Záťažové testy atómových elektrárni aj o teroristických útokoch

Jadrová elektráreň, zdroj: flickr, autor: C. Tyson Photography

Na dnešnom stretnutí by sa zástupcovia európskych regulačných úradov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) mali v Bruseli dohodnúť na kompromisnej metodológii pre záťažové testy.

Hovorkyňa Európskej komisie Marlene Holzner uviedla, že predseda Komisie José Manuel Barroso očakáva čo najprísnejšie rozhodnutie o forme testov. Zároveň priznala, že ak sa delegáti dnes nedohodnú, v rokovaniach sa bude pokračovať, keďže nie je stanovený presný termín pre prijatie takéhoto rozhodnutia.

Povedala, že záťažové testy by mali zahŕňať aj teroristické útoky, havárie spôsobené človekom, ako napríklad pri svojvoľnej manipulácii prevádzkovateľom, a ďalšie prípady.

Komisár pre energetiku Günther Oettinger, ktorý v týchto rokovaniach zastupuje Komisiu, sa včera (11.5.) stretol aj so zástupcami environmentálnych organizácií a ďalšími predstaviteľmi občianskej spoločnosti.

Sú niektoré scenáre prehnané?

Oettinger v nedávnom rozhovore pre nemecký Spiegel zdôraznil, že nepodpíše test jadrovej elektrárne, ktorý ignoruje riziká: „Ľahký záťažový test nezíska môj podpis.“

Trval na tom, aby testy obsahovali aj možné riziká vyplývajúce z teroristického útoku či pádu lietadla. Kvôli obavám z hospodárskych dôsledkov sa podľa niektorých pozorovateľov konzervatívne vlády vo Francúzsku a Británii bránia týmto možnostiam. Výsledky testov by mohli totiž zvýšiť verejný tlak na modernizáciu reaktorov alebo ich odstavenie.

Komisár Oettinger po neformálnom stretnutí ministrov pre energetiku (3.5.) pripustil, že niektoré členské krajiny EÚ s testovaním určitých scenárov nesúhlasia a považujú ich za prehnané.

Podľa Komisie Fukušima ukázala, že sila zemetrasení môže byť oveľa vyššia než sa v minulosti v danom regióne očakávalo. Testy preto budú obsahovať „vyššie bezpečnostné rozpätie. Ak bola elektráreň postavená tak, aby odolala magnitúde 6 na Richterovej stupnici, musí sa preukázať, že odolá aj vyššej magnitúde. To isté platí aj pre záplavy a iné prírodné katastrofy,“ uviedla Komisia vo včera zverejnenom dokumente.

Holznerová zdôraznila, že hoci má EK mandát na prípravu týchto testov, nemá žiadnu autoritu prinútiť členský štát k ich uskutočneniu a nemôže ani nariadiť uzatvorenie atómovej elektrárne, v prípade že testom neprejde. Avšak „prevádzkovatelia obyčajne poslúchnu našu radu,“ dodala.

Komisia zverejní výsledky záťažových testov

Keďže Európska rada na svojom zasadnutí 23.-24. marca zdôraznila, že verejnosť má právo byť informovaná o tak závažnej otázke, Komisia plánuje výsledky testov zverejniť.

Ak bude prevádzka elektrárne, ktorá v teste zlyhala a je spochybnená jej bezpečnosť, pokračovať, verejnosti budú takýto krok musieť vysvetliť národné vlády.

V prípade elektrární, ktoré sú ešte vo výstavbe, je podľa Holznerovej vplyv Komisie väčší. Bez jej súhlasu totiž žiadna elektráreň vo výstavbe nemá isté financovanie z banky.

Ako príklad uviedla elektráreň v Mochovciach. Na začiatku 90. rokov požiadalo Slovensko na výstavbu dvoch reaktorov v elektrárni Mochovce o úver Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBRD). Avšak po tvrdej kritike zo strany environmentálnych skupín i Európskeho parlamentu, ktorý 17. februára 1995 požiadal EBRD aby zmrazila financovanie, kým nebudú doriešené problematické bezpečnostné otázky. Slovensko v tom istom roku stiahlo žiadosť o úver z EBRD a rozhodlo sa výstavbu financovať prostredníctvom českých a ruských firiem.

Po vstupe talianskej skupiny ENEL do spoločnosti Slovenské elektrárne, ktorá Mochovce prevádzkuje sa nový investor rozhodol dokončiť výstavbu 3. a 4. bloku. V júli 2008 Komisia vydala kladné stanovisko, avšak odporučila súbor dodatočných opatrení. Práce na dostavbe dvoch reaktorov začali v roku 2009, pričom ide o najväčšiu súkromnú investíciu na Slovensku. Náklady na dokončenie by mali dosiahnuť 2,775 miliárd eur.

Nejasná dôveryhodnosť testov

Na otázku, čo sa stane ak veľké krajiny, ako Francúzsko, budú požadovať menej prísne záťažové testy, Holznerová odpovedala: „Ak účelom nie je zavrieť atómové zariadenia, tak by sa žiadne záťažové testy ani nemali vykonávať.“

Otvorený zostáva aj spôsob overenia dôveryhodnosti testov. Oettinger by bol rád, aby spoľahlivosť výsledkov overila skupina expertov z viacerých krajín. Na stole je i možnosť vzájomného posúdenia výsledkov medzi dvoma štátmi.

Termín vyhodnotenia záťažových testov bude závisieť od národných správ a výstupov z tzv. peer review. Komisia chce svoj pohľad predstaviť v predbežnej správe Európskej rade 9. decembra 2011.

Ďalšie kroky

  • 19.-20.5.2011: ďalšie rokovanie ENSREG v Prahe