Za hroziaci blackout obnoviteľné zdroje nemôžu, zhodnú sa odborníci

Ilustračná fotografia. [EPA/Divyakant Solanki]

Európe hrozil v prvom januárovom týždni veľký blackout. Energetické firmy vinia obnoviteľné zdroje. Táto interpretácia je mylná, tvrdí riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba.

V januári došlo v dôsledku výpadku rozvodne v Chorvátsku k rozpadu európskej energetickej sústavy na dve časti. Na severozápade Európy bol v jeden moment nedostatok elektrickej energie a na juhovýchode jej prebytok vo výške okolo 6,3 gigawattu. Tento stav takmer viedol k rozsiahlemu výpadku dodávok elektrickej energie na celom kontinente.

Rakúske firmy Wien Energie a EVN, ako aj odborníci zo slovenského energetického sektora za hlavný problém označili rozvoj obnoviteľnej energie, ktorá svojou kolísavosťou spôsobuje nestabilitu siete.

Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida pre TASR uviedol, že „od úplnej pohromy nás zachránil dostatok záložných zdrojov, predovšetkým konvenčných elektrární (plynových, uhoľných či jadrových), ktoré mohli okamžite zvýšiť svoju výrobu a zabezpečiť stabilitu siete. Solárne a veterné elektrárne sú určite perspektívne, ale nesmieme zabúdať ani na bezpečnosť sústavy, čo aktuálne zabezpečujú práve konvenčné elektrárne”.

Stabilita a odolnosť sústavy voči výkyvom alebo poruchám podľa riaditeľa SAPI Jána Karabu závisí do veľkej miery aj od toho, „v akom technickom stave sú kľúčové prvky infraštruktúry ako sú vedenia a rozvodne“. „Pri udržaní stability siete je dôležité, ako rýchlo a precízne je možné riadiť zdroje na jednej strane a odbery na strane druhej. V tejto súvislosti sa v Európe veľa hovorí o zvyšovaní flexibility sústav,“ vyjadril sa riaditeľ SAPI pre TASR.

Význam elektriny pri znižovaní emisií bude rásť. Slovensko sa na to musí pripraviť

Elektrifikácia, prepájanie a digitalizácia prenosových sietí sú len niektoré z výziev, ktoré Slovensko v nasledujúcich rokoch čakajú. Práve elektrina však môže zohrať významnú úlohu pri dekarbonizácií. V sektoroch, ktoré nie je možné jednoducho elektrifikovať, pomôže vodík.

Obavy zo stability siete

„Takýto druh udalosti sa môže stať v akomkoľvek systéme elektrickej energie,“ uvádza Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E) na svojej webovej stránke.

Téme sa venoval aj portál Denník Referendum, ktorý požiadal o stanovisko riaditeľa konzultačnej spoločnosti zameranej na energetickú stabilitu Consentec a poradcu nemeckého ministra hospodárstva Christopha Maurera.

„Je nepochybné, že obnoviteľné zdroje v strednej a východnej Európe túto krízovú situáciu nespôsobili,“ odmieta Maurer argumenty rakúskych firiem.

To potvrdil aj prevádzkovateľ rakúskej prenosovej sústavy APG. „Firmy Wien Energie a EVN situáciu zneužili na to, aby presadzovali vlastné projekty. V súčasnosti sa totiž snažia o štátu podporu pre výstavbu batériových úložísk a výrobu elektriny z plynu. Obavy zo stability siete im v tom pomáhajú,“ povedal pre Denník Referendum asistent generálneho riaditeľa APG Florian Pink.

Svoje stanovisko zmiernila aj spoločnosť Wien Energy s tým, že presné príčiny situácie analyzujú. „Z nášho dnešného pohľadu obnoviteľné zdroje situáciu blížiacu sa výpadku elektriny 8. januára nespôsobili,“ odpovedala na otázky portálu hovorkyňa firmy Lisa Grohsová.

Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E) presnú príčinu udalosti stále vyšetruje. Je pravda, že k stabilizácii sústavy prispeli najmä uhoľné a plynové elektrárne. Podľa Denníka Referendum to však vyplýva z prostého faktu, že v sieti prevažujú. Usudzovať z toho, že sa obnoviteľné zdroje nie sú schopné frekvenciu regulovať je nezmysel, odvoláva sa portál na stanovisko odborníkov.

Slovenský plán na dosiahnutie klimatických cieľov do roku 2030 je neaktuálny

Európska komisia vyčíta energeticko-klimatickému plánu Slovensku nízke ambície a chýbajúce časti. Environmentalisti a experti žiadajú nápravu, rezort hospodárstva chce plán revidovať až o tri roky.

Kľúčové je riadenie zdrojov

Nemecko je podľa Karabu dobrým príkladom, že transformácia elektrární z fosílnych palív na OZE sa dá zvládnuť bez väčších problémov. Nemecká prenosová sústava zapája relatívne veľký podiel variabilných obnoviteľných zdrojov, ktoré sú veľmi flexibilne riadené. V Európe tiež vznikajú projekty hybridných elektrární, ktoré kombinujú rôzne druhy obnoviteľných zdrojov a energetické úložiská, čím sa zlepšujú možnosti riadenia a predikcie dodávky výkonu do sústavy, hovorí Karaba.

Mimovládna organizácia Global Witness pre TASR uviedla, že najrozsiahlejšie výpadky elektriny v Európe sa dejú práve v krajinách, ktoré do veľkej miery využívajú fosílne palivá, napríklad v Poľsku a v Rumunsku.

Podľa Karabu sú to práve uhoľné a jadrové zdroje energie, ktoré sú v porovnaní s obnoviteľnými menej flexibilné. „Nie je možné ich len tak vypnúť alebo významnejšie obmedziť ich výkon.“

Pre presun slovenskej a európskej energetickej infraštruktúry z fosílnych palív na OZE je podľa Karabu zvýšiť flexibilitu sústavy. „To je možné dosiahnuť jej digitalizáciou, zlepšením riadenia zdrojov a odberateľov a integráciou energetických úložísk na úrovni prenosovej sústavy, ktoré budú poskytovať podporné služby.“

Čo sa vlastne v januári stalo?

Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E) situáciu stále prešetruje. Na svojej webovej stránke zverejnila podrobnú analýzu udalostí z 8. januára.

Prenosové siete krajín kontinentálnej Európy sú navzájom prepojené a fungujú synchrónne na frekvencii približne 50 Hz. Podľa analýzy ENTSO-E krízu v dodávkach elektriny odštartovalo vypnutie prípojného vedenia v rozvodni Ernestinovo v Chorvátsku. Tým sa odpojili dva elektrické uzly, ktoré oddeľujú severozápadné a juhovýchodné toky elektrickej energie v tejto rozvodni.

Dôsledkom bolo rozdelenie synchrónnej oblasti kontinentálnej Európy na dve oblasti. Oblasť juhovýchodnej Európy tak dočasne fungovala oddelene od zvyšku kontinentu.

Zdroj: ENTSO-E

Európa má jednu z najväčších vzájomne prepojených synchrónnych elektrických sústav na svete, čo sa týka jej veľkosti a počtu dodávaných zákazníkov. Takýto druh udalosti sa môže stať v akomkoľvek systéme elektrickej energie, zdôrazňuje ENTSO-E.

V dôsledku odchýlky frekvencie boli odpojení zákazníci v rozsahu 70 MW v severovýchodnej oblasti a rádovo 163 MW v juhovýchodnej oblasti. Vďaka vysokej odolnosti vzájomne prepojenej siete a rýchlej reakcii európskych prevádzkovateľov prenosových sústav sa situácia rýchlo stabilizovala a dodávka elektriny nebola ďalej ohrozená, uvádza ENTSO-E v analýze udalosti.

Výkyvy boli väčšie na juhu

K stabilizácie situácii v severozápadnej oblasti pomohlo zmluvné prerušenie dodávok vo Francúzsku a Taliansku. Tieto služby zmluvne poskytujú prenosovým sústavám veľkí odberatelia elektriny. Ak frekvencia klesne pod určitú hranicu, sú podľa zmluvy kontrolovane odpojení.

Zároveň sa v oblasti severnej Európy a vo Veľkej Británii automaticky aktivovalo 420 MW podporného výkonu a 60 MW podpornej energie. Tieto protiopatrenia zabezpečili, že už o 14:09 bola frekvenčná odchýlka od nominálnej hodnoty 50 Hz v severozápadnej oblasti zmenšená na približne 0,1 Hz.

V juhovýchodnej oblasti zas bolo potrebné frekvenciu znížiť. Aktivovali sa automatické a manuálne protiopatrenia vrátane zníženia výrobného výkonu. Napríklad bol automaticky odpojený 975 MW generátor v Turecku. V dôsledku toho sa frekvencia v juhovýchodnej oblasti vrátila na 50,2 Hz o 14:29 a postupne sa stabilizovala. K opätovnej synchronizácii došlo o 15:07.

Na obrázku 5 je vidieť, že medzi 14:30 a 15:06 frekvencia v juhovýchodnej oblasti kolísala viac ako v severnej. Podľa európskeho prevádzkovateľa sietí to zapríčinila pomerne malá rozloha juhovýchodnej oblasti, kde bolo odpojených aj niekoľko výrobných jednotiek.

Zdroj: ENTSO-E

Počas tohto obdobia frekvencia v severozápadnej oblasti kolísala oveľa menej a zostala blízko nominálnej hodnoty, pravdepodobne kvôli pomerne veľkej rozlohe severozápadnej oblasti. Toto frekvenčné správanie je predmetom ďalšieho podrobného skúmania, uvádza ENTSO-E.