Zákon o zelených energiách: Výrobcovia sa boja obmedzenia súťaže, SaS by hlasovala proti

Fotovoltaická elektráreň v Čile [EPA-EFE/Elvis Gonzales]

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že jeho návrh zákona o obnoviteľných zdrojoch reaguje na európske trendy. Podľa SAPI ide novela proti filozofii energetickej únie.

Môže byť ministerstvo hospodárstva dobrým správcom trhu s elektrinou z obnoviteľných zdrojov? Rôzni účastníci trhu odpovedajú na túto otázku inak.

Práve centralizácia pri poskytovaní podpory novým veľkým zdrojom je jedným z hlavných sporných bodov v novele zákona o obnoviteľných zdrojoch energie (OZE). Ministerstvo hospodárstva ju do pripomienkového konania predložilo 14. mája, to sa skončí 1. júna.

Rezort hospodárstva obhajuje prechod od regionálneho modelu k centralizovanému. Podobne to vidí aj prevádzkovateľ východoslovenskej distribučnej siete, VSE Holding. Ako uviedla pre euractiv.sk jeho hovorkyňa Andrea Danihelová, od novely si sľubuje „vyššiu transparentnosť a efektívnosť, z čoho by mohli benefitovať všetci účastníci trhu.“

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) považuje naopak centralizovaný systém aukcií pre nové veľké zdroje v réžii ministerstva za „sporný bod“. Opozičný poslanec a tímlíder SaS pre energetiku Karol Galek zašiel ešte ďalej. Centralizáciu systému označuje za „úplne zbytočný zásah štátu do trhového prostredia, vytvárajúci priestor na špekulácie.“ SAPI sa k takejto kritike pridáva v súvislosti s dopadmi na súčasných výrobcov. Obáva sa „obmedzenia hospodárskej súťaže“ a hovorí o „vážnom kroku späť“, ktorý je rozhodne proti filozofii energetickej únie.

Euractiv.sk oslovil so žiadosťou o reakciu na novelu aj ďalších výrobcov a distribútorov elektriny. Odpovedali však len SAPI a Slovenský plynárenský a naftový zväz. VSE Holding odpovedal v krátkosti s tým, že novelu si musí ešte preštudovať.

Ministerstvo: Reagujeme na európske trendy

„Reforma  systému pre výrobu elektriny z OZE vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády a je v súlade s filozofiou postupného znižovania podpory týmto zdrojom, pričom prioritou je zabezpečiť nákladovú efektívnosť pri minimálnom dosahu na koncové ceny energie,“ obhajuje ministerstvo v tlačovej správe prechod od povinného výkupu k aukciám.

„Výrobcovia elektriny z podporovaných zdrojov budú viac vystavení trhovému pôsobeniu, čo je aj v súlade s plánmi EÚ a energetickej únie,“ povedal minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD).

Slovensko prejde na nový systém podpory obnoviteľných energií

Väčšie obnoviteľné zdroje dostanú namiesto výkupných cien príplatky. Ministerstvo hospodárstva predloží nový zákon v apríli alebo v máji.

Ministerstvo „analyzovalo systém podpory vo vyspelých európskych krajinách a pri príprave novely diskutovalo s významnými účastníkmi trhu s elektrinou, ktorých sa systém podpory týka, vrátane prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava), ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví), ako aj s predstaviteľmi zamestnávateľských združení.“

Rezort tvrdí, že novela „reaguje na moderné európske trendy“ a bude ju konzultovať s Európskou komisiou. Dúfa, že keď ju odobrí vláda, na jeseň ju schváli Národná rada SR a do platnosti vstúpi 1. januára 2019.

Centralizované aukcie pre veľké zdroje

Hlavnou zmenou, ktorú novela zákona prináša, je prechod od výkupných cien zelenej elektriny k doplatkom. Nový systém sa však bude vzťahovať len na nové veľké zdroje obnoviteľnej energie.

„Pre nové väčšie výkony nad 500 kW sa podľa nových pravidiel zavedie aukcia, kde si štát vyberie zariadenie pre výrobu elektriny z OZE, ktoré podporí. Konečná cena bude výsledkom súťaže,“ píše rezort v tlačovej správe.

„Súčasné nastavenie systému podpory elektriny vyrobenej z OZE ukladá povinnosť pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav vykupovať podporovanú elektrinu, ktorá sa používa na krytie strát v sústave. Nahradiť by to mala centralizácia prostredníctvom jednotného výkupcu. Zavedie sa aj jeden zúčtovateľ podpory, ktorým bude spoločnosť OKTE (Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou),“ vysvetľuje ministerstvo.

Dôvodová správa k zákonu spresňuje, že takýto výrobca bude sám zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu, ako aj za odchýlku.

Presnú podobu aukcie určí podľa dôvodovej správy „osobitný predpis“.

Obavy z nového systému podpory

Ministerstvo v predkladacej správe k zákonu uvádza dva dôvody na centralizáciu systému poskytovania podpory. Prvým je „významný nárast inštalovanej kapacity“ pre výrobu elektriny z obnoviteľnej energie a alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou od roku 2009. Takto vyrobená elektrina, ktorá sa podľa dnešnej legislatívy používa na krytie strát v sústave, „v súčasnosti prevyšuje reálne straty sústavy“.

Druhým dôvodom je, že decentralizácia podpory výroby elektriny z takýchto zdrojov na troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav „zvyšuje administratívne náklady aj náklady na predikciu a následné manažovanie odchýlok.“

Opozičný poslanec a tímlíder SaS pre energetiku Karol Galek kritizuje, že výhercu aukcie bude určovať ministerstvo. Z jeho pohľadu ide o „úplne zbytočný zásah štátu do trhového prostredia, vytvárajúci priestor na špekulácie.“

Nový zákon o energetike chváli aj opozícia. Podporuje výstavbu nabíjacích staníc

Zníženie administratívnej záťaže pre hotely či reštaurácie s nabíjačkami vítajú zástupcovia opozície i zástancovia elektromobility.

Jemnejšie, ale stále kriticky sa vyjadruje SAPI: „Okrem lokálneho zdroja sa nám… prechod na systém aukcií zdá nedostatočne prepracovaný, takže máme pochybnosti ohľadne jeho praktickej vykonateľnosti… Samotné aukcie by mali robiť priamo distribučné spoločnosti, ktoré ako súkromné subjekty majú veľkú motiváciu na tom, aby boli finančné prostriedky využité účelne – a je to tak zvykom pri aukciách aj v zahraničí.“

SAPI: Hrozí nový stop stav

„Napriek ubezpečeniam MH SR chceme vidieť záruky, že ak MH SR vyhlási aukcie a voľnú kapacitu na budovanie takýchto zdrojov, distribučné spoločnosti pripájanie týchto zdrojov nezablokujú tým, že voľné kapacity jednoducho nemajú. Teda, teoreticky bude možné budovať všetko, prakticky potrvá stop stav,“ varuje SAPI.

Za stop stav je označovaná dnešná situácia, kedy distribučné spoločnosti – oficiálne z kapacitných dôvodov – odmietajú pripájať do siete zdroje obnoviteľnej energie väčšie ako 10 kW. Práve nový zákon ho má odstrániť.

Asociáciu trápi aj „nejasná definícia nových navrhovaných povinností pre výrobcov elektriny, a to aj existujúcich, ktoré sa týkajú zavedenia diaľkového riadenia výkonu a priebehového merania elektriny s diaľkovým odpočtom údajov.“ SAPI tvrdí, že zo znenia návrhu nie je zrejmé, aké technické opatrenia by mal výrobca elektriny uskutočniť, aby si splnil tieto nové povinnosti.

„Sankcia za ich nesplnenia je však úplne jednoznačná – odobratie podpory,“ vysvetľuje.

Sporné dopady na súčasných výrobcov

Čo sa týka existujúcich výrobcov, SAPI „veľmi pozitívne“ hodnotí, že nedochádza k akýmkoľvek retroaktívnym zmenám pre vyplácanie podpory pre existujúcich prevádzkovateľov.

„Jeden zásadný problém súvisiaci so zmenou systému podpory pre existujúcich výrobcov“ však asociácia vidí. Tým je prechod povinného výkupu elektriny a vyplácania podpory z regionálnych distribučných sústav na povinných výkupcov, ktorých určí ministerstvo, a zúčtovateľa podpory, ktorým bude pravdepodobne OKTE.

„Týmto spôsobom si vlastne výrobcovia nebudú môcť vybrať svojho odberateľa elektriny a pravdepodobne dôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže, pričom nakoniec budú ako povinní výkupcovia určení traja najväčší a tradiční dodávatelia elektriny. Toto považujeme za vážny krok späť a rozhodne proti filozofii energetickej únie,“ hodnotí SAPI.

SAPI aj opozičný poslanec tiež kritizujú, že zákon do hry vracia poplatok za prístup do sústavy – G-komponent – v podobe inštitútu neoprávneného dodávania do sústavy. „Navrhované neoprávnené dodávanie mení definíciu prístupu do sústavy a okrem iného zavádza povinnosť uzatvoriť zmluvy o prístupe, ktorú však mnohí výrobcovia nepotrebujú a jej vyžadovanie je neústavné,“ bije na poplach asociácia.

Rozhodnutie ústavného súdu zníži výdavky zeleným výrobcom elektriny

Sudcovia v Košiciach vyhlásili poplatok za prístup do regionálnej distribučnej sústavy bez zmluvy za protiústavný.

Galek podčiarkuje, že tento poplatok budú platiť aj tí výrobcovia, ktorí prístup do sústavy nevyužívajú. „To je ako platiť diaľničnú nálepku, hoci po diaľnici s autom nikdy nechodím,“ tvrdí poslanec.

Pozitívny bod: lokálny zdroj

Kým nové zdroje s kapacitou nad 500 kW budú získavať doplatky v aukciách, pre nové zdroje s kapacitou 500 kW a menej zostanú zachované výkupné ceny. Za týmto účelom prišlo ministerstvo s kategóriou „lokálneho zdroja“.

V tlačovej správe ho definuje ako „zariadenie na výrobu elektriny určené takmer výhradne na spotrebu v danom odbernom mieste… bez významnejšieho vplyvu na elektrizačnú sústavu a bez ďalších nákladov, ako je platba do TPS (tarifa za prevádzkovanie systému)“.

Rezort hospodárstva špecifikuje, že „ide o zariadenia s výkonom niekoľko desiatok až stoviek kW, a teda sú vhodné pre podnikateľské subjekty… záujemcov o fotovoltiku.“

V dôvodovej správe k zákonu dodáva, že „pri tejto forme podpory bude za výkup elektriny zodpovedať výkupca elektriny a zodpovedať za odchýlku bude tzv. určený subjekt zúčtovania“. Táto forma podpory bude poskytovaná len do roku 2033.

SAPI má od kategórie lokálneho zdroja „veľké očakávania“, sama sa podieľala na jeho formulácii v zákone. Dúfa, že Slovensko sa „sa vrátime k možnosti realizácie pozemných fotovoltických inštalácií, kde vidíme potenciál na nevyužitých plochách typu brownfield.“

Príliš veľa administratívy

Znenie predložené na pripomienkovanie má však podľa SAPI plusy aj mínusy a očakáva k nemu ďalšiu diskusiu.

„Keďže ide o typ zdroja, ktorý má skôr charakter úsporného opatrenia – a teda jeho ekonomika je priamo závislá od množstva poplatkov a administrácie počas prevádzky takéhoto zdroja –, aktuálne znenie ešte stále nie je také, aby dostatočne motivovalo záujemcov o takýto typ zdroja na jeho výstavbu,“ hodnotí asociácia. Opäť pripomína povinnosť platiť G-komponent. Za sporné považuje označenie takéhoto zdroja ako nepodnikanie v energetike.

Galek z SaS je ešte kritickejší. „Takáto forma podpory nemá žiaden vplyv na ceny elektriny a ani na štátny rozpočet. Ak to však napriek tomu pre výrobcov ostane spojené s distribučnými poplatkami a administratívou, tak aj toto riešenie ostane žiaľ iba na papieri,“ myslí si poslanec.

Bojuje za obnoviteľné zdroje na Slovensku: Európska komisia nás sklamala

Neodrádza nás dostavba jadrovej elektrárne, ani neriešenie našich sťažností v Bruseli, hovorí VERONIKA GALEKOVÁ.

Prekáža mu tiež pokračovanie výkupných cien pre teplárne s kogeneráciou (spoločná výroba elektriny a tepla). „Stačí urobiť rekonštrukciu a na ďalších 15 rokov zase zaťažia ceny elektriny pre všetkých odberateľov. Výkupné ceny sú pritom presne to, s čím sme mali už raz a navždy pre veľké zdroje skončiť,“ vyzýva Galek.

SAPI dokonca tvrdí, že fakt, že oba typy zdrojov pokrýva jeden zákona, spôsobuje, že „podpora výroby tepla ide na úkor výroby elektriny z OZE.“

Obmedzená podpora kogenerácie

Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) hodnotí ustanovenia o podpore kogenerácie pozitívne.

„Smerujú k zachovaniu vyspelej energetickej infraštruktúry Slovenskej republiky (teplárenskej a plynárenskej) a umožňujú jej ďalší rozvoj. Je to zaiste racionálnejší prístup než zmarenie miliardových investícií, ktoré do slovenskej energetickej infraštruktúry v minulosti smerovali,“ napísal v komentári pre euractiv.sk šéf SPNZ Ján Klepáč.

„O nevyhnutnosti využívania teplárenskej a plynárenskej infraštruktúry aj v 21. storočí svedčí aj fakt, že v súčasnosti najviac smogových situácií vzniká na Slovensku v oblastiach, kde sa táto infraštruktúra nevyužíva,“ dodáva zástupca plynárov.

Podpora obnoviteľných zdrojov: Uplatnime princíp hodnota za peniaze

Slovensko dnes patrí k prvej tretine krajín Európskej únie s najnižšími emisiami skleníkových plynov. Prioritou by malo byť skôr zlepšenie zlej kvality ovzdušia, kde sme naopak spolu s Bulharskom a Poľskom na chvoste, píše JÁN KLEPÁČ.

Klepáč však kritizuje zmenu pre podporu formou doplatkov na zariadenia na biometán.

Posunutie hranice podpory z predchádzajúcich 125 MW na 1 MW „môže negatívne ovplyvniť záujem využívať biometán na výrobu tepla a elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a tým pádom aj jeho podiel v distribučnej sieti.“

Úľavy pre veľkých spotrebiteľov

Konfliktným bodom v zákone sú napokon úľavy pre veľkých spotrebiteľov elektriny z TPS a prenesenie časti nákladov na rozvoj obnoviteľných energií na štát. Dôvodom je zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu.

„Kompenzácia bude transparentná a nediskriminačná pre všetkých žiadateľov, ktorí splnia podmienky na poskytnutie kompenzácie v rámci schváleného limitu na príslušné rozpočtové obdobie,“ uisťuje ministerstvo v tlačovej správe.

Nižšiu ceny elektrinu budú platiť podľa rezortu „len … podniky, ktorých významnú časť nákladov tvoria náklady za elektrinu a významne to ovplyvňuje ich cenu v konkurencii na trhu; podmienkou bude aj spotreba najmenej 1 GWh elektriny v predchádzajúcom roku.“

Ministerstvo tvrdí, že kritériá vychádzajú z Usmernenia Európskej komisie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020. „Princíp úľav pre priemysel je v EÚ štandardným nástrojom,“ tvrdí rezort.

Minister Žiga zvlášť zdôraznil, že „úľavy budú platiť len pre oprávnené odvetvia, ktoré nenavrhuje ani neurčuje ministerstvo a rozhodujúcim nie je ani parameter veľkosti podniku“. Celkovo má ísť približne o 200 podnikov, ktoré si rozdelia 60 – 80 miliónov eur.

Galek vidí nové vratky za plyn

Poslanec Galek k tejto téme hovorí, že „politické rozhodnutia, na ktoré všetci doplácame v cenách elektriny, majú byť podľa návrhu zákona kompenzované, ale iba pre pár vyvolených.“

„Túto kompenzáciu… ministerstvo podľa návrhu zákona poskytnúť môže, ale nemusí. Ide o podobné riešenie ako boli vratky za plyn, ktoré napokon dostali tiež nie všetci a aj to iba raz – pred voľbami,“ tvrdí Galek.

Poslanec sa pýta, „prečo radšej nezrušíme dotácie na výrobu elektriny z domáceho uhlia na ktorú sa povinne skladajú všetci spotrebitelia – celkovo 100 miliónov eur.“ Pripomína, že SaS takýto návrh do parlamentu viackrát predložila, napriek súhlasu viacerých koaličných poslancov však nezískal podporu vládnej väčšiny.

Európske emisné limity nepustia, do Novákov treba investovať desiatky miliónov

Banícke odbory organizujú petíciu za otvorenie 12. ťažobného poľa, pod ktorú sa podpisujú aj vládni politici. Na rozdiel od minulosti však všetci priznávajú, že k transformácii hornej Nitry bude musieť dôjsť.

Pokračovanie dotácií na výrobu elektriny z domáceho hnedého uhlia kritizujú aj plynári. „Vyriešenie postavenia uhlia v slovenskej energetike je preto prioritnou úlohou, ktorá môže efektívnym spôsobom prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov, ale aj znečisťujúcich látok,“ napísal Klepáč v komentári pre euractiv.sk (SOx, NOx, TZL).

Bude čoskoro potrebná ďalšia novela?

SAPI, Galek, SPNZ aj VSE Holding sa zhodujú, že Slovensko potrebuje nový zákon o obnoviteľných zdrojoch energie.

Výrobcom a opozičnému poslancovi však chýbajú väčšie zohľadnenie zmien európskej legislatívy, najmä v podobe práve prerokúvanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie. SAPI pripomína, že Európska komisia „má ambíciu priniesť do decentralizovanej energetiky omnoho viac slobody a menej administratívy, či podporu komunít a jednotlivcov.“ V návrhu slovenského ministerstva jej „s výnimkou lokálneho zdroja chýba iný pokus o postupný prechod k tomuto modelu.“

„Je jednoduchšie sa na daný stav pripravovať v predstihu, ako opätovne robiť zásadné zmeny napríklad už o rok. Energetika sa tým stáva konštantne nestabilným prostredím,“ varuje SAPI. Asociácia však oceňuje, že ministerstvo s ňou prípravu zákona konzultovalo „dostatočne dlhý čas“.

Poslanec Galek je celkovo oveľa kritickejší: „Návrh má jediný pozitívny prvok – lokálny zdroj… Jedno dobré opatrenie je iba chabou náplasťou na zvyšné zlé a preto ako strana SaS, pokiaľ zákon prejde v súčasnom znení do parlamentu, nebudeme ho môcť podporiť.“

Ministerstvo sa zatiaľ ku kritike nechce vyjadrovať. „Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ministerstvo hospodárstva SR sa k pripomienkam k tomu návrhu bližšie vyjadrí až po ich vyhodnotení,“ napísalo do redakcie euractiv.sk.