Za znečistenou ropou stojí masívna krádež a zanedbanie kontrol v Rusku

Sídlo Transneftu v Moskve. [EPA-EFE/Sergei Ilnitsky]

Aféra znečistenej suroviny v Družbe odhalila nedostatky kontrolných mechanizmov aj personálne zlyhania v dodávkach. Európsky systém krízového riadenia naopak ukázal schopnosť čeliť krátkodobým výpadkom.

Deviateho júna sa po takmer siedmich týždňoch v plnom rozsahu obnovili dodávky ropy vo všetkých úsekoch ropovodu Družba. Kapacita však ostáva obmedzená, keďže niektoré časti operátori využívajú na skladovanie znečistenej ropy.

Návrat na predkrízovú úroveň sa očakáva do dvoch až troch mesiacov. Kompletné vyčistenie systému bude trvať šesť až osem mesiacov. O zložitosti procesu svedčí aj ďalšia várka kontaminovanej ropy, pre ktorú minulý týždeň (19. júna) na deň Poliaci opäť zastavili dodávky.

Dobrou správou je, že európsky systém dodávok ropy sa ukázal ako veľmi odolný voči narušeniu najväčšieho zdroja dodávok. Koncových európskych zákazníkov kríza nezasiahla.  Vďačíme za to najmä kvalitnému krízovému manažmentu, ktorý vyžaduje, aby rafinérie držali strategické zásoby.

Ruské vyšetrovanie zatiaľ prinieslo zatknutie ôsmich osôb. Dvaja ďalší obvinení ušli do zahraničia a je na nich vydaný medzinárodný zatykač.

Kríza však odkryla aj množstvo štrukturálnych nedostatkov v systéme dodávok. Medzi najvýznamnejšie patria chýbajúce regulácie pre využívanie organických chloridov, chaotický systém vlastníctva meracích staníc, nedostatočné kontrolné mechanizmy, systematické porušovanie postupov, nedbanlivosť a falšovanie dokumentov.

Víťazi a porazení

Celý incident sa podľa doterajších správ začal v malej meracej stanici v Samarskej oblasti, kde súkromná spoločnosť Nefteperevalka chcela znečistenou ropou kompenzovať masívnu krádež suroviny z miestnych zásobníkov, tvrdí najnovšia analýza Oxfordského inštitútu pre energetické štúdiá (OIES). Organické chloridy, ktoré ropu kontaminovali, mali slúžiť ako náhrada ukradnutého objemu.

Znečistenú ropu súkromná spoločnosť doručila na meraciu stanicu Lopatino, ktorú už kontroluje Transneft.

Transneft sa háda s ruskou vládou, kto zaplatí odškodné za znečistenú ropu

V Rusku sa stále vedú spory, kto môže za znečistenie Družby. Vyčistenie ropovodu bude trvať mesiace.

Tu sa mala ešte raz skontrolovať, čo sa však nestalo. Dokumenty, ktoré vtedy potvrdili zamestnanci stanice, hovoria, že ropa bola „v poriadku“. Skutočnou kontrolou neprešla.

Štyria z ôsmich zatknutých sú zamestnancami Transneftu. Podľa periodika Novaja Gazeta sú nimi vedúci regionálnej administratívy Samarskej oblasti pre komodity a prepravu Roman Jakušev, jeho zástupca Dmitrij Nikišov, vedúci meracej stanice Lopatino Roman Gladkov a jej inžinier Vladimir Maťjuchin. Ďalší štyria sú zamestnancami súkromných spoločností.

Vyšetrovanie naznačuje, že kríza je výsledkom kombinácie štrukturálnych nedostatkov v ruskom systéme, personálnych zlyhaní a nenásytnosti. Ako jeden z hlavných štrukturálnych nedostatkov správa OIES uvádza neexistujúce regulácie na využívanie organických chloridov. Tie sa využívajú na maximalizáciu produkcie ropy, bežné boli hlavne na konci 90. rokov. Ich problémom je, že poškodzujú rafinérske zariadenie, čo bolo dôvodom, prečo boli v roku 2001 zakázané. V roku 2012 ich ale vláda opäť povolila.

Ďalším problémom je systém vlastníctva meracích staníc. Tých je v Rusku celkovo 303, Transneft však vlastní iba 152, zvyšok je v súkromných rukách. Ruský štátny operátor ropovodov uviedol, že nad súkromnými vlastníkmi nemá právomoc a nevie ich prinútiť vykonávať kontroly, ako to vyžaduje zákon.

Problematické kompenzácie

Napriek tomu, že dodávky už Rusi obnovili na všetkých úsekoch, čistenie systému bude trvať mesiace. Celá procedúra bude komplikovaná a nákladná. V niektorých úsekoch Družby bude  znečistená ropa musieť počas čistenia ostať v úsekoch, ktoré bývajú inak používané ako dočasné zásobníky. Spôsob čistenia sa bude líšiť od úseku k úseku, čo celý proces predlžuje a zdražuje.

Najťažším bol podľa OIES bieloruský úsek, kde musela byť odstavená najskôr severná a potom južná trasa. Bielorusi znečistenú ropu postupne odstraňujú zo systému, nakladajú na vlaky a odvážajú naspäť do Ruska. V rovnakom čase museli zaistiť alternatívny prívod pre svoje rafinérie.

Ešte problematickejším bodom sa môžu stať kompenzácie pre zasiahnuté strany. Transneft už pred časom uznal svoje pochybenie a súhlasil s odškodnením pre hráčov, ktorí preukážu ujmu formou mimosúdneho vyrovnania. Na jej výške sa strany musia ešte len dohodnúť. Pokiaľ by sa Transneft so zasiahnutými hráčmi nedohodol, prípad pôjde na súd, ktorý sa môže ťahať roky.

Koncom mája viceprezident Transneftu Sergej Andronov v rozhovore pre periodikum Kommersant naznačil celkový objem kontaminovanej suroviny. Do „ďalekého zahraničia“, ktoré z ruského pohľadu nezahŕňa Bielorusko, sa dostali približne tri milióny ton znečistenej ropy. Podľa doterajších informácii chce Transneft partnerom v týchto krajinách ponúknuť vyrovnanie, ktoré by malo zahŕňať náklady za uskladnenie ropy a čistenie systému. Nemali by kryť straty rafinérií, spojené s ich nižším výkonom.

Ďalších 1,3 milióna ton putovalo do Bieloruska. Túto ropu Bielorusi naďalej odvážajú naspäť do Ruska. Bielorusi majú s Rusmi špecifickú zmluvu, ktorá hovorí o celkovom ročnom objeme, nie o mesačných dodávkach. Ak Rusi stihnú do konca roku doviezť rovnaký objem čistej ropy, Bielorusom zaplatia iba menšiu čiastku spojenú s poškodeniami rafinérskych zariadení.

Skúška krízového riadenia

Incident znečistenej ropy v Družbe je najväčším v 50-ročnej histórii ropovodu.

Jedným z jeho hlavných odkazov je odolnosť európskeho krízového riadenia. Za vyspelosť politík mierených na redukovanie dopadov výpadkov prítoku ropy môžeme vďačiť najmä takzvaným ropným šokom zo 70. rokov.

Napriek rétorike neexistuje vo V4 zhoda na ruských plynovodoch

Štyri stredoeurópske krajiny sú v otázke Nord Streamu 2 rozdelené podobne ako zvyšok Európy. Vyšehradská skupina je figovým listom, ktorý zakrýva ich rozdiely, píše MARTIN JIRUŠEK.

V roku 1974 najviac zasiahnuté krajiny založili Medzinárodnú energetickú agentúru (IEA), ktorá vyžaduje, členské štátov držali strategické rezervy vo výške celkového importovaného objemu za uplynulých 90 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre členské krajiny Únie, ktoré nie sú členmi IEA. Zaviedla ich Smernica o zásobách ropy z roku 2009.

Práve tieto rezervy sa ukázali byť kľúčovými pri zvládnutí znečistenej ropy v ropovodnom systéme. Rafinérie vďaka nim mohli pokračovať vo výrobe a koncoví európski zákazníci neboli vážnym spôsobom zasiahnutí.

Poliaci strategické rezervy uvoľnili ako prví už niekoľko dní. V rôznej miere nasledovali aj ostatné zasiahnuté krajiny.