Veľká anketa o obnoviteľných zdrojoch: Vedú solár a geotermál

Ilustračná fotografia. [EPA/Oliver Killig]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2021

Vláda by mala pri rozvoji obnoviteľných zdrojov myslieť predovšetkým  na znižovanie energetickej spotreby, rešpektovať lokálne podmienky a udržateľnosť. Zároveň z energetického mixu nevynechať odpadové teplo, existujúce vodné elektrárne či fotovoltiky na strechách.

Európska únia chce do konca desaťročia masívne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov (OZE) vo svojom energetickom mixe. Impulzom pre rozvoj obnoviteľnej energie by mali byť tiež rekordne stúpajúce ceny energií. Komisia zdôrazňuje, že kým ceny fosílnych palív prudko rastú, náklady na výrobu obnoviteľnej energie zostávajú nízke a stabilné.

Zvyšovať mieru obnoviteľných zdrojov bude musieť aj Slovensko, ktorému Eurokomisia dlhodobo vyčíta nízke ambície v tejto oblasti.

Aké obnoviteľné zdroje má zmysel rozvíjať na Slovensku?

Martin Hojsík, europoslanec (Progresívne Slovensko/Renew)

Riešenia v energetike musia vychádzať z environmentálnej hierarchie: prvoradé sú úspory energie, potom nasleduje energetická účinnosť a až na treťom mieste je výroba energie z obnoviteľných zdrojov pri dodržiavaní kritérií udržateľnosti.

Aké obnoviteľné zdroje sú vhodné, závisí od miestnych podmienok a dát. Za posledných 10 rokov klesla cena solárnej energie o 90 percent a cena veternej energie o jednu tretinu. Ich ceny budú aj naďalej klesať. Prechod z uhlia a fosílneho zemného plynu na solárnu a veternú energiu zníži emisie skleníkových plynov až o 95 percent. Viaceré regionálne analýzy potvrdzujú  značný potenciál solárnej energie.

V oblasti vykurovania má Slovensko mimoriadne dobré predpoklady pre využitie geotermálnej energie vďaka geologickému potenciálu a rozvinutým systémom centrálneho vykurovania. Pre jednotlivcov môžu byť efektívnym riešením tiež tepelné čerpadlá.

Vhodnou technológiou je aj anaeróbna digescia a výroba bioplynu, ak sa dodržia kritériá udržateľnosti a pôjde predovšetkým o využívanie vytriedených biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.


Karol Galek, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR

Dekarbonizácia energetiky by mala v prvom rade stáť na energetickej efektívnosti. Najekologickejšou a súčasne najlacnejšou je tá energia, ktorú nespotrebujeme, a teda ani nemusíme vyrobiť. Podmienkou dekarbonizácie energeticky náročného priemyslu budú zmeny vo výrobných procesoch a technológiách, ktoré budú smerovať k elektrifikácii, teda aj vyššej spotrebe elektrickej energie. Základom slovenského energetického mixu bude preto bezuhlíkové jadro, ktoré je síce udržateľným, avšak nie obnoviteľným zdrojom.

Ak majú OZE ambíciu byť nielen doplnkovým zdrojom, ich rozvoj musí ísť ruka v ruke s digitalizáciou a so zvyšovaním flexibility sietí prostredníctvom akumulácií (batérie, elektrolyzéry, power to gas). OZE budú nákladovo efektívne vtedy, keď budú umiestnené vo vhodnej lokalite, kde ich obyvatelia akceptujú a budú spĺňať zásady ochrany životného prostredia. Po splnení týchto podmienok a kritérií nie je dôvod klásť prekážky akejkoľvek zelenej technológii. Ak by som však mal vyzdvihnúť jeden perspektívny domáci zdroj, upriamil by som pozornosť na geotermálnu energiu.

Expert na solár: Energia bude už len drahšia. Firmy by mali investovať do sebestačnosti

Ak Slovensko zostane pri uhlíkovo náročných technológiách, je pravdepodobné, že cena energie bude rásť rýchlejšie. Čím skôr prejdeme na obnoviteľné zdroje, tým je vyhliadka lepšia, hovorí v rozhovore JURAJ HOTOVÝ.

Livia Vašáková, poradkyňa predsedu vlády SR a generálna riaditeľka Sekcie plánu obnovy na Úrade vlády

Sektor energetiky je sám o sebe významným emitentom skleníkových plynov. Navyše sa významná časť dekarbonizácie iných odvetví ako je doprava či priemysel do veľkej miery spolieha na elektrifikáciu. To vytvára ďalší tlak na rast dopytu po elektrine.

Rozvoj OZE je preto neoddeliteľnou súčasťou zelenej tranzície všade vo svete. Energetický mix na Slovensku je z pohľadu emisií relatívne bezuhlíkový v porovnaní s krajinami EÚ. Za to však vďačíme najmä jadru a len v menšej miere využívaniu OZE. Na otázku rozvoj akých typov OZE má na Slovensku zmysel sa preto ani nedá odpovedať inak ako tak, že všetkých. Ak by som však mala vybrať jeden typ OZE, ktorý by si na Slovensku zaslúžil vyššiu pozornosť, tak jednoznačne by som vybrala geotermálnu energiu. Slovensko má pre jej využitie nadpriemerne vhodné podmienky a je rovnako dobre využiteľná vo forme tepelnej energie na kúrenie ako aj na výrobu elektrickej energie.

Gabriela Fischerová, generálna riaditeľka Sekcie zmeny klímy a ochrany ovzdušia Ministerstva životného prostredia SR

Medzi najperspektívnejšie obnoviteľné zdroje radím geotermálnu energiu a tepelné čerpadlá. Ostatné OZE akým je voda a solár majú potenciál už značne vyčerpaný. V prípade veternej energie je potenciál pre Slovensko veľmi nízky.

 

 


Martina Paulíková, environmentálna konzultantka

O rozvoji obnoviteľných zdrojov energie je potrebné hovoriť vždy v kontexte s úsporami energie a investíciami do zefektívnenia energetiky. To sa týka všetkých sektorov spoločnosti, od priemyslu, cez domácnosti, budovy a dopravu až po poľnohospodárstvo. Obávam sa, že pri tej spotrebe, akú máme, žiadne OZE nedokážu nahradiť konvenčné zdroje energie.

Čo sa týka konkrétnych OZE, cieľom by malo byť namiešať správnu kombináciu rôznych zdrojov podľa miestnych daností – niekde bude prioritou vietor, niekde voda, niekde geotermál v kombinácii s biomasou. Každý zdroj je však potrebné využívať udržateľne a podmienky podpory prispôsobiť aj obyvateľom, myslieť na ľudí s nízkym príjmom, energetickú chudobu. Osobne by som rada videla rekonštrukciu a zintenzívnenie výroby v existujúcich hydroenergetických zariadeniach, pričom súčasťou investícií by malo byť aj zmiernenie negatívnych vplyvov na vodné útvary.


Peter Kremský, predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti

Za najzmysluplnejšie pokladám rozvoj výroby elektriny v slnečných a vodných elektrárňach, ako aj výrobu biopalív, najmä bioplynu a bionafty a biobenzínu z rôznych zdrojov.

Slnečné elektrárne je potrebné umiestniť na hnedých plochách, ako sú odkaliská, rôzne nevyužívané plochy elektrární a teplární. Vhodné sú aj ploché strechy verejných budov, napríklad škôl, nemocníc, úradov, ale aj súkromných budov, a to najmä tovární a skladov.

V prípade vodných elektrární by sa dôraz mal klásť najmä na zefektívnenie existujúcich zdrojov, ako vylepšenie turbín a technických častí, odčerpanie kalov z priehrad, aby v nich bolo možné udržať viac vody, dodatočná inštalácia spätného prečerpávania vody, atď.

Oba tieto zdroje spolu s úložiskami elektriny môžu výrazne prispieť k väčšej flexibilnosti trhu s elektrinou cez využitie inteligentných technológií, pásmové meranie a podporu diverzifikácie spotreby elektriny v čase.

DSKE21 | Deň 3: Rozvoj obnoviteľnej energie – Má Slovensko plán pre čistú elektrinu a vykurovanie?

Za fosílne palivá dnes platíme obrovskú cenu v podobe klimatickej krízy. Ako nastavíme systém rozvoja OZE vzhľadom na nové európske ciele? Ako motivovať občanov/ľudí, aby sa zapojili do transformácie energetiky? Tretí deň konferencie Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky je venovaný obnoviteľným zdrojom.

Juraj Adamica, manažér pre udržateľnosť a regulačné záležitosti SPP

Ak chceme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, nemá zmysel sústrediť sa len na jeden či dva typy obnoviteľných zdrojov, ale bude potrebné využívať všetky, ktoré sú dostupné.  

Do budúcnosti bude kľúčové využívať potenciál malých zdrojov vlastnej výroby odberateľmi energie (napr. inštaláciou panelov na streche vlastného domu alebo firmy) a jej vzájomné zdieľanie. Potrebná bude však aj výroba elektriny z vetra vo veľkých zdrojoch, ktoré majú potenciál (v prepojení s výrobou vodíka elektrolýzou a jeho skladovaním) prispieť k stabilizácii siete, ale aj ceny elektriny v priebehu roka. Rovnako kľúčové bude využiť potenciál rozložiteľného odpadu na výrobu biometánu ako súčasti cirkulárnej ekonomiky. Je tiež nevyhnutné, aby zariadenia potrebné na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov boli vyrobené, postavené a prevádzkované v súlade s princípmi udržateľnosti.


Ing. Juraj Kubica, PhD., Ústav elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky, Slovenská technická univerzita v Bratislave

Na Slovensku sú už využité riečne profily na stavbu veľkých vodných elektrární a voči malým vodným elektrárňam je silný spoločenský odpor, takže tu veľa priestoru nezostáva. Rozhodne máme potenciál viac využívať odpadovú biomasu, no ako prvé sa začalo rozvíjať pestovanie kukurice a repky na výrobu biopalív a nadmerné využívanie lesov na vykurovaciu štiepku, čo zhoršuje obraz odvetvia.

Máme pomerne veľký potenciál geotermálnej energie, ale najmä na vykurovanie, nie na výrobu elektriny. Takže nám zostávajú dva celosvetovo najvýznamnejšie obnoviteľné zdroje, ktorými sú fotovoltické a veterné elektrárne. Aj keď má fotovoltika na Slovensku lepšie klimatické podmienky než v Nemecku, rastie len pozvoľna a zaslúži si rozvoj najmä pri inštalácii na strechách budov. Veterná energetika má tiež veľký potenciál a stačí jej neklásť do cesty zbytočné prekážky a nestrašiť občanov mýtmi o údajných škodlivých vplyvoch.


Juraj Zamkovský, riaditeľ O.Z. Priatelia Zeme-CEPA

Sústavy centrálneho zásobovania teplom (CZT) dodávajú v súčasnosti teplo väčšine populácie Slovenska. Pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 je jediným perspektívnym riešením teplárenstva postupná generačná zmena sústav CZT zo súčasnej 3. na 4. generáciu. Popri masívnom využívaní slnečnej energie (na výrobu tepla aj elektriny) je možné očakávať najmä nelineárny rast významu využívania zdrojov nízkopotenciálneho (odpadového) tepla. Takými zdrojmi môžu byť rieky, vodné nádrže, podpovrchová voda, pôda, exteriérový vzduch, ale aj odpadová voda, znehodnotený interiérový vzduch a odpadové teplo z rôznych prevádzok a najmä ich kombinácia.

Nutnými predpokladmi generačnej zmeny systémov CZT sú optimalizácia energetickej potreby budov napojených na CZT, integrácia sezónnych a krátkodobých úložísk na ukladanie prebytočného tepla vyrobeného najmä v letnom období, zníženie teploty vykurovacej vody v rozvodoch CZT a úprava vykurovania a prípravy teplej vody v budovách s využitím tepelných čerpadiel.

Brzdou rozvoja obnoviteľných zdrojov nie sú ľudia, ale štát

Zrýchliť rozvoj obnoviteľnej energie by mali efektívnejšie povoľovacie konania. Pomôcť majú novely zákonov o výstavbe a územnom plánovaní. Podľa odborníkov však pri súčasných návrhoch hrozí vylúčenie verejnosti a porušenie európskej legislatívy.

Branislav Strýček, generálny riaditeľ spoločnosti Slovenské elektrárne

Spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorú prestížny britský denník Financial Times zaradil medzi Európskych klimatických lídrov 2021, plne podporuje rozvoj OZE na Slovensku, o čom svedčia aj naše plánované rozvojové aktivity v tejto oblasti.

Slovenské elektrárne plánujú rozvíjať nové OZE, a to primárne fotovoltiku, v areáloch a na priľahlých plochách svojich tepelných elektrární Nováky a Vojany, kde je potenciál na inštaláciu do 150-200 MW OZE. Naša spoločnosť taktiež prevádzkuje 31 vodných elektrární, ktoré sú bezemisným obnoviteľným zdrojom na výrobu elektriny, ale takisto prispievajú výrazným spôsobom k poskytovaniu služieb pre elektrizačnú sústavu. Podporou modernizácie týchto vodných elektrární môžeme prispieť nielen k zvyšovaniu výroby elektriny z OZE, ale aj k poskytovaniu kvalitnejších služieb pre našu sústavu.

Nevyhnutným predpokladom rozvoja OZE na Slovensku je nasmerovanie dostatočného množstva investičnej podpory a prostriedkov z novovytvorených fondov do tejto oblasti, čo zároveň výrazným spôsobom napomôže k plneniu našich klimaticko-energetických cieľov do budúcna.


Miroslav Janda, generálny riaditeľ Viessmann Slovensko

Pre budúce generácie a našu planétu má význam rozvoj akýchkoľvek obnoviteľných zdrojov energie. A budúcnosť nebude o jednom alebo dvoch, ale o systémových a lokálnych riešeniach. V našom snažení sa uberáme hlavne dvoma smermi, ktoré majú do budúcnosti zrejme najširšie možné uplatnenie. V prvom rade rátame s výrobou zelenej elektriny v kombinácii tepelných čerpadiel a fotovoltických systémov, optimálne s reálnym alebo virtuálnym batériovým úložiskom, Gridboxom/HEMS systémom a vzťahom k elektromobilite.

V druhom rade, v zmysle Slovenskej vodíkovej stratégie smerujeme k masívnej modernizácii našich plynových kotlov, ktoré sú už dnes certifikované pre prevádzku s 20 percentami primiešavaním vodíka, aby boli pripravené na blízku budúcnosť. Vychádzame z toho, že v budúcnosti pôjde o zelený vodík z obnoviteľných zdrojov.


Richard Paksi, analytik platformy Budovy pre budúcnosť

Na prvom mieste by mala byť jednoznačne slnečná energie vo forme lokálnej výroby elektrickej energie. Fotovoltika na strechách budov v kombinácii s tepelnými čerpadlami a systémami na ukladanie energie ponúka bezemisné a efektívne riešenie, na ktoré by sme sa mali na Slovensku zameriavať. Druhou prioritou by mal byť rozvoj projektov využívajúcich geotermálnu energiu. Slovensko má výborné predpoklady na využitie geotermálnej energie, predovšetkým na účely vykurovania.


Oto Pisoň, projektový mnanažér, Kancelária predstavenstva InoBat Auto

Je kľúčové rozvíjať a zefektívňovať výrobu a úschovu elektrickej energie na existujúcej infraštruktúre, najmä na veľkých tokoch. Takýmto spôsobom by sa mohol relatívne neinvazívnym spôsobom posunúť pomer energetického mixu Slovenska smerom k OZE.

K zefektívneniu vodných diel by ďalej mohlo prispieť aj vybudovanie energetických úložísk, ktoré by mohli uskladňovať energiu v časoch, keď je v sieti dostatok energie, respektíve prichádza k jej preťaženiu. V súčasnosti sa v obdobných situáciách vypínajú turbíny. Úložiská by umožnili udržať turbíny v prevádzke.

Ďalšou alternatívou by mohlo byť lepšie využitie zastavaných plôch, najmä striech priemyselných budov a parkovísk ich areálov, čím by sa mohlo prispieť k dekarbonizácii priemyslu cez priamu generáciu elektrickej energie z OZE. Implementáciu takýchto riešení by mohlo ďalej zefektívniť nasadenie energetických úložísk pre lepšiu optimalizáciu samospotreby v mieste výroby.