Zelená pre plynárenské projekty? Slovenskí europoslanci sa nezhodnú

FOTO EPA-EFE/Etienne Laurent

Kým Martin Hojsík namietal celoeurópsky zoznam kľúčových infraštruktúrnych projektov z dielne európskej exekutívy, Robert Hajšel ho podporil. Väčšina europoslancov sa postavila za Európsku komisiu, jej postup však preveruje európska ombudsmanka.

Skleníkové plyny z fosílnych palív majú najväčší podiel na klimatickej zmene. Nová plynárenská infraštruktúra je plánovaná na najmenej 40 až 50 rokov. Európske inštitúcie sa však v záujme naplnenia Parížskej dohody prihlásili k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality o 30 rokov.

Takéto politické a ekonomické argumenty obsahovala minulotýždňová námietka europoslancov proti 4. zoznamu Projektov spoločného záujmu (PCI) z dielne Európskej komisie. Poslanci rôznych frakcií vrátane Martina Hojsíka (Renew Europe, PS) chceli zoznam s 32 plynárenskými projektami zmietnuť zo stola s odôvodnením, že „prehlbuje odkázanosť na fosílne palivá“. Hojsík pre EURACTIV.sk hovorí, že problémom nie sú jednotlivé plynárenské projekty ako také, ale chýbajúce zhodnotenie ich dopadu na životné prostredie.

Námietka však neuspela.

Väčšina pléna sa za ňu nepostavila a zoznam PCI tak vstúpil do platnosti. „Aj plynárenské projekty majú právo figurovať na takýchto zoznamoch, najmä preto, že plyn bude v prechodnom období zohrávať dôležitú úlohou pri postupnej dekarbonizácii európskeho priemyslu, energetiky a dopravy, ale aj z hľadiska možnej využiteľnosti plynárenskej infraštruktúry pri prechode na zelené zdroje ako je biometán,“ dôvodí pre EURACTIV.sk Robert Hajšel (S&D, nom. Smer-SD).

Diskusia sa nekončí. Kritici zemného plynu z radov ochranárov sa totiž obrátili na európsku ombudsmanku. Europoslanci budú mať novú príležitosť zmeniť pravidlá pri reforme nariadenia o prioritnej energetickej infraštruktúre, ktoré sa potom môžu uplatňovať pri zostavovaní nového zoznamu o dva roky. Je to práve zaradenie medzi PCI, ktoré projektom uľahčuje prístup k európskemu financovaniu a zrýchlenému povoľovaciemu procesu.

Chýba hodnotenie Komisie o dopade projektov na klímu

Neúspešnú námietku preložili v Európskom parlamente Zelení s podporou krajnej ľavice. Získala aj hlasy jednotlivých poslancov naprieč politickými frakciami. Jedným z nich bol Hojsík, ktorý tak hlasoval v rozpore s väčšinou svojej frakcie Renew Europe.

„Zhodli sme sa so skupinou, že tento zoznam je problém, ale nezhodli sme sa na riešení,“ vysvetľuje slovenský europoslanec z liberálnej skupiny. Pripomína, že zoznam vypracovala ešte predchádzajúca Európska komisia, ktorá v programe nemala Európsky ekologický dohovor.

„Komisia vôbec nehodnotila dopad projektov z pohľadu klímy,“ hovorí Hojsík, člen výboru pre životné prostredie a náhradník vo výbore pre energetiku. Udržateľnosť je len jedným zo štyroch kritérií, ktoré musia projekty spĺňať, aby sa stali PCI. Ďalšie kritériá sú integrácia trhu s energiami, bezpečnosť dodávok a hospodárska súťaž.

Na zozname PCI je aj plynovodné prepojenie Slovensko-Poľsko a rozšírenie prepojenia Slovensko-Maďarsko. Hojsík nechcel hodnotiť, či na zoznam patria alebo nie. „Nemám na to dáta,“ podčiarkuje zo svojho pohľadu problém rozhodovacieho procesu.

Zároveň spochybňuje argumenty o energetickej bezpečnosti. Zistenia analytikov Artelys a Global Energy Monitor podľa neho potvrdzujú, že Únia má dostatočné kapacity pre diverzifikáciu aj v prípade výpadku ruských dodávok ako v roku 2009.

Jednoznačne Hojsík odsudzuje projekt ropovodu Bratislava-Schwechat, ktorý sa na zoznam dostal. Podporuje naopak dva projekty inteligentných elektrických sietí, ktoré sa tiež stali PCI.

Slovenskú opozíciu rozdeľuje názor na jadrovú energiu aj zemný plyn

VOĽBY 2020 | Koaličné a opozičné strany sa zhodujú na rozvoji obnoviteľných zdrojov a dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Rozdeľuje ich názor na budúcnosť jadrovej energie a dotácií na výmenu kotlov. Proti energetickej chudobe chcú bojovať, väčšine však chýba konkrétna predstava.

Slovensko má v zozname projekty založené na obnoviteľných zdrojoch

Europoslanec Hajšel hlasoval za návrh zoznamu PCI. Spolu s ním aj väčšina jeho stredoľavej frakcie S&D, centristická Renew Europe, stredopravicová EPP, konzervatívna ECR a krajne pravicová I&D. Apelovali pritom na potrebu zabezpečiť dodávky energie a dokončiť vybudovanie energetickej únie.

Hajšel pripomína, že každý nový zoznam sa od predchádzajúceho líši tým, že niektoré projekty sa na novšom zozname neobjavia, pretože nedostanú pozitívne stanovisko alebo sa už zrealizovali. Komisia podľa neho vysvetlila, že konala v súlade s európskou legislatívou a kritériami.

Aktuálny zoznam je podľa slovenského europoslanca krokom vpred aj z hľadiska napĺňania klimatických cieľov Únie. Slovensko má v zozname dva moderné projekty európskej úrovne v sektore inteligentných sietí, ktoré umožnia nástup „novej energetiky“ založenej na lokálnych obnoviteľných zdrojoch.

Čo sa týka plynárenstva, prepojenia Slovenska s Maďarskom a Poľskom sú podľa Hajšela dôležité pre integráciu trhov a posilnenie severno-južného koridoru.

„Všetky členské štáty EÚ majú právo definovať si vlastný energetický mix a jeho legálnou súčasťou bude naďalej a ešte dlho aj plyn a jadro, hoci voči obom týmto zdrojom energie, ale z rôznych dôvodov rastie v niektorých politicko-ekonomických kruhoch odpor,“ konštatuje europoslanec z výboru pre energetiku.

Aj on však priznáva, že v súlade so stále ambicióznejšími klimatickými cieľmi budú mať postupne oveľa väčšiu prioritu pri rozhodovaní o financovaní energetických projektov obnoviteľné zdroje a elektro-energetická infraštruktúra. Plynárenských projektov financovaných z rozpočtu Únie bude rapídne ubúdať, avizuje.

Pri financovaní projektov bude kľúčový ekologický dohovor

Hajšel tiež tvrdí, že ani plynárenské projekty, ktoré sa objavili na zozname PCI, nemajú žiadnu garanciu financovania. V podobnom duchu sa vyjadrila aj eurokomisárka pre energetiku Kadri Simson.

Doplnila, že „pri prideľovaní financií projektom (z aktuálneho zoznamu PCI) budeme jednoznačne vychádzať z Európskeho ekologického dohovoru“. Pripojila sa tak k stanovisku svojej frakcie Renew Europe, ktorá síce návrh zoznamu podporila, potom však eurokomisárke poslala list s takouto požiadavkou.

„Pre získanie financovania z EÚ budú musieť projekty na zozname PCI podporovať ambície nášho Európskeho ekologického dohovoru,“ pridal sa k Simson na Twitteri podpredseda Komisie pre klímu Frans Timmermans.

Timmermansovo vyjadrenie považuje Hojsík za „výsledok veľkého tlaku, aby sa prístup eurokomisie zmenil“.

Zelení europoslanci, ktorí predložili námietku proti zoznamu, však list Renew Europe a prísľub Komisie nazvali v komentári pre EURACTIV.com „dymovou clonou“. Problém vidia v nejasnom postoji Európskeho ekologického dohovoru k zemnému plynu, v spoliehaní sa Komisie na analýzy plynárenského priemyslu a vo vzdaní sa možnosti ovplyvniť aktuálny zoznam potopením námietky.

Rozhodnúť o financovaní plynárenských projektov môže nové znenie nariadenia o prioritnej energetickej infraštruktúre TEN-E, ktoré má Simson predložiť v decembri 2020. To prejde bežným európskym legislatívnym procesom. Europoslanci ako Hojsík preto dúfajú, že pôjde o novú príležitosť nastaviť pravidlá pre PCI a primäť Komisiu, aby projekty povinne hodnotila z environmentálneho hľadiska.

Plynárenskými projektami sa zaoberá aj ombudsmanka

Hajšel si napokon tiež vie predstaviť, že niektoré projekty by na zozname nemali byť. „Aj z tohto hľadiska bude dôležitá revízia nariadenia o TEN-E, s ktorou by Komisia mala prísť do konca tohto roka a ktorá umožní diskusiu o tom, ktoré projekty financovať a ktoré nie,“ súhlasí s Hojsíkom. Podľa člena S&D je dôležité prispôsobiť kritériá výberu projektov a rovnako posilniť úlohu parlamentu v posudzovacom procese.

Hajšel pripomína, že odmietnutie štvrtého zoznamu priorít Komisie v oblasti financovania energetických projektov by znamenalo potvrdenie platnosti tretieho zoznamu z roku 2017, na ktorom je takmer o 40 percent viac plynárenských projektov. V prípade odmietnutia štvrtého zoznamu by príprava jeho alternatívnej verzie mohla trvať minimálne ďalší rok, čo by automaticky predĺžilo platnosť aktuálneho zoznamu, ktorý je z pohľadu klimatických cieľov menej akceptovateľný.

Aktuálny zoznam sa medzitým ocitol aj na stole európskej ombudsmanky. Podnet na Európsku komisiu podala mimovládka Food & Water Europe. Dôvodom je nedostatočné zohľadnenie udržateľnosti pri zaradení 32 plynárenských projektov do zoznamu. Ombudsmanka Emily O’Reilly si preto minulý týždeň vyžiadala vysvetlenie od šéfky eurokomisie Ursuly von der Leyen.

Ako však napísal portál EURACTIV.com, Komisia vo svojej reakcii na sťažnosť trvá na svojom postupe. „Z odpovede Komisie sťažovateľovi je jasné, že začala pracovať na zlepšení analytických nástrojov a postupov, aby vykonala test udržateľnosti možných budúcich plynárenských projektov,“ uvádza v liste ombudsmanka. Aj O’Reilly však naznačuje, že bude potrebné zmeniť nariadenie TEN-E.

Čas na odpoveď ombudsmanke má Komisia do konca marca tohto roka.