V Nemecku otvorili najväčšiu vodíkovú továreň v Európe

V Nemecku spustili najvúčší elektrolyzér v Európe. [Shutterstock/Uwe Aranas]

Továreň na výrobu zeleného vodíka sa nachádza v najväčšej nemeckej rafinérii v Severnom Porýní-Vestfálsku. Holandská spoločnosť Shell, ktorá zariadenie vybudovala s podporou Komisie, má do roku 2024 ambíciu desaťnásobne zvýšiť kapacitu.

Európsky priemysel má po uhlíkovo neutrálnom vodíku čoraz vyšší dopyt. Pre viaceré energeticky náročné odvetvia je vodík cestou k dekarbonizácii. Výsledkom sú nové elektrolyzéry – továrne schopné štiepiť molekuly vody na vodík.

„Spustením najväčšieho zariadenia na PEM elektrolýzu v Európe posilňujeme našu vedúcu úlohu v tejto oblasti,” uviedol pri príležitosti otvorenia prevádzky Armin Laschet, premiér spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko a zároveň predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorú na jeseň povedie do spolkových parlamentných volieb. PEM elektrolýza je typom elektrolýzy – rozkladu vody na vodík a kyslík – ktorá využíva technológie s polymérnou membránou.

Projekt Refhyne, ako továreň označujú, sa podarilo dokončiť aj vďaka peniazom Európskej komisie, ktorá výstavbu spolufinancovala cez Spoločný podnik na palivové články a vodík (Fuel Cells and Hydrogen Joint Undertaking – FCH JU). Zastúpenie v ňom majú aj podnikatelia prostredníctvom spoločnosti Hydrogen Europe a výskumná komunita cez Hydrogen Europe Research.

Európska únia dúfa, že Refhyne bude míľnikom pri tvorbe vodíkovej ekonomiky. Zariadenie má cieľ najskôr dekarbonizovať rafinérske procesy a následne stabilizovať rozvodné sústavy. Tie trpia nestabilitou solárnych a veterných elektrární, ktorých produkcia zo svojej podstaty počas dňa kolíše.

Naprieč Európou vznikajú vodíkové údolia

V európskych regiónoch vznikajú „vodíkové údolia“. Sú to miesta, kde sa vodík nielen vyrába, ale aj prepravuje a využíva. Aby sa nástup vodíka urýchlil, potrebujú tieto centrá  väčšiu podporu, tvrdia zástupcovia sektora. 

Inštalovaný výkon továrne je desať megawattov energie. Prevádzka za rok vyrobí približne 1300 ton zeleného vodíka. Podmienkou je dostatočný prísun obnoviteľných zdrojov energie, najmä vetra a slnka, ktoré budú továreň napájať. Pre zaujímavosť, nemeckí odborníci predpokladajú, že do roku 2030 sa dopyt po vodíku v tamojšom priemysle vyšplhá na úroveň 1,7 milióna ton ročne. Do týchto výpočtov nie sú zarátané rafinérie, ktoré by do konca desaťročia mali zmeniť podnikateľský model alebo skončiť.

Vyrobený vodík by mala v prvej fáze používať najväčšia nemecká rafinéria Chemicals Park Rheinland, ktorá patrí pod spoločnosť Royal Dutch Shell. Tá sa v uplynulých rokoch čoraz viac orientuje na odklon od svojho tradičného modelu založenom na fosílnych palivách. V minulosti už spustila 500 miliónový projekt výroby ekologických palív, ktoré podporila aj krajinská vláda.

Desaťkrát viac vodíka, desaťkrát vyššia cena?

Hoci je továreň s kapacitou desať megawattov momentálne najväčšou v Európe, ide o pilotný projekt pre omnoho ambicióznejšie zariadenia.

„Premýšľame nad výstavbou prevádzky s kapacitou 100 megawattov tu v Porýní. Chceme hrať ústrednú úlohu vo formovaní regionálnej priemyselnej infraštruktúry,” priblížil plány spoločnosti Shell člen výkonného výboru Huibert Vigeveno.

Ak sa projekt ukáže ako úspešný, Shell do roku 2024 zvýši kapacitu o 100 megawattov. Takéto zariadenie by sa stalo najväčším na svete. Financovanie tohto projektu však závisí od FCH JU, ktorá prispela polovicou výdavkou. Bez tejto podpory by bol ekonomický zmysel výstavby otázny.

„Budeme potrebovať podporu cez cielené dotácie,” skonštatoval Fabian Ziegler, výkonný riaditeľ Shell v Nemecku. Ziegler zároveň dodal, že jeho spoločnosť je schopná si zachovať svoju súčasnú silu a konkurencieschopnosť aj v procese prechodu k nízkouhlíkovej ekonomike. Úlohu vidí najmä v dodávkach vodíka priemyslu a doprave. Či sa však táto vízia naplní závisí aj od ceny uhlíka a ďalšej podpore od nemeckej vlády a Európskej únie. Podpora pre ďalšie projekty od FCH JU bude podmienená úspechom projektu Refhyne.