Ústup od uhlia: Šefčovič chce pomôcť hornej Nitre

cígeľ

ILUSTRAČNÉ FOTO: TASR/Radovan Stoklasa

Platforma pre uhoľné regióny v transformácii, ktorú v pondelok spustila Európska komisia, má uľahčiť vypracovanie projektov a dlhodobých stratégií v uhoľných regiónoch EÚ s cieľom začať proces prechodu a reagovať na environmentálne a sociálne výzvy.

Týka sa aj Slovenska, upozornil podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Európska exekutíva pripomenula, že 41 regiónov v 12 členských štátoch EÚ aktívne ťažia uhlie a poskytujú priamu zamestnanosť približne 185 tisíc ľuďom.

Slovensko pilotnou krajinou

V posledných desaťročiach sa produkcia a spotreba uhlia v EÚ neustále znižuje a exekutíva EÚ prichádza s plánom, ako uhoľným regiónom pomôcť v ekonomickej transformácii a pripraviť ich na novú hospodársku budúcnosť.

„Vidíme, že uhoľný priemysel prechádza cez ťažké obdobie v celej Európe. Tieto regióny hľadajú spôsob, ako vytvoriť nové pracovné miesta a nastaviť budúce parametre ekonomického rozvoja. Prišiel som s iniciatívou, ako im pomôcť,“ opísal situáciu Šefčovič.

https://euractiv.sk/clanky/energetika/koniec-uhlia-na-hornej-nitre-nadeje-sa-upinaju-na-brusel/

Spresnil, že Komisia spolupracuje pri tejto téme s viacerými členskými štátmi a ocenil, že medzi tromi pilotnými krajinami je okrem Poľska a Grécka aj Slovenská republika. „Chceme sa zaoberať hlavne regiónom hornej Nitry,“ dodal.

Podľa jeho slov aj ďalšie krajiny Únie (Nemecko, Španielsko) majú záujem na tejto platforme spolupracovať. Komisia chce využiť expertízu a prezentovať nové ekonomické modely pre tieto regióny a rokovať s miestnymi, regionálnymi a národnými úradmi, ako aj s ekonomickými aktérmi o tom, čo by týmto regiónom najviac prospelo.

Od baníctva k výskumu

Európa už teraz ponúka veľa pozitívnych príkladov transformácie uhoľných oblastí. Napríklad v Belgicku sa na severe krajiny podarilo zmeniť banícky areál na vedecko-výskumné centrum.

„Hlavnou pridanou hodnotou bude zamerať sa na to, aké nové ekonomické aktivity by sa v týchto regiónoch dali podporiť a ako využiť už existujúce, alebo nové programy komisie v tejto oblasti,“ uviedol Šefčovič.

https://euractiv.sk/nazory/energetika/koniec-uhlia-sa-da-naplanovat/

Opísal, že neraz ide o to, ako urýchliť výstavbu cestnej infraštruktúry, poskytnúť stimuly pre firmy, ktoré chcú investovať do vedy a výskumu, alebo do nových spôsobov udržateľnej výroby energie. A tiež, ako nastaviť sociálne podmienky na preškolenie a zaistiť nové profesie pre zamestnancov baní.

Komisia preto zmapovala rôzne finančné inštrumenty, ktoré by sa dali použiť. Či už ide o štrukturálne fondy, Európsky sociálny fond alebo globalizačný fond, či fond na inteligentnú špecializáciu.

Sociálna dimenzia

Šefčovič upozornil, že komisia čo najrýchlejšie začne intenzívne rokovať so svojimi partnermi o tom, na aké projekty sa prioritne zamerať, ako im čo najúčinnejšie pomôcť s financovaním. Zdôraznil, že táto iniciatíva má aj jasnú sociálnu dimenziu.

„Baníci sú ľudia, ktorí tvrdo pracovali po celý život, a ktorých profesia bola mimoriadne cenená. Po desaťročia sme vďaka nim mali dostatok energie a tepla v domácnostiach a priemysle, a preto sa musíme k tomu postaviť sociálne zodpovedne a nájsť spôsob, ako prekonať túto etapu a nastaviť novú ekonomickú éru v týchto regiónoch,“ skonštatoval.

https://euractiv.sk/clanky/energetika/cast-banikov-na-hornej-nitre-si-najde-pracu-inde-tvrdia-miestne-firmy/

Platforma pre uhlie patrí do širšieho plánu EÚ prechodu na čistú energiu a udržateľnejšiu budúcnosť. Komisia trvá na tom, že z tohto plánu by nemali „vypadnúť“ regióny, ktoré sú podriadené hospodárstvu poháňaného fosílnymi palivami.

Šefčovič túto iniciatívu predstaví v utorok aj v Paríži v rámci summitu „Jedna planéta“, ktorý zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron pri príležitosti druhého výročia parížskej dohody o klimatických zmenách.

Zapojenie miestnych aktérov?

Vznik Platformy pre uhoľné regióny v transformácii avizoval v rozhovore pre portál EurActiv.sk generálny riaditeľ Komisie pre energetiku Dominique Ristori.

https://euractiv.sk/rozhovory/energetika/sefcovicova-prava-ruka-ustup-od-uhlia-sa-urychluje/

„V momente, keď sa bane zatvárajú, je veľmi dôležité identifikovať všetky možné nové aktivity v týchto regiónoch. Zamestnancom musia byť ponúknuté nové miesta. Vnímam pozitívne reakcie tých krajín, ktoré sú dotknuté viac, najmä Poľska a Slovenska, ale aj niektorých nemeckých regiónov,“ povedal Ristori. Šefčovičova pravá ruka vysvetlila, že „už sme poslali tímy z Komisie do Poľska a na Slovensko. Samozrejme, chceme zapojiť kľúčových hráčov – vlády, regióny, mestá a firmy.“

Primátorka Prievidze Katarína Macháčková (SPOLU) sa však v minulosti sťažovala, že nebola prizvaná do pracovnej skupiny k transformácii hornej Nitry, ktorá rokovala pri Úrade vlády SR. Župan Jaroslav Baška (Smer-SD), ktorý sa pracovnej skupiny zúčastnil, zase neprišiel na diskusiu, ktorú Macháčková na túto tému organizovala.

Je to ďalší dôkaz, že vláda ani vedenie župy v diskusii o budúcnosti regiónu nevnímajú lokálnych aktérov ako partnerov, povedala primátorka.

SaS chce zrušiť dotácie

S súvislosti s novou platformou Komisie uviedli poslanci Národnej rady (NR) SR za stranu SaS Karol Galek a Anna Zemanová, že podpora pre ťažbu domáceho uhlia by sa mala na Slovensku zrušiť.

„V nadväznosti na snahu Komisie o transformáciu uhoľných regiónov preto predkladáme na najbližšiu schôdzu NR SR novelu zákona o energetike, ktorá je hotová, čaká len na naše podpisy a v ktorej hovoríme o tom, aby tieto dotácie boli ukončené,“ avizoval Galek. Zrušenie dotácií môže podľa neho veľmi výrazne pomôcť aj domácim zamestnávateľom, pretože aj oni prispievajú na podporu ťažby uhlia.

V cenách elektriny je podľa poslanca veľa politických zásahov, rozhodnutí a nepriamych daní, ktoré s cenou elektriny nemajú nič spoločného. „Na januárovú schôdzu sme preto pripravili balíček opatrení na ich odstránenie tak, aby v cene elektriny nikto neplatil to, čo s ňou nesúvisí. Celkovo tak vieme ušetriť domácnostiam s ročnou spotrebou 3 megawatthodiny (MWh) asi 80 eur a podnikateľom približne 800 eur ročne,“ dodal Galek.

Podľa Zemanovej je pri ťažbe uhlia naďalej v ohrození zdravie obyvateľov na hornej Nitre, pretože stále „je v hre“ zámer Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) spustiť ťažbu uhlia v tzv. 12. ťažobnom poli. „Dôrazne vyzývam ministerstvo životného prostredia, aby prihliadalo na signál, ktorý vyslala Komisia, aby bolo záverečné stanovisko k otvoreniu 12. ťažobného poľa na hornej Nitre určite zamietavé,“ doplnila Zemanová.