Výroba energie z uhlia v Únii vlani klesla o 24 percent

Uhoľná elektráreň a veterná turbína v nemeckom Gelsenkirchene. [TASR/AP/Martin Meissner]

Emisie skleníkových plynov v energetike minulý rok klesli o 12 percent, najstrmšie od roku 1990. Prispel k tomu najmä významný pokles výroby energie z uhlia, ktoré z polovice nahradili obnoviteľné zdroje a z polovice plyn.

Emisie CO2 v energetike v roku 2019 rekordne klesli – o 120 miliónov ton, čo predstavuje 12 percent. Poukazuje na to analýza think-tankov Agora Energiewnde and Sandberg, ktorá vychádza z najnovších údajov o energetike v Európskej únii (ešte vrátane Spojeného kráľovstva).

Produkcia energie z uhlia podľa nej minulý rok klesla v každom členskom štáte a dokopy v EÚ o 24 percent. Za 80 percent rekordného poklesu sú zodpovedné Nemecko, Holandsko, Spojené kráľovstvo a Taliansko.

Slovensko zaznamenalo pokles o jeden percentuálny bod – z deväť na osem percent.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku vzrástol o pol percentuálneho bodu

Ciele pre obnoviteľné zdroje energie pre rok 2020 sa podľa najnovšej štatistiky darí plniť len 12 členským štátom. Na Slovensku v roku 2018 pochádzalo z obnoviteľných zdrojov necelých 12 percent energie, tento rok to má byť 14 percent.

Dôvodom je aj drahší uhlík

Polovicu kapacít na výrobu energie z uhlia podľa analýzy nahradili obnoviteľné zdroje, z ktorých bolo v roku 2019 vyrobených 34,6 percent elektriny – doteraz najväčší podiel. Druhú polovicu nahradil zemný plyn. Napriek tomu, že ide o fosílne palivo, pri výrobe energie z plynu vznikne asi o polovicu menej uhlíka ako pri spaľovaní uhlia.

„Do veľkej miery tento pokles zapríčinil nárast ceny emisií uhlíka na približne 25 eur za tonu. Elektrická energia z uhlia bola vďaka tomu oveľa drahšia ako elektrina zo zemného plynu, jadrových elektrární alebo obnoviteľných zdrojov,“ uvádza.

Analýza zároveň zobrazuje, ako sa od roku 2010 zmenili energetické mixy jednotlivých krajín. Slovensko patrí ku krajinám s minimálnymi zmenami. Podiel energie zo slnka a vetra sa zvýšil o dve percentá, o jedno percento klesol podiel plynu, o dve čierneho uhlia a o tri hnedého uhlia.

Dánsko pritom za rovnaké obdobie zvýšilo podiel energie z vetra a slnka o 20 percent a významne znížilo podiel energie z čierneho uhlia (o 29 percent) a plynu (20 percent). Štúdia však nezobrazuje zmeny v objeme energie z jadrových a vodných elektrární, ktoré hrajú v Slovenskom energetickom mixe významnú úlohu.

Rakúsky zelený politik: Použijeme všetky diplomatické nástroje, aby sme dosiahli koniec jadra

Aj zemný plyn je lepšou prechodnou technológiou ako jadrová energia, myslí si THOMAS WAITZ z rakúskych Zelených, ktorí vstúpili do novej vlády. Rakúsko môže podľa neho so svojimi východnými susedmi spolupracovať na dekarbonizácii plynárenstva.

Uhlie bude ojedinelé

Rok 2019 bol podľa analýzy dôležitým míľnikom aj preto, že po prvýkrát sa vo veterných a solárnych elektrárňach vyrobilo viac elektrickej energie ako vo všetkých uhoľných elektrárňach dokopy.

„Európa vo svete vedie v nahradzovaní uhlia vetrom a slnkom,“ komentoval zistenie analytik think-tanku Sandbag Dave Jones. „Výsledkom je, že emisie oxidu uhličitého v sektore energetiky minulý rok klesali rýchlejšie ako kedykoľvek predtým,“ dodal.

Tento trend by mal pokračovať aj v najbližších rokoch. „Ak sa pozriete na západnú Európu, 70 percent všetkých uhoľných elektrární do piatich rokov skončí,“ uvádza generálny tajomník  európskej asociácie výrobcov elektriny Eurelectric Kristian Ruby.

„Koncom dvadsiatich rokov tohto storočia ostane uhlie len v niektorých krajinách ako je Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Česko a Slovinsko,“ konštatuje.

Nováky a Vojany smerujú od uhlia aj k spaľovaniu odpadu

Slovenské elektrárne počítajú s útlmom uhlia v oboch svojich uhoľných elektrárňach. Experti upozorňujú, že horná Nitra má potenciál na viac: stať sa európskym príkladom transformácie k zelenej ekonomike.

Pre splnenie cieľov treba zrýchliť

Podľa posledných údajov Eurostatu získala v roku 2018 Európska únia z obnoviteľných zdrojov 18 percent energie, o dve percentá menej ako je cieľ pre rok 2020. Napriek tomu existujú obavy o dosiahnutie ambicióznejšieho cieľa pre rok 2030, ktorý je 32 percent.

„Splniť existujúce ciele obnoviteľnej energie pre rok 2030 bude náročné, pretože hovoríme o významnom náraste. Čelíme pritom obmedzeniam ako sú verejná mienka a vydávanie povolení, ktoré spomaľujú proces otvárania nových veterných a solárnych elektrární,“ uviedol Ruby.

Poukazuje na to aj analýza, podľa ktorej si európsky cieľ dosiahnuť v roku 2050 uhlíkovú neutralitu bude vyžadovať oveľa odvážnejšie kroky pri zavádzaní obnoviteľných a ďalších nízkoemisných zdrojov.

„Aj keď sú obnoviteľné zdroje na rekordných maximách, pre uhlíkovo neutrálnu ekonomiku bude potrebné oveľa väčšie množstvo čistej elektrickej energie,“ varujú autori analýzy.

Podľa Eurelectric je otázkou, ako sa k úlohe postavia členské štáty. „Vyrobiť viac veterných turbín nie je problém, výroba sa dá posilniť veľmi rýchlo. Problémom je inštalácia zdrojov do príslušných sietí, získavanie povolení a výkup prebytočnej energie z lokálnych zdrojov pre dodatočnú kapacitu,“ hovorí Ruby.

Pozitívnou správou je, že podľa analýzy práve krajiny s najväčšími ambíciami v rozvoji veternej a slnečnej energie zaznamenali najväčší pokles v jej cenách.

Nárast podielu elektriny z vetra a slnka vyžaduje väčšiu flexibilitu siete

Lepšie prepojenie elektrickej siete a uskladnenie prebytočnej energie sú v centre plánov Európskej únie vybudovať odolnejší systém schopný zvládnuť rastúci podiel energie z obnoviteľných zdrojov.