Význam elektriny pri znižovaní emisií bude rásť. Slovensko sa na to musí pripraviť

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020

Elektrifikácia, prepájanie a digitalizácia prenosových sietí sú len niektoré z výziev, ktoré Slovensko v nasledujúcich rokoch čakajú. Práve elektrina však môže zohrať významnú úlohu pri dekarbonizácií. V sektoroch, ktoré nie je možné jednoducho elektrifikovať, pomôže vodík.

Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín Európskej únie. V rokoch po páde železnej opony zohral priemysel dôležitú úlohu v dobiehaní ekonomík západných krajín. Dnes však čelí výzve zelenej transformácie, ktorá musí prísť, aby sa Slovensku podarilo splniť záväzky znižovania emisií voči Európskej únii.

V nasledujúcom desaťročí prídu na Slovensku miliardy eur z rôznych nástrojov Európskej únii. S nimi však prichádzajú aj podmienky Komisie, ktoré podľa jej podpredsedu Maroša Šefčoviča nebude v slovenskom kontexte jednoduché splniť.

Ako chce Slovensko vyčerpať 7,5 miliardy eur, ktoré k nám prídu z fondu obnovy, zistíme na jar. Vtedy má vláda predložiť Európskej komisii návrh Národného plánu obnovy. Ten sa na Slovensku ešte len rodí. Koaličné strany sa dohodli, že každá z nich príde s vlastným návrhom plánu. Povedal to minister hospodárstva Richard Sulík na konferencii Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020, ktorú organizuje portál EURACTIV.sk. Jeho strana Sloboda a solidarita (SaS) plánuje svoj plán zverejniť tento týždeň. Kedy ho zverejnia ostatné koaličné strany zatiaľ nevieme. Sulík zostáva skeptický voči národnému cieľu znížiť emisie o 55 percent do roku 2030. Sľúbil však, že jeho rezort nebude tento cieľ torpédovať a bude sa snažiť o jeho splnenie.

Jednou z ciest ako sa priblížiť k cieľu je elektrifikácia a s tým spojená dekarbonizácia výroby elektriny. Výhodou Slovenska je, že už dnes vyrábame z fosílnych palív len 21,9 percent celkovej elektriny. Pri sektoroch, ktoré je ťažké elektrifikovať – ako napríklad cementárenský, chemický alebo oceliarsky priemysel môže v budúcnosti zohrať dôležitú úlohu vodík. Ten je však behom na dlhú trať.

Elektrifikácia, prepájanie, digitalizácia

Silné zastúpenie priemyslu na slovenskom HDP môže byť podľa Šefčoviča príležitosťou. Pri zelenej transformácii by sa vláda mohla zamerať na oblasti, v ktorých je Slovensko tradične silné. To znamená budovanie infraštruktúry a priemyslu 21. storočia. Napríklad budovanie inteligentných sietí a elektrifikácia odvetví ekonomiky, ale aj dopravy či budov.

„To je úloha pre všetkých energetikov na Slovensku. Ako zdigitalizovať prenosovú sieť, aby sme vedeli podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov,” vyzval Šefčovič.

Komisia predstavila stratégiu pre integráciu energetického systému a stratégiu pre vodík

Čistá planéta a silnejšia ekonomika, to sú hlavné ciele stratégie EÚ pre integráciu energetického systému a stratégie EÚ pre vodík, ktoré v stredu predstavila Európska komisia.

Rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie závislých na počasí ako sú vietor a slnko totiž môžu bez dostatočného manažmentu destabilizovať prenosovú sieť. Odpoveďou môžu byť rôzne flexibilné riešenia, napríklad zlepšovanie prepojenia so susednými krajinami, uskladňovanie energie, integrácia sektorov ekonomiky, reaktívnosť na dopyt alebo manažment siete. Podľa Šefčoviča je dnes jediným reálnym prostriedkom na stabilizáciu prenosovej siete zemný plyn.

Slovensko sa obzerá po viacerých z týchto riešení. Nové obnoviteľné zdroje sa do prenosovej sústavy prestali pripájať ešte v roku 2014, keď nastal takzvaný „stop stav”. Ten sa podarilo sčasti odblokovať vyčlenením časti kapacít pre obnoviteľné zdroje minulý rok. Podľa Karola Galeka (SaS) – štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva – sa ďalšia veľká časť kapacít uvoľní po dokončení slovensko-maďarských vedení budúci rok.

Nejde však len o obnoviteľné zdroje v prenosovej sústave. Úloha elektriny pri znižovaní emisií bude podľa všetkého rásť spolu s postupujúcou elektrifikáciou. Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) predpokladá, že  spotreba elektriny sa celosvetovo zvýši z 20 na 40 tisíc terawatthodín ročne do roku 2040. V Európe sa zvýši z troch na päť tisíc terawatthodín. Pre porovnanie, zvýšenie o dvetisíc terawatthodín je približne sedemdesiatnásobok dnešnej ročnej spotreby na Slovensku.

„Význam elektriny pri znižovaní emisií skleníkových plynov sa nedá podceniť a bude rásť. Preto potrebujeme infraštruktúru, ktorou jej to umožníme,” povedal Kaune. Za tri hlavné výzvy a zároveň príležitosti v ďalších rokoch považuje elektrifikáciu, prepájanie a digitalizáciu.

Zvýšiť kapacitu prenosovej sústavy je možné aj skladovaním energie. V tejto oblasti zatiaľ hrajú prím dve známe technológie – batérie a vodík.

Vodík je beh na dlhú trať

Vodík môže dekarbonizácii pomôcť dvojakým spôsobom. Po prvé môže slúžiť ako prostriedok na dlhodobejšie skladovanie väčšieho množstva elektriny. Po druhé môže pomôcť dekarbonizovať sektory priemyslu náročné na elektrifikáciu – napríklad oceliarsky, chemický alebo cementárenský priemysel. Týmto spôsobom vníma vodík aj Komisia v nedávno predstavenej vodíkovej stratégii. V roku 2050 by vodík podľa Komisie mohol pokrývať 24 percent celkovej celosvetovej spotreby energie.

Na dôležitosti vodíka sa zhodli aj účastníci diskusie. Okrem priemyslu spomenuli aj jeho úlohu v dekarbonizácii dopravy, výroby energie a budov. Komisia podľa Šefčoviča v budúcnosti počíta najmä s takzvaným zeleným vodíkom z obnoviteľných zdrojov – najmä z veterných elektrární. V strednodobom meradle však ráta aj s podporu vodíka z atómových elektrární. V súčasnosti pochádza 96 percent všetkého vodíka z fosílnych palív.

Sulík však varoval, že vodíkové technológie sú beh na dlhú trať. „Uskladnenie energie je skutočne kľúčové. Máme tu vodík, ktorý dnes nie je možné dlhodobo skladovať, pretože molekula vodíka je tak maličká, že sa skrátka vytratí. Veľmi dobré je prečerpávanie vody, ale na to potrebujeme špecifický terén. Vodíkové technológie sú skutočne ešte v plienkach. Nerobme si ilúzie, že o desať rokov budeme mať 40 percent energie z vodíka. Niekedy však musíme začať,”

Plynárenské spoločnosti predstavili plán pre Európsku vodíkovú infraštruktúru. So Slovenskom sa v ňom neráta

Skupina jedenástich európskych plynárenských spoločností plánuje v deviatich európskych krajinách vybudovať vodíkovú infraštruktúru s dĺžkou takmer 23 tisíc km. Slovensko napriek svojim ambicióznym plánom s vodíkom v tejto skupine štátov chýba.

Priemyselná aliancia, ktorá spája najväčšie ropné a plynárenské spoločnosti ako aj výrobcov ocele a keramiky v Európe ešte minulý rok varovala Komisiu pred úzkou definíciou čistého vodíka. V tom čase Komisia rátala len s podporou zeleného vodíka. „Samotný vodík (z čistej energie) však v najbližšom desaťročí nebude stačiť na rozvoj komerčného trhu s čistým vodíkom,“ dodáva aliancia s tým, že trhu „bude trvať dlhšie, kým sa rozrastie,” uviedla aliancia v liste.

Pri jeho preprave môže byť užitočná aj plynárenská infraštruktúra. Aj plynári však zdôrazňujú, že prepravovať vodík nebude možné bez vysokých nákladov. Potrubnú sieť totiž musíme pripraviť aj na postupné primiešavanie vodíka do zemného plynu, keďže súčasné meracie prístroje prítomnosť vodíka nepredpokladajú.

Predvídateľné a spoľahlivé rámce

Komisia s plynárenskou infraštruktúrou pri využití vodíku počíta. Zamiešavanie vodíku do zemného plynu by mohlo umožniť decentralizovanú lokálnu výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov. Zároveň však uznáva, že zamiešavanie vodíka znižuje jeho hodnotu a je menej efektívne. Mení sa aj kvalita zemného plynu, pričom môže ovplyvniť koncové využitie a medzištátnu spoluprácu.

Kaune zdôraznil, že pre rozvoj vodíka budú potrebné masívne verejné investície do tejto technológie. Aj analýza think-tanku E3G potvrdzuje, že prechod na vodík v masovom meradle bude veľmi nákladný. V prvej fáze sa vodík bude pravdepodobne prepravovať kamiónmi.

Pri verejných, ale aj súkromných investíciách do vodíka – a zelených opatrení všeobecne – sa Kaune zhodol s Beatou Javorzcyk – hlavnou ekonómkou Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) na dôležitosti predvídateľných a spoľahlivých rámcov. Najmä súkromní investori nebudú ochotní investovať svoje peniaze v chaotickom a často meniacom sa legislatívom prostredí.

„Európa môže významne benefitovať z vodíka. Je to odvetvie budúcnosti, ktoré bude kľúčové,” dodal Kaune.