Uhoľné regióny v Čechách sa tešia stále väčšej pozornosti. V budúcnosti by mohli získať viac peňazí

shutterstock_128521787-800x450 [© Shutterstock]

České uhoľné regióny, Ústecký, Moravskosliezsky a Karlovarský kraj, ekonomicky zaostávajú za svojimi susedmi. Všíma si to nielen česká vláda, ale aj Európska únia. V budúcnosti by sa mohli oblasti tešiť zo zvláštnej finančnej podpory.

Chudoba, sociálne vylúčenie, nízka kvalita vzdelávania či odliv obyvateľstva. S týmito problémami sa vyrovnávajú oblasti, ktoré boli v minulosti centrom ťažby uhlia v Čechách. Vláda preto pred štyrmi rokmi prišla s programom RE:START. Ten má smerovať dostupné finančné prostriedky na potrebné projekty v uhoľných regiónoch. Cieľom je zastaviť ich úpadok a naštartovať rozvoj. Doba uhoľná totiž pomaly končí a miestni obyvatelia sa musia pripraviť na zmeny, ktoré sa s uzatváraním uhoľných baní spájajú.

Vďaka programu RE:START do postihnutých regiónov mieri viac peňazí, a to zo štátnej kasy, ako aj z európskych štrukturálnych fondov. Počas doby realizácie programu RE:START, teda od roku 2017, už boli zrealizované desiatky projektov. Ide napríklad o demolácie opustených domov v Moste, Chomutove, Litvínove, Janove alebo na Šluknovsku,“ uviedla hovorkyňa Ústeckého kraja Lucie Dosedělová.

Financie mierili tiež na obnovu starých priemyselných areálov (tzv. Brownfieldov) a viac ako 800 miliónov korún získala Univerzita Jána Evanjelistu Purkyně (UJEP). „V Jirkove sme podporili modernizáciu základnej školy. Dopravný podnik Mostu a Litvínova získal nové električky, 64 miliónov korún získali rôzne firmy na znižovanie emisií, 150 miliónov bolo zatiaľ využitých na obnovu Krušných hôr a viac ako 300 miliónov bolo investovaných do zdravotníctva na nové prístrojové vybavenie či opravu areálov,“  vymenovala ďalšie projekty Dosedělová.

Vzor pre celú Európu

Uhlie sa ťaží v dvanástich štátoch Európskej únie. Problémy, ktorým čelia tri české uhoľné regióny, sú tak dôverne známe aj v zahraničí. Svoje skúsenosti a príklady dobrej praxe môžu zdieľať v rámci celoeurópskej platformy, ktorú dnes spolu s českými zástupcami tvorí 20 uhoľných regiónov.

Koniec uhlia vo V4: Správny čas je teraz

Slovenský plán prechodu od uhlia bol schválený na regionálnej úrovni, chýba však termín ukončenia jeho spaľovania. Česko a Maďarsko nemajú detailné programy, v Poľsku otázkou nie je „Ako?“ ale „Či?“.

Platforma sa okrem iného zaoberá spôsobom, ktorým by sa mali v budúcnosti prerozdeľovať európske fondy tak, aby z nich mohli viac ťažiť práve postihnuté regióny. V Európe sa dnes diskutuje o dlhodobom rozpočte Únie na obdobie po roku 2020. Uhoľné regióny tak majú šancu zabojovať o viac finančných zdrojov pre napĺňanie svojich potrieb.

V pláne je vznik nového celoeurópskeho fondu pre uhoľné regióny, ktorý by mal mať k dispozícii päť miliárd eur. Upozornila na to manažérka programu RE:START Gabriela Nekolová. Otázkou podľa nej zostáva, ako sa budú peniaze z nového európskeho fondu rozdeľovať: či to bude priamo z Bruselu alebo ich bude rozdeľovať štát, prípadne sa vymyslí úplne iný spôsob.

Zaostalé regióny sa dostávajú do centra pozornosti inštitúcií Európskej únie. Svedčí o tom aj nedávna návšteva z Európskej komisie, ktorá uznala, že vládny program RE:START môže byť vzorom pre ďalšie uhoľné regióny v Európe.

Viac financií do budúcna

RE:START nemá vlastný rozpočet a väčšinu financií smeruje do uhoľných regiónov prostredníctvom už zavedených operačných programov. Tie sa však budú po roku 2020 meniť, uhoľné regióny tak majú ďalšiu šancu vyjednať si viac peňazí.

S novým programovým obdobím sa totiž budú meniť aj kritériá, na základe ktorých sa dotácie z fondov Európskej únie vyplácajú. Doteraz platné podmienky uhoľným regiónom mnohokrát spôsobovali ťažkosti.

„V uplynulom období nás netrápil nedostatok peňazí, ale procesné problémy, kvôli ktorým nemôžeme čerpať peniaze na reštrukturalizácie. Potrebujeme napríklad rozvíjať školstvo, keď je ale podmienkou navyšovanie kapacity škôl, tak to nie sme schopní splniť, a na podporu nemáme nárok,“ upozornila počas debaty organizovanej portálom EURACTIV.cz Nekolová.

Pri rozdeľovaní dotácií navyše musia uhoľné regióny  „súťažiť“ s ostatnými krajmi. Kvôli svojim špecifickým problémom sú preto v súboji o peniaze znevýhodnené. Nekolová chce s Európskou komisiou rokovať o podpore konkrétnych projektov v českých uhoľných regiónoch.

Peniaze môžu zlepšiť dopravu aj vzdelávanie 

Vzhľadom k plánovaným zmenám si musia kraje ujasniť, ako by peniaze z fondov mohli využiť. Ponúka sa vzdelávanie alebo vybudovanie kvalitnej dopravnej infraštruktúry, ktoré by mohli zabrániť odlivu ľudí z regiónu. Do budúcnosti by mohli financie smerovať tiež na budovanie jazier a prečerpávacích elektrární na miestach bývalých hnedouhoľných lomov. Potrebné budú aj v zdravotníctve.

Konkrétne projekty však musia byť súčasťou akčných plánov, ktoré sa každý rok aktualizujú. Ten najnovší, v poradí už tretí, schválila česká vláda tento rok v júni. Zahŕňa celkom 16 opatrení, ktoré sa týkajú podnikania, životného prostredia, verejnej správy a ďalších oblastí.

Aj hornonitrianske bane vedia, že uhlie nie je nekonečné

Vláda schválila nový všeobecný hospodársky záujem, ktorý skracuje dotácie na spaľovanie uhlia z roku 2030 na rok 2023. Po sťažnostiach opozície a ochranárov v ňom zrovnoprávnila transformačné projekty baníckej firmy a ostatných predkladateľov.

„Nové opatrenia znamenajú konkrétnu pomoc pre štrukturálne postihnuté kraje, ktorú skutočne potrebujú. Ide napríklad o rozvoj stredných, ale aj verejných vysokých škôl, či výskumu,“ vysvetlila ministerka pre miestny rozvoj Klára Dostálová, ktorej rezort má program pre uhoľné regióny na starosť.

„Tieto regióny dlhodobo bojujú s úbytkom obyvateľstva. Zabezpečenie vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ktorí v týchto regiónoch vyštudujú, nájdu si prácu a založia rodinu, je veľmi žiaduce. Taktiež vo všetkých troch regiónoch vnímam ako veľmi dôležitú podporu kvalitného bývania a infraštruktúry,“ uviedla pri prijatí nových opatrení ministerka.

Podľa odborníkov na životné prostredie a energetiku ale nové opatrenia zabúdajú na environmentálne otázky a neponúkajú alternatívy k ťažbe uhlia. „Je potrebné, aby sa RE:START k odklonu od uhlia postavil čelom a hľadal po sociálnej stránke ohľaduplné cesty pre riešenie problému. Všetky národné stratégie, teda aj RE:START, musia konečne uznať potrebu razantného znižovania emisií skleníkových plynov a zasadiť sa o koncepčné riešenie,“ uviedla Zuzana Vondrová z Centra pre dopravu a energetiku.