Za klímu zodpovedá Timmermans, estónska energokomisárka má riešiť aj zemný plyn

Nová eurokomisárka pre energetiku Kadri Simson. [EPA-EFE/Stéphanie Lecocq]

Klimatickú politiku v novej Európskej komisii dostal do vienka holandský podpredseda. Eurokomisári pre energetiku a životné prostredie sú z pobaltských krajín. Dopravu má na starosti Rumunka.

Dezignovaná šéfka Európskej komisie so svojom júlovom prejave pred Európskym parlamentom avizovala, že klíma bude jednou z jej priorít. Rozdelenie portfólií v novom tíme eurokomisárov naznačuje, že tento sľub myslela vážne.

Komisárom pre klímu bude Holanďan Frans Timmermans, ktorý je zároveň prvým podpredsedom novej Európskej komisie. Hoci kandidát socialistov tento titul oficiálne nemá, ako jediný z troch výkonných podpredsedov bude mať právo Ursulu von der Leyen zastupovať v jej neprítomnosti.

Životné prostredie budú riešiť ďalší dvaja Severoeurópania. Estónka Kadri Simson (Renew) je zodpovedná za energetiku, Litovec Virginijus Sinkevičius (neávislý podporovaný Zelenými) za životné prostredie a oceány. Portfólio dopravy má na starosti Rumunka Rovana Plumb (S&D). Bývalému podpredsedovi pre energetickú úniu Marošovi Šefčovičovi, ktorý bude po novom zodpovedať za medziinštitucionálne vzťahy a prognózovanie, zostala len Európska aliancia pre batérie.

Poverenia von der Leyen pre nových komisárov odrážajú jej júlové vystúpenie v Parlamente. Novinkou je význam pripisovaný plynu v prechode na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.

Silný prvý podpredseda

Frans Timmermans má v nastupujúcej európskej exekutíve silné postavenie. Okrem toho, že bude viesť „skupinu“ komisárov pre klímu, sám bude riadiť generálne riaditeľstvo pre klímu. V končiacej Komisii nemali podpredsedovia priamo pod sebou úradníkov. Napríklad Šefčovič bol podpredsedom pre energetickú úniu, všetky relevantné generálne riaditeľstvá však riadil komisár pre energetiku a klímu Miguel Arias Cañete.

Von der Leyen predstavila svoj tím. Šefčovič sa vracia k známemu portfóliu

Maroš Šefčovič bude v rámci novej Komisie spravovať oblasť medziinštitucionálnych vzťahov a prognózovania. Novozvolená predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oficiálne predstavila svoj tím, ako aj novú štruktúru budúcej Európskej komisie. 

„Budete viesť prácu na Európskom zelenom údele (European Green Deal), ktorý by mal byť predstavený v prvých 100 dňoch nášho mandátu,“ napísala šéfka Komisie svojmu prvému podpredsedovi. Sto dní sa bude počítať, až keď sa dezignovaná Komisia ujme funkcie, čo bude pravdepodobne v novembri, po vypočúvaní a schválení v Európskom parlamente.

Súčasťou zeleného údelu má byť ambicióznejší cieľ pre znižovanie emisií do roku 2030. Zo súčasných aspoň 40 percent (oproti roku 1990) má Timmermans navrhnúť jeho posunutie na aspoň 50 percent.

„Zodpovedným spôsobom“ by však mal prísť s jeho navýšením až na 55 percent. „Musí to byť založené na vyhodnotení sociálnych, hospodárskych a environmentálnych dopadov, ktoré zabezpečí rovnaké podmienky a bude stimulovať súťaž,“ píše von der Leyen. Európsky zelený údel môže podľa šéfky Komisie fungovať, len ak podporí tých, ktorých sa transformácia dotkne najviac. Timmermans má preto koordinovať prácu na Fonde pre spravodlivú transformáciu, ktorý bude financovať priemyselné, uhoľné a energeticky náročné regióny.

Ďalšou podmienkou pre ambicióznejší klimatický cieľ je rokovanie Timmermansa s ďalšími najväčšími emitentmi skleníkových plynov do roku 2021.

Klíma aj obehové hospodárstvo

Timmermans bude zodpovedný za premietnutie ochrany biodiverzity do ďalších európskych politík. Ďalej bude mať na starosti „ambíciu nulového znečistenia“ v oblasti vzduchu, vody a hluku. Má tiež koordinovať znižovanie emisií v doprave a námorníctve. Do jeho portfólia spadá obehové hospodárstvo, ako aj udržateľná výživa.

Európa podľa von der Leyen: Istanbulský dohovor aj európska minimálna mzda

Možná šéfka Európskej komisie prišla s konkrétnymi návrhmi pre klimatickú a sociálnu politiku. Málo hovorila o jednotnom trhu, vôbec nespomenula rozširovanie Európskej únie a vzťahy s jej susedmi, čo sú priority Vyšehradskej skupiny. 

Holandský podpredseda môže v záujme svojich cieľov upraviť daňové bremeno. „Chcem, aby ste zabezpečili, že nám daňové politiky umožnia dosiahnuť naše klimatické ambície. To zahŕňa prácu na uhlíkovej dani na hraniciach (EÚ), ako aj revíziu smernice o zdaňovaní energií,“ napísala mu von der Leyen.

Generálne riaditeľstvo má pod Timmermansovým vedením navrhnúť počas prvých sto dní „európsky klimatický zákon“. Ten má legislatívne ukotviť cieľ Únie dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050.

Bude to tiež Timmermans, kto bude mať na starosti Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS), ktorý pokrýva energetiku, časť priemyslu a letectva, ako aj implementáciu Nariadenia o zdieľanom úsilí, ktoré zahŕňa emisie z pôdohospodárstva.

„Chcem, aby ste sa sústredili na budovanie novej kultúry pre klímu v Európe. Dáždnikom pre túto tému by mal byť nový Európsky klimatický pakt, ktorý dá dokopy regióny, miestne spoločenstvá, občiansku spoločnosť a školy. Spolu navrhnú a zaviažu sa k súboru sľubov s cieľom zmeniť správanie naprieč našou spoločnosťou,“ uzatvára šéfka Komisie list svojmu prvému podpredsedovi.

Zemný plyn má úlohu

Eurokomisárka pre energetiku a bývalá estónska ministerka hospodárstva Kadri Simson sa vo svojom liste dočítala, že jej prioritou bude implementovať schválenú legislatívu o energetickej účinnosti – zvlášť v budovách – a o obnoviteľných zdrojoch. Prejaviť by sa to malo už na národných energetických a klimatických plánoch do roku 2030, ktoré musia členské štáty v spolupráci s Komisiou dokončiť do decembra tohto roka.

Milión nabíjačiek pre e-autá či daň z leteckých emisií. Euroúradníci majú ambiciózne plány

Dokument uniknutý z Európskej komisie navrhuje podporiť elektromobilitu, zdaňovanie emisií z letectva, ozelenenie Erasmu, nízkoemisnú výrobu ocele a kompenzácie pre regióny dotknuté energetickou transformáciou.

Estónska komisárka sa nachádza v delikátnej pozícii. Jej krajina bola totiž jednou zo štyroch, ktoré nedávno zablokovali prijatie záväzku Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050.

Ako politická šéfka generálneho riaditeľstva pre energetiku bude ďalej budovať elektroenergetiku „do veľkej miery založenú na obnoviteľných zdrojoch so zvýšenou prepojenosťou a skladovaním energie“. Za týmto účelom by mala využívať Investičný plán pre udržateľnú Európu (dnes Junckerov Investičný plán pre Európu).

Hoci zemnému plynu sa von der Leyen v programovom prejave nevenovala, v liste pre Simson sa k nemu vyjadrila. „Plyn bude zohrávať svoju úlohu v prechode k uhlíkovo neutrálnemu hospodárstvu, zvlášť prostredníctvom zachytávania a skladovania uhlíka. Budete zisťovať, ako možno diverzifikovať zdroje dodávok za konkurencieschopné ceny, najmä plným využívaním potenciálu cenovo dostupného skvapalneného zemného plynu,“ napísala svojej kolegyni.

Spolu s ďalšími eurokomisármi bude Simson pracovať na zdaňovaní energií, využívaní eura na trhoch s energiami a na jadrovej bezpečnosti. Von der Leyen eurokomisárku nabáda, aby využila možnosť nechať hlasovať o novej legislatíve kvalifikovanou väčšinou. To sa môže týkať najmä daní, ktorých sa doteraz rozhodovalo jednohlasne.

Lesníctvo pre Litovca

Nový komisár pre životné prostredie a oceány, Litovec Virginijus Sinkevičius, je tiež bývalý minister hospodárstva. Pod neho budú spadať generálne riaditeľstvá pre životné prostredie a pre námorné záležitosti a rybolov.

Euroúradníci navrhujú zjednotenie triedenia odpadu a šrotovné pre staré mobily

Separovaný odpad by mal byť v celej Európe rovnako označený, staré prenosné telefóny by sa mali vykupovať a malo by vzniknúť právo na opravu, odporúčajú experti Európskej komisie.

Von der Leyen poverila Sinkevičiusa tým, aby pripravil novú stratégiu pre biodiverzitu do roku 2030, ktorá bude pokrývať aj reguláciu chránených území Natura 2000 a lesníctva. V tejto téme bude tiež zabezpečovať „líderstvo Európy“ na medzinárodných fórach. Spolu s holandským podpredsedom bude litovský komisár pracovať na dosiahnutí „nulového znečistenia“.

„Chcem, aby ste viedli práce na novom Akčnom pláne pre obehové hospodárstvo, aby sme zabezpečili udržateľné využívanie zdrojov, najmä v sektoroch náročných na zdroje a s veľkým dopadom (na životné prostredie). Toto by malo podporiť a prejaviť sa v našej novej priemyselnej stratégii,“ dočítal sa komisár v liste od predsedníčky Komisie. Poslednou Sinkevičiusovou úlohou je riešenie problému mikroplastov, a to najmä uplatňovaním existujúcej legislatívy.

Rumunská eurokomisárka Rovana Plumb má predložiť „novú stratégiu udržateľnej a inteligentnej dopravy“. EÚ ETS má rozšíriť na námornú a leteckú dopravu, ktorej sa zníži množstvo bezplatných povoleniek.

Hojsík a Wiezik sú spokojní

Marošovi Šefčovičovi zostala Európska aliancia pre batérie. „Budem sa zaoberať aj vecami, ktoré sú dôležité pre Slovensko. Som rád, že budem pokračovať vo vedení Európskej aliancie pre batérie, ktorá má strategický vplyv na to, ako bude automobilový priemysel v Európe a na Slovensku vyzerať a verím, že to poslúži aj ako námet na to, ako sa vyrovnať s technologickými výzvami aj v iných oblastiach,“ citovala jeho reakciu TASR.

Šefčovič dostal nevďačné úlohy osladené prognózovaním

Balansovanie medzi europoslancami a členskými štátmi, skvalitňovanie regulácie a strategické vízie budú pre slovenského eurokomisára zdrojom problémov aj príležitostí.

Slovenskí europoslanci Martin Hojsík (PS, Renew) a Michal Wiezik (Spolu, EPP) vo vyjadreniach pre TASR prízvukovali nadrezortnosť ochrany klímy a životného prostredia. „Problematika životného prostredia a klimatickej krízy obzvlášť musia byť riešené nielen prioritne, ale zároveň nadrezortne. Je dobré, že predsedníčka Európskej komisie splnila svoj prísľub riešenia klimatickej krízy ako priority a celú zelenú transformáciu podriadila výkonnému podpredsedovi komisie,“ uviedol Hojsík.

Izolovať jednotlivé problémy je podľa Wiezika takmer nemožné a pri snahe o koncepčnejšie riešenie tejto otázky je dôležitý „holistický pohľad“. „Predpoklad na nejaké spoločné riešenie tu je a možno povedať, že spájanie rôznych častí, až kontrastných okruhov, do jedného celku by bol dobrý model aj na národnej úrovni, pre Slovensko,“ myslí si europoslanec. Za ďalšie pozitívum Wiezik považuje, že envirokomisár je „zelený“.

Martin Hojsík a Michal Wiezik budú mať spolu s ďalšími slovenskými europoslancami Monikou Beňovou a Robertom Hajšelom (obaja Smer-SD, S&D) možnosť vypočúvať Timmermansa, Simson, Sinkevičiusa a Plumb vo výboroch Európskeho parlamentu pre životné prostredie a energetiku.