Zbytočný poplatok či nutná cena znečistenia? Slovenskí europoslanci sa na leteckej dani nezhodnú

Na holandskom letisku Schiphol. [EPA-EFE/Marcel Antonisse]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dorástla EÚ na vlastné dane?

Traja zo štyroch oslovených slovenských europoslancov by súhlasili s vyšším zdanením leteckej dopravy. Tá si dnes musí nakupovať emisné povolenky, zároveň však dostáva dotácie.

Poslanci Európskeho parlamentu zvolení na Slovensku majú odlišné názory na zavedenie európskej dane v leteckej doprave.

Všetci štyria oslovení europoslanci pripúšťajú, že nová daň sa prejaví v cenách pre spotrebiteľov. Pre Ivana Štefanca (KDH) z Európskej ľudovej strany je to dôvod daň odmietnuť, pre Martina Hojsíka z Obnovme Európu (PS) je to naopak samozrejmou súčasťou logiky zdaňovania znečistenia, ktorá by sa mala premietnuť do tlaku na jeho zníženie.

Monika Beňová (Smer-SD) z frakcie Socialisti a demokrati podmieňuje zdanenie leteckej dopravy ponúknutím ekologickej alternatívy, Eugen Jurzyca (SaS) od Európskych konzervatívcov a reformistov zase znížením daní v inej oblasti.

Štefanec proti, Beňová za

Portál EURACTIV.sk oslovil štyroch slovenských europoslancov zo štyroch rôznych frakcií a relevantných europarlamentných výborov.

Aktivisti považujú leteckú dopravu za novodobé uhlie. K zdaneniu má ďaleko

Príjmy z dane z leteckého paliva chcú niektoré členské štáty nasmerovať do rozpočtu EÚ. Kým slovenské ministerstvo financií hovorí, že daň bude mať zmysel len na celoúnijnej úrovni, envirorezort vystríha pred dvojitým zdanením.

„Nesúhlasím s tým, aby sa dodatočne zdaňovala letecká doprava, a to v žiadnom členskom štáte Európskej únie. Každé nové dane vždy negatívne dopadnú na občanov,“ hovorí Ivan Štefanec z najväčšej frakcie ľudovcov. Podiel emisií v celom sektore dopravy navrhuje znížiť investíciami do výskumu a vývoja nových technológií.

Štefanec je členom výboru pre vnútorný trh a spotrebiteľa (IMCO, náhradníkom je vo výbore pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE).

Monika Beňová od socialistov by naopak so zdanením leteckého paliva „určite súhlasila“. Ako členka výboru pre životné prostredie (ENVI) a IMCO však upozorňuje, že „vyvstáva otázka ako zabezpečiť, aby to letecké spoločnosti nedali zaplatiť cestujúcim“.

„Cestujúci častokrát nemá inú možnosť, ako by sa presunul,“ hovorí o leteckej doprave. „Áno, zaveďme leteckú daň, ale ponúknime inú možnosť – vybudovanie inej dopravnej infraštruktúry, aby sa lietadlá nemuseli využívať,“ sumarizuje svoj postoj Beňová.

Hojsík vidí pozitíva

Martin Hojsík je členom tretej najväčšej frakcie – liberálov a výboru ENVI, náhradníkom je vo výbore ITRE. Vo veľkom rozhovore pre EURACTIV.sk označil letenky za desať eur za „klimaticky nie úplne zodpovedné“. Podľa neho je „nespravodlivé“, že letecká, ale aj lodná doprava nepodliehajú takému zdaneniu ako iní znečisťovatelia.

EURACTIV Podcast | Martin Hojsík: Letenky za desať eur nie sú klimaticky zodpovedné

O tom, prečo podporil novú šéfku Európskej komisie, a čo si myslí o strane Andreja Babiša, s ktorou sedí v rovnakej frakcii, sa rozprával Pavol Szalai s poslancom Európskeho parlamentu Martinom Hojsíkom.

Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) síce pokrýva letectvo, to však vo veľkom využíva bezplatné povolenky. Vďaka medzinárodnej dohode z minulého storočia je navyše letecké palivo oslobodené od dane.

„Keď tankujete auto, platíte daň z benzínu. Keď sa tankuje lietadlo, daň z kerosénu sa neplatí,“ upozorňuje Hojsík. Potvrdzuje, že zdanenie leteckej dopravy „je na programe dňa“. Odhaduje, že ho podporí.

„Nemusí to byť nevyhnutne daň. Ide skôr o to, aby všetko znečisťovanie skleníkovými plynmi bolo podchytené a malo svoju cenu, ktorá bude tlačiť na jeho znižovanie,“ upresňuje politik Progresívneho Slovenska.

Hojsík podobne ako Beňová upozorňuje, že ľudia musia mať možnosť cestovať inak. „Musíme omnoho viac budovať zelenú mobilitu,“ vyzýva. Myslí si však, že spotrebitelia dopad dane zo znečistenia nemusia pocítiť, ak budú tlačiť na firmy, aby využívali ekologickejšie riešenia. „Firmy dokážu reagovať a znižovať množstvo odpadu alebo emisií, ktoré produkujú. Je na nás, ako ich k tomu dotlačiť,“ dopĺňa.

Jurzyca má podmienky

K Beňovej, ktorý by podmienečne súhlasila, sa pridáva Eugen Jurzyca z piatej najväčšej frakcie, ECR. „Eliminácia výnimky pre letecké palivo (letecká environmentálna daň) môže byť rozumnou alternatívou za predpokladu, že daňové bremeno na spotrebiteľa nezvýši, ale len presunie z jednej oblasti do druhej,“ vysvetľuje Jurzyca, člen výboru IMCO.

EURACTIV Podcast | Eugen Jurzyca: Súčasné nastavenie eurofondov rozbíja morálku aj právny štát

„V našom program to nie sú iba infraštruktúrne projekty, ale podpora štyroch základných slobôd, ktoré v Európskej únii máme“, hovorí Eugen Jurzyca

Európski ministri financií by podľa neho mali zároveň uviesť znížením ktorých daní plánujú leteckú daň občanom kompenzovať. „Inak hrozí, že EÚ bude každý problém riešiť zvyšovaním daní, namiesto zefektívňovania výdavkov,“ varuje europoslanec.

Jeho ďalšou podmienkou je, aby akákoľvek environmentálna daň bola príjmom národných rozpočtov. „Ak chce Komisia viac peňazí, mala by ich dostať od členských štátov, ktorým ich potrebu musí zdôvodniť,“ argumentuje Jurzyca.

Prihovára sa tiež za stopku dotáciám do ťažby fosílnych palív, ktorej negatívne dôsledky sa financujú aj z verejných zdrojov.

„Čím viac podporujeme z verejných zdrojov znečisťovanie, tým viac z nich podporujeme aj ochranu pred ním. Výsledok nie je čistejšie životné prostredie, iba vyššia miera prerozdeľovania. To nie je víťazstvo tých, ktorí chcú čisté prostredie, ale tých, ktorí sú napojení na verejné financie a bohatnú nie v prospech spoločnosti, ale na jej úkor,“ myslí sin Jurzyca.

Dane, ale aj dotácie

Letectvo sa v Európskej únii podieľa na celkových emisiách skleníkových plynov troma percentami. Je však súčasťou dopravy, čo je jediný sektor v ktorom emisie dlhodobo rastú. Medzi európskymi ministrami financií sa diskutuje o jeho zdanení s cieľom motivovať k znižovaniu emisií, ale aj naplniť európsky rozpočet prostredníctvom nového vlastného zdroja.

Ako financovať únijný rozpočet? Členským krajinám na dohodu už veľa času nezostáva

Členské krajiny sa ani rok a pol pred štartom nového sedemročného rozpočtového obdobia nevedia dohodnúť na budúcich príjmoch spoločnej pokladnice. Kameňom úrazu je veľkosť národných príspevkov a otázka nových vlastných zdrojov rozpočtu. 

Pre vlastný systém zdanenia sa tento mesiac rozhodla francúzska vláda. Od zavedenia nových poplatkov za letenky od roku 2020 očakáva 180 miliónov eur príjmov ročne. Daň má siahať od 1,5 eur na letenku v rámci Francúzska v triede „economy“ po 18 eur v triede „biznis“ do krajín mimo EÚ.

Poplatok sa má vzťahovať len na lety z Francúzska, nie do Francúzska. Príjmy chce vláda investovať do infraštruktúry iných dopravných prostriedkov, napríklad železníc.

Najväčšie francúzske aerolinky už označili vládne rozhodnutie za „nepochopiteľné“. Poškodí vraj ich medzinárodnú konkurencieschopnosť aj snahu znižovať uhlíkovú stopu investíciami prostredníctvom nákupu modernejších lietadiel. Vyššie zdanenie odmieta aj Michael O´Leary, šéf Ryanairu a priemyselného združenia Airlines for Europe (A4E). Podľe neho tento rok letecké spoločnosti zaplatia v EÚ ETS 590 miliónov eur, čo je o 60 percent viac ako v roku 2018. Zároveň plánujú do roku 2030 investovať 169 miliárd eur do technológií „priateľských k životnému prostrediu“.

Environmentálna organizácia Transport & Environment však upozorňuje, že Ryanair dostáva aj veľké dotácie. Podľa najnovšej analýzy je pravdepodobne dotovaných až 24 percent jeho letísk v EÚ.