Výrobcovia elektriny žiadajú zavedenie uhlíkového cla na dodávky vodíka

Logo francúzskej spoločnosti EDF, jedného zo signatárov listu. [EPA-EFE/Patrick Seeger]

Koalícia niekoľkých európskych energetických spoločností a výrobcov elektriny žiada Európsku komisiu, aby zaviedla uhlíkové clo na dodávky vodíka z tretích krajín. Cieľom má byť zabrániť dovozu vodíka z fosílnych palív zo zahraničia.

Koalícia firiem zahŕňajúca dánsky Orsted, taliansky Enel, portugalskú EDP či španielski Iberdrolu poslala minulý týždeň list Európskej komisii. V ňom sa postavila sa zahrnutie importov vodíka do mechanizmu platenia dane z uhlíka na hraniciach (CBAM), ľudovo označovaného ako uhlíkové clo. Návrh mechanizmu by mala Komisia predložiť 14. júla.

Koalícia v liste uvádza, že uhlíkové clo by „zabránilo importom vodíka vyrobeného z fosílnych palív. Takýto dovoz by priniesol nespravodlivú konkurenciu k čistému (zelenému, pozn. red.) vodíku a zabrzdil by rozvoj vodíkového hodnotového reťazca v Únii,” píšu signatári.

Návrh uhlíkového cla je súčasťou revidovaného systému obchodovaniami s emisnými povolenkami (EU ETS). Hlavným štvrtej fázy EU ETS je nasmerovať Úniu k zníženiu emisií o 55 percent od roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.

Uniknutý návrh CBAM naznačuje, že uhlíkové clo sa bude najskôr vzťahovať na dovoz ocele, železa, cementu, hnojív a elektriny. Schéma sa začne postupne zavádzať od roku 2023, naplno by mal mechanizmus fungovať v roku 2026. Potom by sa mohol rozšíriť aj na iné sektory.

Členské štáty už dovoz zvažujú

Vodík sa do Európskej únie momentálne nedováža. Prvou krajinou, ktorá by s touto praxou mala začať je Nemecko. Berlín v júni podpísal bilaterálnu dohodu s Austráliou o dodávkach zeleného vodíka.

Holandsko, Belgicko a Španielsko tiež naznačili, že chcú podporiť dovoz zeleného vodíka z krajín, ktoré majú kapacitu ho vyrábať vo veľkých množstvách.

Proti dovozu sa postavili na stretnutí Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (TTE), ministri z Estónska, Francúzska, Maďarska a Poľska. Hovoria, že prioritou by mala byť výroba vodíka v Európe. Tento postoj otvorene podporuje aj európsky vodíkový priemysel.

„Ak dnes  dovážame suroviny ako ropa, plyn a uhlie, je potrebné, aby sme rovnako dovážali aj vodík? Nie je,“ skonštatoval Luc Grare z francúzskej  spoločnosti Lhyfe.

„Dekarbonizácia súčasnej výroby vodíka a podpora rozvoja čistého vodíka sú strategické ciele Európskej únie,“ dodal generálny tajomník asociácie Hydrogen Europe Jorgo Chatzimarkakis.

„Ak sa Únia rozhodne zaviesť kvóty na čistý vodík v materiáloch a iných produktoch, ale ostatné krajiny mimo Únie tak nespravia, nebudú tu rovnaké podmienky pre všetkých,“ dodal Chatzimarkakis pre portál EURACTIV.

„Je potrebné zaviesť mechanizmus platenia dane z uhlíka za dovoz a možno aj prémie za úpravu uhlíkových hraníc za vývoz,“ podotkol Chatzimarkakis. Podľa neho by mal tento systém fungovať na základe celosvetovo uznávaného mechanizmu vyhodnocovania obsahu uhlíka v palivách a plynoch.

„Náš súčasný systém potrebuje reformu a Európa má príležitosť stať sa priekopníkom v rozvoji nového systému, ktorý stojí na piatich princípoch: rozpoznateľnosť, sledovateľnosť, obchodovateľnosť, transparentnosť a dôveryhodnosť.“

Dnes sa takmer všetok vodík vyrába z fosílnych palív, ako je zemný plyn.

„V tejto súvislosti je tu riziko, že do dovezeného vodíka sa dostanú vysoké množstvá emisií oxidu uhličitého. To je v rozpore s vodíkovou stratégiou Únie a so Zelenou dohodou,“ varujú signatári listu.

Ich návrh by fungoval na základe certifikovanej schémy, ktorá by merala uhlíkový obsah v palivách. Išlo by o palivá, ktoré by boli vyrobené buď priamo v Európe, alebo by sa do Európy doviezli.