Výroba elektriny z uhlia v Číne rastie

Ilustračná fotografia. [EPA/Diego Azubel]

Krajiny skupiny G20 zaznamenali pokles v produkcii uhoľnej energie. Výnimkou je Čína, ktorej podiel na celosvetovej výrobe elektriny z uhlia vzrástol na 53 percent.

Čína v minulom roku dosiahla pôsobivý nárast vo výrobe veternej a solárnej energie. Ani to však nestačilo uspokojiť stúpajúci dopyt po elektrine v krajine, hovorí štúdia londýnskeho think tanku Ember.

V ostatných krajinách G20 bol nárast výroby veternej a slnečnej energie spojený s poklesom produkcie uhlia. Prispelo k tomu celkové zníženie dopytu po energii spojený s pandémiou. V USA klesol dopyt po elektrine o 2,5 percenta, v Európskej únii o 3,5 percenta a v Indii o 2,3 percenta.

Pokles v spotrebe uhlia na výrobu elektriny v prospech obnoviteľných zdrojov.

Výnimkou bola Čína, ktorá zaznamenala štvorpercentný nárast dopytu po elektrine, ktorý nebola schopná uspokojiť energiou z obnoviteľných zdrojov. Ako jediná krajina skupiny G20 preto zaznamenala veľký nárast výroby uhlia, až o 1,7 percenta. Tretinu čínskeho zvýšenia dopytu po elektrine pokryli prírastky výroby veternej a slnečnej energie a ďalšiu tretinu zvýšený podiel vodnej, jadrovej a bioenergie. Zvyšok dopytu musela Čína uspokojiť elektrinou vyrobenou spaľovaním uhlia.

„Napriek určitému pokroku sa Číne stále nedarí obmedziť svoju produkciu uhlia. Rýchlo rastúci dopyt po elektrine zvyšuje výrobu uhlia aj emisie z jeho spaľovania. Miernejší rast dopytu by Číne umožnil postupne ukončiť činnosť tých najviac znečisťujúcich uhoľných elektrární. Tým by zvýšil jej šance naplniť klimatické ciele,“ usudzuje analytik think tanku Ember Muyi Yang.

Peking sa zaviazal, že dosiahne vrchol vo vypúšťaní emisií pred rokom 2030. Odvtedy by mali emisie skleníkových už len klesať. Čína avizovala, že uhlíkovú neutralitu dokáže dosiahnuť o ďalších 30 rokov, v roku 2060.

Emisie napriek pandémii neklesajú

Emisie skleníkových plynov napriek nárastu podielu obnoviteľných zdrojov stále neklesajú. Aj keď využívanie uhlia v pandemickom roku rekordne kleslo, emisie v energetickom sektore boli stále približne o 2 percentá vyššie ako v roku 2015, keď bola podpísaná Parížska dohoda. Nie vždy bolo totiž uhlie nahradené obnoviteľnými zdrojmi. Napríklad v Európe a USA, kde uhlie výrazne pokleslo, bolo čiastočne nahradené nárastom využívania zemného plynu.

Čína zavádza vlastný systém obchodovania s emisiami

Obchod s emisiami má Číne pomôcť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Jej spotreba uhlia však stále stúpa.

Uhlie zároveň zostalo v roku 2020 jediným najväčším zdrojom energie na svete. Globálna produkcia uhlia bola v roku 2020 iba o 0,8 percenta nižšia ako v roku 2015 a produkcia zemného plynu dokonca 11 percent vyššia. Aj keď sa výroba obnoviteľnej energie z vetra a slnka oproti roku 2015 zdvojnásobila, nestačí to na nahradenie nahradenie fosílnych palív v dôsledku rastúceho dopytu po elektrine.

Ten vzrástol od roku 2015 o 11 percent. Počas tohto obdobia vzrástol čínsky dopyt po elektrine o 33 percent, čo je viac ako celkový dopyt Indie po elektrine v roku 2020.

„Pokrok nie je ani zďaleka dosť rýchly,“ hovorí hlavný analytik spoločnosti Ember Dave Jones.

„Napriek rekordnému poklesu uhlia počas pandémie stále nedosahoval to, čo je potrebné. Energia z uhlia musí do roku 2030 klesnúť o 80 percent, aby sa zabránilo nebezpečným úrovniam otepľovania nad 1,5 stupňa Celzia,“ upozorňuje Jones.