Zemný plyn ako riešenie energetickej chudoby? Názory sa rozchádzajú

Ilustračná fotografia. [pixabay.com]

Výsledný Plán obnovy a odolnosti ráta s obnovou 30 tisíc rodinných domov. Nízkopríjmové domácnosti získajú vyššiu podporu na obnovu domu aj výmenu vykurovacieho zariadenia, avizuje rezort životného prostredia. Významnú úlohu má pritom zohrať zemný plyn.

Do komplexnej obnovy rodinných domov plánuje vláda venovať viac ako pol miliardy eur. Z nich chce rezort životného prostredia obnoviť minimálne 30 tisíc rodinných domov. Cieľom je, aby obnovené domy mali o 30 percent menšiu spotrebu energie ako pred obnovou. Súčasťou plánov je aj výmena vykurovacích zariadení. Ministerstvo chce vymeniť piecky na tuhé palivo za kondenzačné plynové kotle, tepelné čerpadlá a ráta aj s inštaláciou solárnych fotovoltických a fototermických panelov.

Podľa výsledného plánu obnovy, má veľká časť domácností Slovenska problém udržať svoje domovy adekvátne teplé. Sú to najmä nízkopríjmové domácnosti, ktoré žijú v energeticky neefektívnych budovách. Podľa ministerstva životného prostredia „im preto bude potrebné poskytnúť širokú pomoc nielen pri podávaní žiadostí, ale aj podielom spolufinancovania“.

V rámci pripomienkového konania zelené mimovládne organizácie poukazovali na to, že v materiáli nie sú v časti o výmene vykurovacích zariadení dostatočne zastúpené obnoviteľné zdroje energie. Kritiku zožal aj plán rezortu investovať 50 miliónov eur do plynových kondenzačných kotlov. Podľa organizácie Budovy pre budúcnosť sú náklady na vykurovanie v nízkopríjmových domácnostiach „neúmerne“ vysoké, keďže ide väčšinou o staršie domy bez vymenených okien, či zateplenej strechy a tým dochádza k veľkým únikom tepla.

Budaj: Chceme dostať peniaze na obnovu budov bližšie k ľuďom

Štedrá alokácia na obnovu rodinných domov a lepšia dostupnosť dotácií. To sú hlavné prínosy súčasného návrhu Plánu obnovy a odolnosti v oblasti obnovy budov, zhodujú sa odborníci. Medzi negatíva radia investície do plynových kotlov a nedostatočné riešenie energetickej chudoby.

Kvalitne obnovené rodinné domy majú pritom potenciál znížiť svoju energetickú spotrebu o 70 až 90 percent, tvrdí predsedníčka Inštitútu pre pasívne domy Ľubica Šimkovicová. „Zvyšok potreby energie na prevádzku je možné pokryť napríklad tepelnými čerpadlami. Je to príležitosť vymeniť zastaralé piecky na biomasu za modernejšiu a úspornejšiu technológiu a zmierniť energetickú chudobu,“ dodáva Šimkovicová.

Riešením majú byť vyššie dotácie

Mimovládky v pripomienkach k plánu obnovy upozorňovali, že plynové kondenzačné kotle nie sú riešením pre energeticky chudobné domácnosti. Argumentujú, že ľudia, ktorí kúria tuhými palivami v škále od odpadu po biomasu, neprejdú na plynové kotle, lebo plyn je z hľadiska vykurovacích nákladov náročnejší.

Proti tomu ostro vystupujú plynári. Ak je investičná podpora na výmenu vykurovacích zariadení dostatočne vysoká, svoje kotle si vymenia aj nízkopríjmové domácnosti, tvrdí riaditeľ sekcie distribučných služieb Slovenského plynárenského priemyslu Marek Paál. Ako príklad uvádza Českú republiku.

Podľa Mareka Paála je v Čechách je podpora na plynový kotol na úrovni 75 percent. Štát podľa neho zároveň poskytuje ďalšiu dodatočnú podporu domácnostiam v oblastiach so zlou kvalitou ovzdušia, aby ich motivoval k výmene zariadenia za „nízkoemisný“. Ľudia, ktorí si okrem výmeny vykurovacieho zariadenia zároveň aj obnovia dom, dostanú podľa Paála dodatočný bonus.

Prioritne by sa mali plány v oblasti obnovy budov sústrediť pri výmene vykurovacích zariadení na tie domácnosti, ktoré kúria uhlím, myslí si Marek Paál. Podľa prepočtov SPP je to približne 30 tisíc domácností.

„Ak chceme na Slovensku riešiť kategóriu obyvateľstva, ktorá na tom nie je ekonomicky dobre, aby upustili od kúrenia kotlami na tuhé palivo a kotlami na uhlie,  potrebujú dostať vysokú podporu na prvotnú investíciu,“ myslí si.

Slovensko by sa mohlo v Českej republike inšpirovať aj systémom mikropôžičiek.

„Okrem dotácie, ktorou by sme oslovili nízkopríjmové vrstvy, by mala nasledovať nejaká sankcia. Bez toho neprinútime obyvateľov, aby zmenili svoje vykurovacie návyky a aby sme dosiahli zlepšenie kvality ovzdušia,“ myslí si Paál z SPP.

Podľa stanoviska Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) bol v prvom kole kotlíkových dotácií v Česku najväčší záujem o podporu automatických kotlov na uhlie a kotly s ručnou dodávkou paliva, kde je možné spaľovať okrem biomasy aj uhlie. O to žiadalo až 48 percent domácností. Nasledovali tepelné čerpadlá (22 percent), potom kotle na biomasu (16 percent) a napokon skončili plynové kondenzačné kotle so 14 percentami. V ďalších kolách vypadla možnosť dotovať kotle na uhlie, čo zvýšilo záujem o plyn, tvrdí výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský pre EURACTIV Slovensko.

„Slovensko by sa malo inšpirovať hlavným cieľom kotlíkových dotácií v Česku. Tým je náhrada starých vysokoemisných kotlov na tuhé palivá, keďže tie sú primárnym zdrojom lokálneho znečistenia ovzdušia zdraviu škodlivými tuhými znečisťujúcimi látkami,“ upozorňuje Kvasňovský.

Komisia chce spoplatniť emisie z budov. Slovensko je opatrné

V pripravovanom júnovom balíku právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy, Európska komisia „navrhne rozšírenie systému obchodovania s emisiami na oblasť budov a cestnú dopravu,“ povedala európska komisárka pre energetiku Kadri Simson. Tento krok zvýši energetickú chudobu, vystríhajú kritici.  

Ministerstvo: zemný plyn zatiaľ akceptujeme

Rezort životného prostredia vníma zemný plyn ako prechodné palivo, ktoré by malo nájsť uplatnenie v oblasti renovácie rodinných domov. Svoju úlohu hrá podľa štátneho tajomníka Michala Kiču rozvinutá plynárenská infraštruktúra.

„Z hľadiska environmentálnych prínosov má pre nás (zemný plyn – pozn. red) ako tranzitný nosič určité výhody, ktoré by sme chceli naďalej využívať,“ uviedol Kiča. Dodal, že v tomto duchu ministerstvo životného prostredia ako aj vláda podporuje iniciatívu niektorých členských štátov EU, „aby sa vo vzťahu k Európskej komisii zemný plyn komunikoval z hľadiska istej udržateľnosti a jeho akceptovania ako tranzitného nosiča pre vykurovanie“.

Európska komisia podľa neho predbežne akceptovala, že pokiaľ je zemný plyn súčasťou hĺbkovej obnovy rodinných domov a podstatne prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti a zlepší kvalitu ovzdušia tak „plyn ako nosič je s určitými podmienkami a parametrami kladenými na spôsob vykurovania akceptovateľný, keďže jeho environmentálny prínos nateraz presahuje nevýhody, ktoré plynú z faktu, že ide stále o fosílne palivo,“ ozrejmil Kiča pozície ministerstva.

Plyn a energetická chudoba

Pochybnosti o tom, že nízkopríjmové domácnosti budú motivované prejsť z vykurovania drevom a uhlím na plyn má aj autorka štúdie o energetickej chudobe Dušana Dokupilová.

Podľa nej trpia energetickou chudobou viac ľudia v dedinách ako v mestách a tiež existujú regióny, kde majú ľudia vážne problémy zabezpečiť si dostatočný tepelný komfort. Ak aj kúria plynom, tak vykurovanie obmedzujú na jednu dve miestnosti, vyjadrila sa výskumníčka Centra spoločenských a psychologických vied Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied pre EURACTIV Slovensko.

„Najčastejším dôvodom je kombinácia nízkych príjmov, keďže často ide o dôchodcov, spojená s nízkou energetickou efektívnosťou obydlí, ktoré boli postavené v čase nízkych cien energie a nie sú zateplené. Zmena kotla týmto domácnostiam veľmi nepomôže,“ myslí si.

Výmenu kotla vidí ako odôvodnenú v prípadoch, ak ide o viacpočetné domácnosti, ktoré musia kúriť vo viacerých miestnostiach. Táto skupina je síce cieľovou skupinou pre kotlíkovú dotáciu, ale zároveň do nej nepatria energeticky chudobné domácnosti, upozorňuje Dokupilová.

Podľa Dokupilovej „tí, ktorí majú plyn, kúria radšej drevom, lebo takéto vykurovanie je lacnejšie. To je podporené aj faktom, že mnohí ľudia na vidieku si vedia zabezpečiť drevo oficiálne z urbariátov aj neoficiálnym výrubom. Títo ľudia by na vykurovanie plynom neprešli ani keby mali nový kotol,” myslí si výskumníčka.

Nový kotol podľa nej nepomôže ani skupine skutočne chudobných ľudí, ktorí kúria odpadom, nemajú si za čo kúpiť drevo a sú „nastavení na extrémne šetrenie“. „Tým plynový kotol nepomôže ani keby bol zadarmo,“ dodáva Dušana Dokupilová.

Energetická chudoba počas pandémie COVID-19

Cenovo dostupné energie a teplotný komfort v domácnostiach sú pre zdravie ľudí veľmi dôležité. Vlády a dodávatelia energií by mali poskytnúť pomoc pri platení účtov za energie ľudom s nízkymi príjmami a tým, ktorí majú zdravotné problémy, píše PETRA ČAKOVSKÁ.

Je plyn výhodný alebo nie?

Ak porovnávame ročné náklady na kúrenie drevom, kondenzačným plynovým kotlom a zemným plynom, vychádza podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry najvýhodnejšie tepelné čerpadlo. Pri kúrení plynom domácnosť ročne zaplatí 1385 eur, 942 eur ju vyjde kúrenie drevom a 809 eur tepelným čerpadlom.

Zdroj: SIEA

Tento výpočet však nezohľadňuje investíciu do vykurovacieho zariadenia, ktoré môže náklady na kúrenie predražiť.

Výkonný riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský upozorňuje, že zemný plyn je práve z hľadiska celkových nákladov lacnejší ako tepelné čerpadlo. Prízvukuje, že „ekonomickú výhodnosť akéhokoľvek zdroja tepla je potrebné hodnotiť z hľadiska TCO (total cost of ownership) za stanovené obdobie. Znamená to, že je potrebné zohľadniť vstupné investičné náklady, ako aj pravidelné prevádzkové náklady po štandardnú dobu životnosti zariadenia, čo je 15 rokov,” pripomína Kvasňovský.

Podľa prepočtov SPP, ktoré predstavil Marek Paál na webinári Slovenského plynárenského a naftového zväzu tak vychádza po zarátaní investičných a prevádzkových nákladov plynový kondenzačný kotol na 15 rokov prevádzky lacnejšie ako tepelné čerpadlo aj ako kotol na drevené pelety.

Podľa Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) ľudia sa pri kúpe vykurovacieho zariadenia väčšinou pozerajú len na prvotnú investíciu, nezohľadňujú sa prevádzkové náklady počas životnosti vykurovacieho zariadenia.

„Nie vždy totiž platí: lacný kotol sa rovná nízke prevádzkové náklady. Už menej sa pozerá na komfort – ako často je potrebné prikladať palivo, čistiť kotol od popola, robiť údržbu a pod. Takmer vôbec sa neberie ohľad na životné prostredie, čo je paradoxné, pretože väčšina ľudí zdravie pokladá za najcennejšiu vec svojho života,“ upozorňuje agentúra ministerstva životného prostredia na svojom webe o vykurovaní.

SAŽP v analýze porovnáva cenu jednotlivých vykurovacích zariadení a zohľadňuje aj počiatočné investičné náklady ako aj ročné výdavky na palivo. Výdavky rozrátala agentúra na desať rokov.

Ak budeme brať do úvahy počiatočné investičné náklady, za desať rokov zaplatíme za kúrenie kondenzačným plynovým kotlom 20 360 €  zatiaľ čo vykurovanie tepelným čerpadlom nás vyjde na 22 679 €. Kúrenie v bežnej peci na drevo vyjde na 16 864 € za desať rokov, píše SAŽP.

Analýza SAŽP uvažuje v rozrátaní nákladov v horizonte desiatich a „preto vychádzajú plynové kotle trochu lepšie s celkovými nákladmi 2 036 € ročne oproti 2 267 € ročne za tepelné čerpadlá,“ konštatuje  Juraj Melichár z organizácie Priateľov Zeme-CEPA.

„Na základe porovnania nezávislých tabuliek Slovenskej agentúry životného prostredia a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry môžeme povedať, že vykurovanie zemným plynom je drahšie ako tepelnými čerpadlami v 15 ročnom horizonte,“ tvrdí Melichár.

„Najdôležitejšie je ale znížiť energetickú potrebu komplexnou obnovou budov a až následne riešiť vykurovanie,“ zdôrazňuje.

Podľa Richarda Kvasňovského sú však pri uvažovaní o cene kľúčové aj ďalšie faktory. Na Slovensku je podľa neho potrebné akútne vymeniť asi sto tisíc kotlov na tuhé palivá. Ak uvažujeme o vykurovaní drevnou biomasou, je potrebné brať do úvahy aj jej negatívnu vplyv na kvalitu ovzdušia, najmä znečistenie tuhými časticami, myslí si výkonný riaditeľ SPNZ.

Pri tepelných čerpadlách je zas kvôli vysokým investičným nákladom „otázna disponibilita takýchto vyšších finančných prostriedkov“. Podľa neho je navyše prevádzka tepelných čerpadiel je v niektorých chladnejších klimatických podmienkach technicky i ekonomicky nevhodná.