Únia zlyháva v boji proti znečistenému ovzdušiu. Čo urobí Slovensko?

Ulica v nemeckom Wolfsburgu, kde má sídlo automobilka Volkswagen [TASR/AP/Markus Schreiber]

Európski audítori kritizujú uplatňovanie legislatívy o čistom vzduchu. Slovenský envirorezort navrhuje systém obchodovania so znečisťujúcimi látkami, emisné štandardy pre menšie zdroje, útlm uhlia a viac elektromobilov.

„Opatrenia Európskej únie na ochranu zdravia ľudí pred znečistením ovzdušia nemali očakávaný vplyv,“ píše sa v správe Európskeho dvora audítorov z utorka 11. septembra.

Európsky dvor audítorov je zodpovedný za kontrolu efektívnosti európskych politík a vynakladania európskych finančných prostriedkov. V správe nazvanej „Znečisťovanie ovzdušia: naše zdravie stále nemá dostatočnú ochranu“ sa zameral predovšetkým na uplatňovanie smernice o kvalite okolitého ovzdušia z roku 2008.

Správa konštatuje, že „väčšina členských štátov stále nedodržiava normy kvality ovzdušia EÚ a neprijala dosť účinných opatrení na dostatočné zvýšenie kvality ovzdušia“. Patrí medzi ne aj Slovensko.

To momentálne diskutuje o Envirostratégii 2030, ktorú na začiatku mesiaca do pripomienkového konania predložilo ministerstvo životného prostredia. Envirorezort v stratégii navrhuje zvážiť zavedenie obchodovania s emisnými kvótami pre ovzdušie znečisťujúce látky, rozšíriť emisné štandardy na menšie zdroje, utlmiť výrobu energie z uhlia, ako aj zvýšiť podiel elektromobilov a ďalších vozidiel na alternatívny pohon.

Horšie ako v Číne

Európski audítori vo svojej správe citujú Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), podľa ktorej je znečistenie ovzdušia najväčším environmentálnym rizikom pre zdravie v Európskej únii.

„V EÚ každý rok spôsobuje približne 400 tisíc predčasných úmrtí a vyžaduje si stovky miliárd eur na externé náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou,“ píše sa v správe.

Komisia napokon Slovensko pre špinavý vzduch nezažaluje. Ako ju presvedčilo?

Na ochranu ovzdušia dávame desiatky miliónov eur z eurofondov, presviedčalo ministerstvo životného prostredia Brusel. Ten mu uveril. Ochranári naopak tvrdia, že pred Súdny dvor EÚ malo ísť aj Slovensko.

V dôsledku znečistenia okolitého ovzdušia pripadá v Únii v priemere 0,7 strateného roka života na sto obyvateľov. Slovensko dosahuje dvojnásobok európskeho priemeru – 1,4 roka.

No najhoršie sú na tom Bulharsko, Česko, Lotyšsko a Maďarsko, ktoré sa približujú k dvom rokom. To je viac ako v Číne, ktorá stráca 1,6 roka, ukazujú údaje WHO z roku 2012.

Staré normy

Európska smernica o ovzduší, ktorá „tvorí základný kameň politiky EÚ“ v tejto oblasti, stanovuje normy pre znečisťujúce látky.

Európski audítori však upozorňujú, že „normy kvality ovzdušia EÚ boli stanovené pred takmer dvadsiatimi rokmi a niektoré z nich sú oveľa slabšie než usmernenia WHO a úroveň, ktorá vyplýva z najnovších vedeckých dôkazov o vplyve na ľudské zdravie.“

Hoci kvalita ovzdušia sa zlepšuje, európski audítori považujú uplatňovanie už aj dosť nedokonalej smernice za nedostatočné.

„Plány kvality ovzdušia – hlavná požiadavka smernice o kvalite okolitého ovzdušia – často nepriniesli očakávané výsledky,“ argumentujú.

Slabý dohľad

Kritike neušla ani európska exekutíva. „Komisia pri monitorovaní výkonnosti členských štátov naráža na obmedzenia…Hoci podniká právne kroky proti mnohým členským štátom a súdy vynášajú priaznivé rozsudky, členské štáty naďalej často porušujú limity kvality ovzdušia,“ uvádza správa.

Európsky dvor audítorov sa zvlášť pozastavuje nad dlhými lehotami. „Od chvíle pôvodného porušenia do postúpenia veci Súdnemu dvoru (EÚ) uplynie aspoň sedem rokov,“ zistil.

Slovensko podľa správy v roku 2016 patrilo do skupiny krajín, ktoré porušovali normy pre tuhé častice alebo NO2. Prvú skupinu vypúšťajú hlavne domácnosti, priemysel a cestná doprava, druhú skupinu doprava a energetika.

Keď sa Komisia v máji rozhodovala ako ďalej, Slovensko sa žalobe vyhlo spolu s Českom a Španielskom. Strážkyňa európskych zmlúv podala žalobu na Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo (z dôvodu zvýšených hodnôt oxidu dusičitého), ako aj na Maďarsko, Taliansko a Rumunsko (tuhé častice).

Škodlivá biomasa

Európsky dvor audítorov ďalej upozorňuje, že v niektorých európskych politikách – spomínajú klímu a energetiku, dopravu, priemysel a poľnohospodárstvo – sa význam zlepšenia kvality ovzdušia „neprejavuje dostatočne“.

Ako príklad uvádzajú platnú smernicu o obnoviteľných zdrojoch a financovanie projektov v oblasti biomasy. „Spaľovanie drevenej biomasy môže viesť aj k vyšším emisiám určitých škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie,“ píšu v správe.

Čo sa týka eurofondov venovaných kvalite ovzdušia, „projekty neboli vždy dostatočne zacielené“, poznamenávajú. O neefektívnosti hovoril v tejto súvislosti v apríli aj Najvyšší kontrolný úrad SR.

Slovensko naďalej bojuje so znečisteným ovzduším. Nepomáhajú ani eurofondy

Slovensko aj napriek desiatkam miliónov eur z fondov Európskej únie prekačuje limity EÚ pre škodlivé látky v ovzduší na ochranu zdravia. Financovanie zlepšovania kvality ovzdušia podľa štúdie Najvyššieho kontrolného úradu nemožno považovať za efektívne.

Najvyšší kontrolný úrad minulý týždeň zverejnil …

Za kľúčové napokon audítori považujú informovanie verejnosti. Avšak, „informácie o kvalite ovzdušia, ktoré boli poskytnuté občanom, boli občas nejasné.“

Nové opatrenia

Náklady plynúce zo špinavého vzduchu, ktoré neboli dostatočne zohľadnené v konaní Únie, pritom kontrolóri označili za „značné“. Opierajú sa o odhad Komisie z roku 2013, podľa ktorého celkové externé náklady znečistenia ovzdušia spojené so zdravím dosahujú 330 až 940 miliárd eur.

Audítori Komisii odporúčajú, aby revidovala smernicu o ovzduší, urobila z čistého vzduchu prioritu iných európskych politík a zlepšila informovanie verejnosti.

V utorok 18. septembra sa končí medzirezortné pripomienkové konanie pre slovenskú Envirostratégiu 2030, ktorá navrhuje konkrétne opatrenia aj pre boj so špinavým ovzduším.

„Kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Dosiahne sa to výrazným znížením množstva emisií oproti roku 2005,“ avizuje dokument, ktorého konečnú verziu bude schvaľovať vláda.

Najnebezpečnejšie sú PM2,5

Stratégia konštatuje, že na Slovensku je „najviac predčasných úmrtí v dôsledku vystavenia obyvateľov znečisťujúcim látkam zapríčinených vystaveniu jemným prachovým časticiam (PM2,5).“

Stratégia konštatuje, že vystavenie mestskej populácie tuhým časticiam PM2,5 sa medzi rokmi 2009 a 2014 znížilo z 27,2 na 19,7 µg/m3. Za celú Úniu je táto hodnota nižšia, avšak po celý čas stagnuje na 15 µg/m3.

Máte problém s meraním kvality ovzdušia a vykurovaním, hovorí euroúradník

Analýza opatrení štátov v oblasti ovzdušia je vo „veľmi pokročilej fáze“, tvrdí generálny riaditeľ Európskej komisie pre životné prostredie DANIEL CALLEJA Y CRESPO. O slabej recyklácii odpadu na Slovensku hovorí, že krajiny s nižšími percentami majú najväčší potenciál rastu.

„Na vysokých koncentráciách tuhých znečisťujúcich látok sa podpisuje najmä vykurovanie málo efektívnymi spaľovacími zariadeniami tuhých palív vrátane biomasy v domácnostiach,“ vysvetľuje stratégia.

Ďalším zdrojom sú priemysel a cestná doprava, ktorá sa navyše podieľa na vysokých koncentráciách oxidov dusíka.

Prísnejšie štandardy

Rezort životného prostredia navrhuje zaviesť národné emisné stropy pre znečisťujúce látky v priemysle, energetike, doprave, poľnohospodárstve a potravinárstve.

„Účinným opatrením tiež môže byť systém obchodovania s emisnými kvótami, ktorý pomôže redukovať emisie predmetnej znečisťujúcej látky tam, kde je to environmentálne, sociálne a ekonomicky najvýhodnejšie a v oblastiach, kde sa neuplatňujú najlepšie dostupné techniky,“ uvádza ministerstvo.

Najlepšie dostupné techniky sú technologické štandardy, ktorými sa dnes musia riadiť veľkí znečisťovatelia pri stavbe či prestavbe zdroja emisií.

Envirorezort ich chce rozšíriť aj na menšie zariadenia.

Čistejšie spaľovanie

Ďalším riešením majú byť efektívnejšie spaľovacie zariadenia v domácnostiach. Ministerstvo chce kontrolami bojovať proti zastaralým kotlom a nelegálnemu spaľovaniu odpadu.

„Zároveň budú vytvorené legislatívne a podporné mechanizmy na výmenu starších a menej energeticky efektívnych kotlov, ktoré nespĺňajú najnovšie emisné normy. Ustanoví sa regulácia trhu s kotlami do 0,3 MW s tým, že na trhu budú len kotle dosahujúce ustanovené emisné kritériá,“ píše v Envirostratégii.

Envirorezort chce uchlácholiť Brusel. Uvažuje o dotáciách na plynové kotly

Ministerstvo životného prostredia sa snaží vyhnúť žalobe pre nedodržiavania európskej smernice o ovzduší. Za problém začína opatrne označovať aj lacnú biomasu.

Ministerstvo ďalej navrhuje utlmiť výrobu elektriny a tepla z uhlia. „Obmedzením ťažby a spaľovania uhlia sa odstránia environmentálne škodlivé dotácie do hnedého uhlia,“ hovorí dokument bez konkretizovania termínu útlmu.

Dôraz na elektromobilitu

Sériu opatrení rezort plánuje pre osobné autá, ktoré sa čoraz viac podpisujú aj pod celkové emisie skleníkových plynov. Ministerstvo sa pritom odkláňa od princípu technologickej neutrality a dôraz kladie na elektromobilitu.

„Vytvorí sa mechanizmus podpory nízkoemisnej dopravy založený na elektromobilite a palivách s minimálnym vplyvom na kvalitu ovzdušia,“ plánuje rezort.

V mestskej doprave chce envirorezort uprednostňovať „nízkoemisnú verejnú hromadnú dopravu“ a cyklodopravu, v medzimestskej doprave vlaky, električky a elektrobusy.

„Obce budú môcť spoplatniť vjazd osobných automobilov do centier a vytvoria sa podmienky na znižovanie individuálnej automobilovej dopravy. V mestách budú diferencované emisné zóny, s prístupom pre vozidlá spĺňajúce emisné triedy,“ uzatvára dokument.