvyšovať bezpečnosť po celý čas. Inštalujú sa nové systémy, ktoré napríklad zohľadňujú skúsenosť z Fukušimy,“ reagoval pre euractiv.sk šéf európskeho združenia Foratom Yves Desbazeille.

Dôraz na vyraďovanie a odpad

Zelení tiež žiadajú, aby sa väčšia pozornosť venovala vyraďovaniu atómiek a nakladaniu s vyhoretým palivom. „Máme zmluvu o Euratome a nie som za jej zrušenie. Ale mala by obsahovať nové priority, ktoré umožnia krajinám sústrediť sa na vyraďovanie jadrových elektrární a skladovanie jadrového odpadu. To sú obrovské problémy, je to Achillova päta jadrového priemyslu,“ povedala Harmsová.

Podľa Desbazeillea „v žiadnom prípade nemôžeme povedať, že Euratom nedosiahol svoje výsledky.“ Generálny tajomník Foratomu nevidí dôvod zmluvu otvárať. „Neviem, prečo by sme ju museli meniť,“ doplnil pre euractiv.sk.

Šéf európskej jadrovej lobby: Obnoviteľné zdroje majú skryté náklady

ŠPECIÁL / Všetky náklady na posilnenie sietí, záložných systémov a skladovania energie sa v nákladoch na nový obnoviteľný zdroj zvyčajne nezohľadňujú, tvrdí šéf Foratomu YVES DESBAZEILLE.

Európska komisia by mala pripravované oznámenie predložiť podľa informácií euractiv.sk v júli. Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý ENEF otvoril spolu so slovenským premiérom a českým ministrom, sa k reforme Euratomu nevyjadril.

Na ENEF povedal, že „Európska únia je v prípade jadrovej energie globálny hráč a priekopník, a to vďaka nášmu vedúcemu postaveniu v oblasti technológií a modernému regulačnému rámcu.“ Šefčovič však priznal, že podľa odhadov Komisie klesne podiel jadra na výrobe elektriny v Únii do roku 2050 na 20 percent.

Kritizovali zelené mimovládky

Pellegrini sa na ENEF posťažoval, že „jadrová energetika dnes prechádza zložitým obdobím“ a často sa stáva sa podnetom… pre neprimerané spoločenské emócie. Je na škodu, že mnohokrát sa v týchto rozhovoroch nezohľadňujú odborné argumenty a absentuje pragmatický prístup.“

Európskej únii aj Nemecku sa emisie darí znižovať aj napriek útlmu jadra

Atómová energia v 90. rokoch výrazne prispela k dekarbonizácii európskej elektroenergetiky. Tá však dnes pokračuje najmä vďaka obnoviteľným zdrojom energie. Platí to aj pre Nemecko. 

Na nevýhody jadrovej energie najviac upozorňujú západoeurópske zelené politické strany a mimovládne organizácie.

Druhú skupinu kritizoval aj komisár Šefčovič. Pripomenul, že rámci partnerského preskúmania (peer review) sa v Luxemburgu konal workshop k predlžovaniu životnosti prevádzkovaných reaktorov. Išlo podľa neho o „inkluzívny proces“, na ktorom sa podľa neho zúčastnilo vyše 140 expertov z 19 členských štátov Únie. „Musím však povedať, že ma trochu mrzela slabšia účasť mimovládneho sektora. Tejto širokej konzultácie sa zúčastnilo len 20 predstaviteľov týchto organizácií,“ povedal Šefčovič na ENEF.

Komisár informoval, že výsledky workshopu budú v júli 2018 predmetom rokovania Skupiny európskych úradov jadrového dozoru (ENSREG).

Pellegrini očakáva sklzy v Mochovciach

Premiér Pellegrini na ENEF hovoril o dvoch zo štyroch nových reaktoroch, ktoré sa v Európe stavajú: o treťom a štvrtom bloku v Mochovciach.

„Dostavba tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach sa dostala do výrazného sklzu oproti pôvodným predpokladom a podľa aktuálneho harmonogramu sa predpokladá začatie uvádzania tretieho bloku Mochoviec do prevádzky najskôr koncom novembra 2018. Štvrtý blok by sa mal začať uvádzať do prevádzky v novembri 2019,“ informoval premiér zahraničných delegátov.

Český minister o novej atómke: V porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi sú náklady zanedbateľné

ŠPECIÁL / Rozhodnutie českej vlády o financovaní nového jadrového zdroja sa posunulo o štyri mesiace, pretože som jej nechcel predložiť variant, ktorý je science fiction hovorí pre euractiv.sk TOMÁŠ HÜNER.

Potom naznačil nové posunutie termínu. „Musím… veľmi otvorene povedať, že veľakrát sa nedodržujú prezentované harmonogramy… Určitý počet evidovaných nedorobkov aj negatívna skúsenosť so sklzmi na stavbe vyvoláva obavy aj tentokrát, či je deklarovaný termín začatia uvádzania tretieho bloku do prevádzky v novembri tohto roku vôbec reálny,“ povedal premiér.

Sľúbil, že „v najbližších dňoch“ navštívi elektráreň Mochovce. „Priamo na mieste si vyžiadam od zodpovedných vysvetlenia, prečo dochádza ku sklzom,“ avizoval Pellegrini. „Rokovania budú tvrdé, pretože sa nemienim donekonečna pozerať, ako sa neviemkoľkom jadrovom fóre vyjadrujeme, kedy už tento rok spustíme tretí jadrový blok a nechcem sa dožiť, že budúci rok opäť na jadrovom fóre budem konštatovať, že možno tretí jadrový blok budeme uvádzať do prevádzky v novembri 2019,“ varoval Pellegrini.

Poslanci žiadajú informácie od vlády

Na základe Pellegriniho vyjadrení poslanci hospodárskeho výboru Národnej rady SR v stredu 13. júna odhlasovali uznesenie o Mochovciach. Ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi (Smer-SD) dali termín do polovice júla na predloženie informácií o aktuálnom stave dostavby.

„Všetci Slováci, skladajúci sa na dostavbu Mochoviec, by sa mali dozvedieť, kedy a či vôbec budú mať z elektrárne nejaký úžitok,“ citovala agentúra SITA navrhovateľa, poslanca Karola Galeka (SaS).

Európske jadrové fórum 2018

ŠPECIÁL / V Bratislave sa 4. a 5. júna 2018 koná 13. Európske jadrové fórum, na ktorom sa schádzajú podporovatelia aj kritici jadrovej energie. 

Nové termíny musí schváliť valné zhromaždenie Slovenských elektrární. „V súlade so strategickými plánom Slovenských elektrární, ktorý bol schválený akcionármi spoločnosti v marci 2017, sa začiatok prevádzky 3. bloku Atómových elektrární Mochovce očakáva koncom roka 2018 a 4. bloku koncom roka 2019,“ píše firma na svojej webstránke. Jej hovorca Miroslav Šarišský v máji pre týždenník Trend uviedol, že tretí blok je dokončený na 97 percent, štvrtý blok na 85 percent.

Trend vtedy informoval, že práce na Mochovciach zastavila stavebná firma Strabag, údajne preto, že Slovenské elektrárne mu zadržiavajú platby. „Spor s firmou Strabag je čisto obchodný a týka sa interpretácie niektorých zmluvných záväzkov. Vynaložili sme podstatné úsilie na vyjasnenie situácie a dúfame, že sa v krátkej dobe vyrieši. Nemá nič spoločné s financovaním projektu a nebude mať významný dopad na harmonogram,“ povedal Šarišský pre Trend.