Rozhodnutie ústavného súdu zníži výdavky zeleným výrobcom elektriny

FOTO-TASR (Štefan Pušškáš)š

Je to veľký úspech pre malých výrobcov, povedal pre EurActiv.sk poslanec NR SR Karol Galek (SaS). Zhodnotil tak rozhodnutie Ústavného súdu SR o povinnosti výrobcov elektriny platiť za prístup do distribučnej sústavy nazývanú G-komponent.

Galek patril medzi 45 opozičných poslancov, ktorí napadli vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) č. 221/2013 Z. z. Na G-komponent, ktorý platil od januára 2014, sa zelení výrobcovia sťažovali aj pred Európskou komisiou.

Žiadna zmluva, žiadny poplatok

Sudcovia v Košiciach v stredu 22. júna vyhlásili za protiústavnú časť ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky ÚRSO. Tá zavádza poplatok aj pre tých výrobcov, ktorí nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

Platiť bez zmluvného základu zákon neumožňuje, zdôvodnila predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková.

„Dochádza k odčerpaniu časti majetku týchto výrobcov elektriny… čím dochádza k neustálemu zásahu do základného práva výrobcov elektriny ako podnikateľských subjektov vlastniť majetok,“ citovala Majcekovú TASR.

ÚRSO oznámilo, že k rozhodnutiu sa vyjadrí po jeho doručení. Poplatok v minulosti zdôvodnilo zvýšenými výdavkami na prevádzku distribučnej siete.

G-komponent sa týka najmä malých

Poslanci neuspeli s namietaním G-komponentu ako takého. Ak má výrobca s distribútorom uzatvorenú zmluvu, musí platiť.

„G-komponent sa nezmietol zo stola,“ hovorí poslanec Galek. „Ale ak niekto nevyužíva prístup do sústavy, nie je dôvod, aby takýto poplatok platil.“

Práve malí výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov podľa neho služby distribučnej sústavy nevyužívajú.

Slovenská asociácia fotovoltaického priemyslu a OZE (SAPI), ktorá pri podaní na ústavný súd spolupracovala s poslancami, vyčíslila výdavky výrobcov na G-komponent na 72 miliónov eur.

Veľkí dodávajú do prenosovej sústavy

Zrušenie poplatku zníži výdavky predovšetkým výrobcom elektriny zo solárnej energie, bioplynu či biomasy. Na G-komponent podľa Galka minuli za dva roky 32 miliónov eur. Zvyšných 40 miliónov eur mali zaplatiť Slovenské elektrárne.

Veľké prevádzky na výrobu elektriny ako jadrové elektrárne ju nedodávajú do distribučnej, ale do prenosovej siete. Poplatok sa preto na nich nevzťahoval.

„Tí, čo vyrábajú najmenej elektriny, mali platiť najviac. To je nelogické,“ hovorí pre EurActiv.sk šéfka SAPI Veronika Galeková. Koeficient pre výpočet poplatku totiž vychádzal najvyšší pre menšie prevádzky.

„Vnímame to ako potvrdenie toho, že Slovensko je naďalej právny štát, je to obrovský krok pre energetickú sebestačnosť a naplnenie našich klimatických záväzkov,“ povedala Galeková podľa TASR.

Podiel zelených energií rastie

Neprimerane vysoké poplatky sú podľa SAPI aj v rozpore s európskou smernicou o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie z roku 2009. Obrátila sa preto na Európsku komisiu. Tá vo veci začala vyšetrovanie.

Európska exekutíva okrem toho preveruje dve ďalšie sťažnosti od výrobcov obnoviteľných energií. V prvom prípade ide o odobratie podpory pre vyše 1200 výrobcov v roku 2014. Druhý prípad sa týka „stop stavu“, teda rozhodnutia distribučných spoločností nepripájať žiadne ďalšie zdroje obnoviteľnej energie do siete.

Slovensko sa do roku 2020 zaviazalo zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 14 percent konečnej hrubej spotreby energie.

V roku 2014 dosiahlo podľa národnej správy o pokroku 12,7 percenta. Svoj vlastný plán pritom prekonalo. V Národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov si pre tento rok stanovilo cieľ 11,8 percenta.

Čítajte aj: Komisia prešetruje slovenské energetické kauzy