V roku 2050 má Španielsko čerpať 100 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov

Veterné turbíny v Španielsku. [EPA-EFE/GELMERT FINOL]

Zástancovia zelených zdrojov privítali španielsku vládnu stratégiu ako pozitívny signál od veľkej ekonomiky. Krajina zároveň plánuje útlm jadra aj uhlia.

Španielska vláda sa v utorok 13. novembra pridala k zástupu krajín, ktoré v súlade s európskou legislatívou spísali národný energetický a klimatický plán.

Španieli si vytýčili dva hraničné termíny. Do roku 2030 by piata najväčšia európska ekonomika mala vyrábať 70 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov. V roku 2050 by to už malo byť 100 percent.

Zníženie emisií o 90 percent

Snahu španielskej vlády o prechod na „zelenú ekonomiku“ ocenil zástupca priemyselnej asociácie SolarPower Europe James Watson.

„Je vzrušujúce vidieť Španielsko určovať tempo v plnení jeho záväzku vyrábať 100 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov. Jeho záväzok potvrdzuje, že zásobovať veľké ekonomiky elektrinou z obnoviteľných zdrojov je v blízkej budúcnosti možné,“ povedal.

Stopercentne obnoviteľná elektrina je možná. Lokálne

Zelený sen by sa v niektorých nemeckých dedinách nestal skutočnosťou bez podpory z federálnej úrovne.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry v roku 2016 obnoviteľné zdroje pokrývali 23 percent spotreby elektriny v Španielsku. Jadrová energia uspokojila približne 20 percent dopytu.

Súčasťou vládneho plánu je takisto zníženie emisií CO2 o aspoň 20 percent do roku 2030 a o 90 percent do roku 2050. Súčasná úroveň emisií je o 17 percent vyššia ako úroveň v roku 1990, čo znamená, že do roku 2030 by sa malo jednať o celkové zníženie o 37 percent.

Koniec jadra a uhlia

Socialistická vláda vo štvrtok 15. novembra takisto oznámila, že Španielsko neplánuje predĺžiť životnosť nukleárnych reaktorov a po vypršaní ich 40-ročného životného cyklu ich zatvorí.

„Reaktory sa nám pravdepodobne nepodarí zavrieť do roku 2030, ale v roku 2040 by už všetky mali byť odstavené,“ povedal španielsky minister pre energie José Dominguez. Zároveň dodal, že vyradenie reaktorov z prevádzky je dlhodobý proces.

Belgická vláda navrhuje zatvorenie všetkých reaktorov v krajine

Stredná a východná Európa nejde belgickou cestou. Česko a Poľsko plánujú výstavbu nových reaktorov. Turecko práve štartuje stavbu svojej prvej atómky. 

Rovnaký osud čaká ešte skôr španielske uhoľné elektrárne.

Deväť uhoľných elektrární by vláda chcela zavrieť do júna 2020, keďže v tomto čase už nebudú spĺňať pravidlá Únie pre veľkých znečisťovateľov. Ďalších päť by malo byť odstavených do roku 2030.

Dlhá cesta k zelenej ekonomike

Španielov však na ceste k uhlíkovo neutrálnej ekonomike čaká ešte dlhá cesta. Pokiaľ sa krajina chce zbaviť závislosti na uhlí, rope a zemnom plyne musí prestať vydávať povolenia na prieskum nových ložísk, zakázať frakovanie (z termínu hydraulic fracturing – hydraulické štiepenie) a zrušiť dotácie pre fosílne palivá.

Návrh zákona, ktorý obsahuje stratégiu, by mal byť do parlamentu predložený do konca roku.

Ako bude vyzerať elektrický systém budúcnosti? Bude prepojenejší a flexibilnejší

Prepojenia a flexibilita systému sú kľúčové pre integráciu veľkého podielu obnoviteľných zdrojov do energetického systému v Európe.

Záväzky, ktoré si Španielsko uložilo, idú v mnohých oblastiach za rámec reforiem vyžadovaných Európskou úniou v legislatívnom balíku s názvom „Čistá energia pre všetkých Európanov“.

Európska komisia a parlament tento rok prijali záväzný cieľ zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 32 percent a energetickú účinnosť na 32,5 percenta do roku 2030. Návrh španielskej legislatívy počíta s cieľom 35 percent pre obe oblasti.

Nad rámec požiadaviek Únie

Európsky parlament štyri súbory legislatívneho balíčka schválil tento týždeň na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu. Potvrdiť ich ešte musí Rada EÚ.

Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol, že hlasovaním Parlamentu sa uvoľnil skutočný potenciál prechodu Európy na čistú energiu.

Únia aj štáty budú mať nové klimatické stratégie s výhľadom do roku 2050

Koncom roka 2018 bude známe, ako sa chce Slovensko dopracovať k nižším emisiám a vyšším environmentálnym štandardom.

Podľa nových pravidiel bude mať každý členský štát povinnosť pripraviť do konca 2018 prvú verziu národného plánu pre boj s klimatickými zmenami. K nej potom vypracuje odporúčania Komisia. Konečnú verziu musia štáty predložiť do decembra 2019.

Po potvrdení legislatívneho balíku Radou EÚ budú nové pravidlá uverejnené v oficiálnej zbierke zákonov EÚ. Do platnosti vstúpia o tri dni neskôr.