Únia vidí budúcnosť v inteligentnom meraní spotreby elektriny, na Slovensku ho brzdí regulácia

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Zavádzanie inteligentných meracích systémov má podľa európskej smernice posilniť postavenie koncových odberateľov. Na Slovensku sa podľa dodávateľov príliš neoplatí kvôli príliš veľkej regulácii.

Ak má spotrebiteľ inteligentný merací systém, dokáže jednoducho zistiť, koľko elektrickej energie za posledné dni spotreboval, podľa toho upraviť svoje spotrebiteľské správanie a ušetriť. Odpadáva tiež nutnosť návštevy takzvaných odpočtárov.

Podľa európskej smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou z roku 2019 by mali členské štáty dôrazne odporúčať, aby dodávatelia tieto systémy využívali, a to „v záujme podpory energetickej efektívnosti a posilnenia postavenia koncových spotrebiteľov“.

Niektorí slovenskí dodávatelia vnímajú inteligentné meracie systémy ako jednu z najdôležitejších technologických zmien, ktoré ovplyvnia ich odvetvie. Jedným dychom však dodávajú, že regulácia slovenského trhu s elektrinou využívanie tohto prvku prakticky neumožňuje.

„Veľký potenciál tohto riešenia je, bohužiaľ, zatiaľ na Slovensku nevyužitý z dôvodu nastavenej regulácie dodávok energií. Dodávateľ napríklad nemôže využiť flexibilné tarify, ktoré by rozlišovali spotrebu vo viac než dvoch tarifných pásmach,“ vysvetlil pre EURACTIV.sk obchodný riaditeľ spoločnosti Slovakia Energy Jiří Koudela.

Ku kritike sa pridáva aj spoločnosť Východoslovenská energetika (VSE). „Na jednej strane môžeme hovoriť o potrebe väčšieho rozšírenia využívaní moderných prvkov (ako inteligentné meracie systémy) pre zvýšenie ochrany spotrebiteľa a pre rozšírenie služieb pre koncových odberateľov. Na druhej strane je to práve cenová regulácia, ktorá reálne využitie týchto prvkov prakticky neumožňuje,“ uviedol obchodný riaditeľ VSE Miroslav Kulla.

Budú odberatelia elektriny lepšie chránení pred nekalými praktikami?

Nová európska smernica, ktorú by mal rezort hospodárstva transponovať do konca roka, obsahuje niekoľko opatrení pre lepšiu ochranu spotrebiteľa. O ďalších krokoch v tejto oblasti ministerstvo zatiaľ nehovorí, podľa dodávateľov elektriny by však mohlo.

Digitalizácia a transparentnosť

VSE vidí výhodu rozšírenia inteligentných meracích systémov aj v ochrane spotrebiteľa pred nekalými praktikami. „Niektorí predajcovia sa snažia dostať k zákazníkovi tak, že sa vydávajú za odpočtárov. Pokiaľ by bol odpočet realizovaný výlučne na diaľku, táto nekalá praktika by už nebola možná,“ uviedol pre EURACTIV.sk Kulla z VSE.

Podobný prínos vidí aj v celkovej digitalizácii odvetvia. „Už dnes osobný kontakt pre zmenu dodávateľa nie je potrebný. Dodávatelia posielajú potrebné dokumenty na podpis poštou. V budúcnosti by digitalizácia alebo nové online riešenia mohli ešte viac zjednodušiť administratívu a tým eliminovať podomový predaj,“ hovorí Kulla.

Slovakia Energy naopak vníma výhody aj pri samotnom podomovom predaju. „Naši obchodní zástupcovia majú namiesto papierových formulárov tablety. Vďaka tomu eliminujeme veľké množstvo potenciálnych chýb,“ tvrdí.

Podobný postoj prezentoval aj vedúci marketingu Západoslovenskej energetiky (ZSE) Marek Tomeš. „Moderné technológie, napríklad u predajcov (tablet a podobne) umožňujú firme lepšiu kontrolu samotného procesu predaja, a len prispievajú k transparentnosti a ochrane spotrebiteľa,“ uviedol pre EURACTIV.sk.

Kto na predaj elektriny využíva nekalé praktiky? Dodávatelia sa k nepoctivým zástupcom nepriznávajú

Všetci veľkí distribútori elektriny naznačujú, že správanie svojich obchodných zástupcov majú pod kontrolou. Skúsenosti spotrebiteľského združenia však ukazujú, že nepoctiví predajcovia sú problém.

Neprehľadné informácie

Moderné prvky však pre spotrebiteľov môžu byť aj nevýhodné. Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC) súhlasí, že flexibilné kontrakty môžu byť pre spotrebiteľov nástrojom, ako ušetriť, vyzýva však na opatrnosť. „Spotrebitelia majú už teraz problém vyznať sa na trhu s elektrickou energiou, takže nové prístupy a biznis modely ich môžu ešte viac zmiasť,“ upozorňuje.

Potvrdzuje to analýza organizácie, v ktorej zistila, že informácie, ktoré dodávatelia poskytujú zákazníkom sú často príliš komplexné alebo sa nenachádzajú na jednom mieste. Väčšina skúmaných spoločností tiež neupozorňuje na riziká spojené s flexibilnými cenami ani neuvádza maximálnu cenu.

BEUC tiež pripomína, že flexibilný prístup síce môže spotrebiteľom znížiť účty, nie však dramaticky. V Európskej únii totiž cena elektriny tvorí v priemere len 35 percent celkového účtu (na Slovensku je to 32 percent). Zvyšok ide na rôzne poplatky alebo dane.

Digitálne riešenia v energetike tiež podľa BEUC zatiaľ často porušujú GDPR. Energetické spoločnosti napríklad odberateľov neinformujú, aké údaje z inteligentných systémov zbierajú a kto k nim má prístup.

COVID-19: Na ceste k celoeurópskej mobilnej aplikácii na monitorovanie pohybu osôb

Namiesto vytvárania samostatných aplikácii pre jednotlivé štáty EÚ volajú politici aj expertné skupiny po vytvorení spoločného systému. Ten by kládol dôraz najmä na silnú ochranu osobných údajov.