V európskej klimatickej stratégii chýba Slovensku viac jadrovej energie

Belgická jadrová elektráreň Tihange. [EPA-EFE/Julien Warnand]

Členské štáty diskutujú o ambícii Európskej únie dosiahnuť nulové emisie do roku 2050. Z V4 sa ozýva obhajoba atómovej energie, varuje tiež pred dopadom na energeticky náročný priemysel.

Slovensko súhlasí s plnením ambicióznejšieho cieľa Parížskej dohody, ktorým je obmedzenie oteplenia Zeme na 1,5 °C do konca 21. storočia v porovnaní s predpriemyselným obdobím. Píše sa to v návrhu jeho stanoviska ku klimatickej stratégii Európskej únie do roku 2050.

Stratégiu predstavila Európska komisia v novembri, návrh slovenského stanoviska predložilo na pripomienkovanie ministerstvo hospodárstva minulý týždeň v pondelok (18. februára).

Rezort hospodárstva by v európskom dokumente rád videl väčší priestor venovaný jadrovej energii v elektroenergetike. V teplárenstve žiada európske financie pre riešenie lokálnych kúrenísk. Budúcnosť nízkouhlíkovej dopravy je podľa neho najmä v biopalivách.

Štátny tajomník sa stanoviskom už riadil na zasadnutí Rady EÚ. Zdôraznil riziko úniku vysokoemisných priemyselných odvetví, v čom ho podporili aj ďalší zástupcovia z V4. To platí aj pre jadrovú energiu.

Málo jadrovej energie

Európska komisia v stratégii píše, že ak má byť príspevok Únie v zhode s cieľmi Parížskej dohody, musí svoje emisie znížiť do roku 2050 o minimálne 80 percent. V stratégii predloženej v novembri ponúkla Komisia osem scenárov. Len dva z nich však počítajú so znížením emisií o 100 percent a viedli by k otepleniu o 1,5 °C.

Nová klimatická stratégia: Radikálnu transformáciu zaplatia firmy a domácnosti

Európska komisia zverejnila plán pre bezemisnú ekonomiku do roku 2050. Pred veľkou výzvou stojí stredná Európa, kde sa kombinuje energeticky intenzívny priemysel s nízkymi príjmami.

Práve k tomuto ambicióznejšiemu cieľu Parížskej dohody sa prikláňa Slovensko, ako to píše ministerstvo hospodárstva v návrhu riadneho predbežného stanoviska. Menej ambicióznym cieľom je oteplenie o 2 °C.

V oblasti elektroenergetiky Slovensko vníma pozitívne, že európska exekutíva počíta s jadrovou energiou aj v budúcnosti. Vyčíta jej však, že „na rozdiel od obnoviteľných zdrojov podrobnejšie nerozvíja nástroje na zvýšenie podielu jadrovej energie“.

„Slovenská republika by v tomto ohľade uvítala väčší priestor venovaný jadrovej energii v rámci pripravovanej dlhodobej stratégie EÚ,“ zdôrazňuje ministerský dokument.

Dodáva, že Slovensko v elektroenergetike dosahuje už teraz 80-percentný podiel nízkouhlíkových zdrojov, pričom v budúcnosti ho ešte zvýši.

Ekologickejšie vykurovanie

V pasáži o teplárenstve ministerstvo hospodárstva píše, že polovica tepla sa na Slovensku vyrobí zo zemného plynu, zvyšok z uhlia a biomasy.

„Slovenská republika by v tejto oblasti uvítala iniciatívu zo strany EÚ hlavne k problematike finančných nástrojov, ktoré by komplexne riešili lokálne kúreniská,“ uvádza dokument. Neekologické vykurovanie domácností je na Slovensku hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia.

Rezort hospodárstva sa prihovára za bioplyny a biopalivá, a to aj v oblasti dopravy.

„Vhodnou kombináciou pre dekarbonizáciu dopravy sú pokročilé biopalivá a elektrina vyrobená z nízkouhlíkových zdrojov alebo z vodíka v palivových článkoch,“ pokračuje dokument.

V poľnohospodárstve materiál navrhuje znižovať emisie spracovaním odpadu zo živočíšnej výroby v bioplynových staniciach. Napokon spomína aj sektor lesného hospodárstva, ktorý významne prispieva k záchytom CO2.

Konkurencieschopnosť priemyslu

Rezort hospodárstva vyzýva, aby prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo „bol spravodlivý pre občanov a neohrozil konkurencieschopnosť priemyslu“.

Slovenský priemysel so znižovaním emisií súhlasí, žiada však verejnú podporu

Zamestnávatelia chcú, aby sa 100 percent príjmov z predaja emisných kvót vrátilo späť do systému. Ochranári však upozorňujú, že ide o verejné zdroje. Pripomínajú princíp znečisťovateľ platí.

V tomto duchu sa nieslo aj vystúpenie štátneho tajomníka Rastislava Chovanca (Smer-SD) na minulotýždňovom zasadnutí Rady EÚ pre konkurencieschopnosť. Pre TASR uviedol, že Slovensko chce rozumný kompromis medzi dosiahnutím klimatických cieľov a zachovaním konkurencieschopnosti priemyslu.

„Je dôležité, aby sa pri príprave tejto stratégie brali do úvahy aj iné, pragmatické dôvody, ktoré požaduje priemysel. Aby sa nestalo, že limity, ktoré budú nastavené, budú také prísne, že znížia konkurenciechopnosť firiem podnikajúcich na Slovensku,“ povedal doslova Chovanec.

Dodal, že na Slovensku takmer 20 percent priemyslu tvoria energeticky náročné odvetvia, a tie sú ekologickými plánmi EÚ najviac postihnuté. Práve preto treba mať nástroje, ako ciele tejto ambicióznej stratégie zvládnuť. „Je pravda, že všetci chceme žiť v zdravšom prostredí, ale nemôže to byť na úkor ostatných odvetví,“ skonštatoval Chovanec.

Výhody na úkor Slovenska

Podľa Chovancových slov je potrebná vyváženosť „rôznorodých záujmov“, aby sa nestalo, že sa zavedú opatrenia, ktoré napríklad slovenské firmy znevýhodnia v porovnaní s inými krajinami. Nie všetky krajiny sveta totiž dodržiavajú prísne ekologické štandardy, ktoré podľa štátneho tajomníka predražujú výrobu.

„Tým pádom tieto krajiny získavajú náskok na úkor firiem zo Slovenska,“ spresnil Chovanec.

Slovensko sa podľa neho snaží dospieť ku kompromisu, keď je možné posúvať limity pre odbúravanie skleníkových plynov, ale nesmie to zaťažiť firmy tak, aby neboli schopné vyrábať.

Dodal, že podobné problémy majú všetky vyspelé štáty, z našich susedov napríklad Česká republika. Rovnako aj Nemecko má „triezvy pohľad“ na to, ako dosiahnuť ambiciózne klimatické ciele do roku 2050.

Nemecký zástupca na rokovaní Rady EÚ sa podľa analýzy konzultačnej firmy Dods, ktorá je neverejná, vyslovil za celosvetový systém obchodovania s emisnými kvótami. Oceliarske či chemickotechnologické firmy si dnes v Európe musia kupovať kvóty na vypúšťanie emisií.

Zhoda vyšehradských krajín

Chovanec na zasadnutí podľa Dods vyzval, aby dovoz do EÚ podliehal rovnakému zdaneniu uhlíka ako domáca výroba.

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?

Slovensko čaká výrazné znižovanie emisií v priemysle a vykurovaní. Pomôcť mu môžu fondy v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. V hre je aj uhlíková daň, súkromný sektor je skôr proti.

Úniku uhlíkovo intenzívnych priemyselných odvetví z Únie v dôsledku environmentálnych daní sa obávajú aj ostatné štáty Vyšehradskej skupiny – Česko, Maďarsko a Poľsko. „Dekarbonizácia nemôže viesť k dezindustrializácii,“ povedali na Rade EÚ zhodne český a poľský zástupca.

Praha a Varšava podporili Slovensko aj v otázke jadrovej energie.

Za ochranu energeticky intenzívnych odvetví sa v stanovisku k stratégii vyslovil výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie. Svoje pozície musia zaujať ďalšie dva výbory Parlamentu – pre energetiku a poľnohospodárstvo. Členské štáty sa budú dokumentu venovať budúci týždeň minimálne v ďalších dvoch formáciách – pre energetiku a životné prostredie.

Diskusiu o stratégii do roku 2050 by mal uzavrieť májový summit v rumunskom Sibiu.