Veľa fosílnych palív, málo transparentnosti. Junckerov fond čelí opäť kritike

diaľnica

ILUSTRAČNÉ FOTO: TASR/Michal Svítok

„Protirečí všetkým záväzkom Európskej únie v zelenej ekonomike.“ Tvrdé slová adresovali európske mimovládky Európskemu fondu pre strategické investície (EFSI).

CEE Bankwatch Network, CAN Europe, Counter Balance a WWF tvrdia, že hlavný investičný nástroj Európskej únie financuje projekty, ktoré udržujú pri živote fosílne palivá ako zemný plyn a ropa. Výkonný orgán fondu, investičný výbor, obvinili, že rozhodnutia robí „pod rúškom tajomstva“.

V reakcii pre portál EurActiv.sk Európska komisia síce nepriznala chyby, sľúbila však vylepšenie fondu v ďalšom období. O EFSI 2.0, ktorý bude fungovať so zvýšeným rozpočtom do roku 2020, práve rozhodujú európski zákonodarcovia. Dohodu Rady EÚ a Európskeho parlamentu majú na plenárke na konci mesiaca odobriť europoslanci.

Investície do všetkých sektorov

„Životné prostredie a zdrojová/energetická efektívnosť sú už teraz veľmi dôležitými sektormi v rámci EFSI. EFSI 2.0 sa bude ešte viac sústrediť na udržateľné investície vo všetkých sektoroch, aby tak prispel k splneniu cieľov COP21 a pomohol k prechodu k efektívnemu, obehovému a nízkouhlíkovému hospodárstvu,“ zdôrazňuje pre EurActiv.sk hovorkyňa Komisie Siobhán Millbrightová.

Reagovala tak na environmentalistov, pre ktorých „je nepochopiteľné, že rozpočet Európskej únie svojím spôsobom financuje nové plynové a diaľničné projekty v krajinách, ktorým nechýbajú.“

https://euractiv.sk/clanky/investicna-politika/bratislavsky-obchvat-priklad-alebo-problem/

Z Junckerovho fondu je financovaný aj nový bratislavský obchvat. Za zlyhanie to už pred rokom označila práve jedna z mimovládok – CEE Bankwatch.

Od svojho vzniku v roku 2015 vyčlenil EFSI na projekty v oblasti fosílnych palív až 1,85 miliardy eur, čo predstavuje tretinu všetkých pôžičiek v energetike. Čoraz viac investuje do uhlíkovo náročnej dopravnej infraštruktúry, ako sú diaľnice a letiská, ktoré získali 2,5 miliardy eur, upozorňujú teraz zelené mimovládky.

Otázne financovanie diaľnic

Komisia odpovedá, že „financovaniu diaľnic sa v budúcnosti (EFSI) vyhne, pokiaľ nie je potrebné pre podporu investícií v doprave v kohéznych krajinách alebo v cezhraničných kohéznych projektoch zahŕňajúcich aspoň jednu kohéznu krajinu.“

Sľubuje tiež, že „odteraz“ prispeje minimálne 40 percent projektov EFSI pod hlavičkou infraštruktúry a inovácií ku klimatickým cieľom prijatým na parížskej konferencii COP21.

https://euractiv.sk/clanky/investicna-politika/komisia-trva-na-rozsireni-efsi-predstavila-dalsie-vylepsenia/

V stredu 29. novembra má Európsky parlament schváliť dohodu na navýšení a predĺžení fondu. Pôvodne mal EFSI fungovať do roku 2018 so zárukami EÚ vo výške 16 miliárd eur a s kapitálom Európskej investičnej banky za 5 miliárd eur. Záruky sa zvýšia na 26 miliárd, kapitál na 7,5 miliardy a k dispozícii budú do roku 2020.

Transparentnosť a efektívnosť

Správa, ktorú environmentálne združenia vydali, upozorňuje, že investičný výbor nezverejňuje odôvodnenia svojich rozhodnutí, ktoré teraz dosahujú výšku cez 20 miliárd eur.

Fond má byť len doplnkový a nahradiť súkromné investície, ktoré neprichádzajú. Doplnkovosť, teda skutočnú pridanú hodnotu, spochybnila pred rokom výročná správa Európskeho dvora audítorov.

https://euractiv.sk/clanky/investicna-politika/doplnkovost-efsi-sa-nepozdava-ani-europskym-auditorom/

Európska komisia sa bráni aj proti obvineniam z nedostatku transparentnosti a neefektívnosti Junckerovho fondu.

„V EFSI 2.0 je presnejšie zadefinovaná doplnkovosť projektov, ktoré získajú (jeho) podporu,“ sľubuje Millbrightová. „Investičné rozhodnutia EFSI budú detailnejšie vysvetlené a tieto vysvetlenia budú zverejnené na internete. To umožní dokázať, že vybrané projekty by inak nezískali financovanie v rovnakom čase a miere bez podpory EFSI,“ tvrdí hovorkyňa.

Pokračovanie fosílnych palív

Millbrightová trvá na tom, že investície podporujú zelenú ekonomiku a chudobnejšie krajiny Únie.

Z 94 projektov v energetike spomenula napríklad 15-miliónovú investíciu do inteligentných solárnych panelov vo Francúzsku či 24-miliónovú investíciu do veterných trubín v Grécku. Španielska spoločnosť získala 40-miliónový úver na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Talianska firma dostala pôžičku 300 miliónov eur na inteligentné plynomery, ktoré zvýšia energetické úspory, vymenúva hovorkyňa.

K októbru 2017 podľa nej smerovali prostriedky z EFSI podľa pomeru k HDP najviac do Estónska, Bulharska a Portugalska. V prvej desiatke sú aj ďalšie dve pobaltské krajiny a Poľsko.

https://euractiv.sk/clanky/investicna-politika/privela-investicii-na-zapade-europoslanci-kritizovali-junckerov-fond/

Hovorkyňa Komisie však nepoprela, že EFSI bude aj naďalej financovať projekty založené na fosílnych palivách, čím podľa mimovládok „porušuje Parížsku dohodu (o klíme).“