Pre obmedzenie využívania ruského plynu je dôležité zastaviť investície do nových zariadení účinnej kogenerácie na zemný plyn, hovorí štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. Nahradiť ho má geotermálna energia, biomasa a spaľovanie odpadov.
V dôsledku vojny na Ukrajine mení Slovensko aj Únia paradigmy energetickej politiky. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu viaceré európske krajiny vrátane Slovenska plánovali zmeniť svoje systémy centrálneho vykurovania z uhlia na zemný plyn, ktorý produkuje pri spaľovaní menej emisií oxidu uhličitého.
To presadzovali viaceré členské štáty vrátane Slovenska ako nákladovo efektívny spôsob plnenia európskych klimatických cieľov. S rekordnými cenami zemného plynu a úsilím Európy odstrihnúť sa od dodávok energií z Ruska budú pravdepodobne musieť tieto plány revidovať.
Zmena palivovej základne
Dlhodobou stratégiou vlády pred vojnou na Ukrajine bolo znižovať emisie v sektore vykurovania a chladenia podporou vysoko účinnej výroby elektriny a tepla (KVET). Táto technológia mala zabezpečiť postupný odklon od uhlia v centrálnom zásobovaní teplom a nahradiť ho zemným plynom, biomasou a obnoviteľnými plynmi.
Vláda chce však po novom znížiť význam zemného plynu pri zásobovaní teplom, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii organizovanej Ministerstvom životného prostredia. „O spôsobe, ako to urobiť, diskutujeme so všetkými teplárňami na Slovensku,“ dodal. Ponúka sa tu priestor pre biomasu, energetické zhodnocovanie odpadov ako aj využívanie geotermálnej energie, objasnil. Dôležité však podľa neho je „zastaviť podporu pre nové zdroje účinnej kogenerácie, ktoré využívajú zemný plyn.“
„Ak sme sa aj minulý rok pozerali na to, že zemný plyn by mal mať priestor aj v rámci ďalšieho rozvoja ďalšieho centralizovaného teplárenstva na Slovensku, tak už to nemôže fungovať s podporou plynárenských zdrojov. Tie, ktoré máme, využívajme, no zamerať sa musíme na domáce zdroje,“ myslí si štátny tajomník rezortu hospodárstva.
Plány vlády na obmedzenie nových investície do vysokoúčinnej výroby elektriny a tepla zo zemného plynu považuje teplárenská spoločnosť Veolia za „nedomyslené rozhodnutie“.
„V konečnom dôsledku to poškodí slovenskú energetiku,“ vyjadrilo sa tlačové oddelenie spoločnosti pre EURACTIV Slovensko.
Ekonomika vykurovania
Plány zelenej transformácie viacerých európskych krajín vrátane Slovenska stáli na lacných dodávkach zemného plynu z Ruska.
„Ekonomika vykurovania plynom sa úplne zmenila,“ hovorí riaditeľ európskych programov v organizácii Regulatory Assistance Project (RAP) presadzujúcej inovatívne energetické politiky Jan Rosenow.
Podľa Rosenowa je dôvod, prečo európske krajiny spotrebovali toľko plynu a uhlia na diaľkové vykurovanie, jednoduchý – vykurovanie v systémoch centrálneho zásobovania teplom bolo lacné. To sa však podľa neho zmenilo: uhlie a plyn zdraželi, zatiaľ čo náklady na obnoviteľnú elektrinu a tepelné čerpadlá medzičasom klesli.
„Po mnoho rokov sa tradovalo, že plyn sa bude používať ako prechodné palivo, ktoré nahradí uhlie v diaľkovom vykurovaní. V súčasnosti to už nie je životaschopná stratégia a musíme prejsť na niečo iné,“ tvrdí riaditeľ RAP.
Podľa Karola Galeka nie je riešením ani zmena dodávateľa, ale rozvoj vlastných zdrojov energie. „Treba si uvedomiť, že Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá môže do budúcna predstavovať bezpečnostnú hrozbu. Musíme hľadieť na to, aké sú naše domáce suroviny,” zdôraznil. V dôsledku Putinovej stratégie neplniť plynové zásobníky Gazpromu v Európe sa výroba elektriny zo zemného plynu stala drahšou než cena všetkých ostatných zdrojov, podotkol štátny tajomník.
Plán Komisie stojí na dvoch pilieroch
Európska komisia po začiatku ruskej agresie na Ukrajine predstavila plán nazvaný REPowerEU, podľa ktorého by sa Európa mala zbaviť závislosti od ruského plynu do konca roka 2030. Podľa návrhu Komisie by sa závislosť Európy od ruského plynu mala znížiť o dve tretiny do konca roka 2022.
Slovenské výpočty dospeli k ambicióznejšiemu cieľu. Platí to aj pri porovnaní s odhadmi ministerstva hospodárstva. Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka bude odstrihnutie Slovenska (nie celej Únie) od ruského plynu možné v roku 2027. Slovenský premiér sa dokonca na poslednom summite lídrov vyjadril, že Európska únia by to zvládla aj skôr – už v roku 2026. Kľúčové je podľa neho investovať do energetickej infraštruktúry.
Stratégia REPowerEU stojí na dvoch hlavných pilieroch. Jedným je diverzifikácia dodávok plynu prostredníctvom infraštruktúry na skvapalnený zemný plyn (LNG), rozvoj vodíka a biometánu. Druhým je dôsledné uprednostňovanie energetickej hospodárnosti vo všetkých investíciách a urýchlené nasadzovanie fotovoltickej a veternej kapacity.
V rámci zásobovania teplom sa do popredia dostáva geotermálna energia a Komisia sľubuje „zdvojnásobenie plánovaného ročného tempa zavádzania tepelných čerpadiel”. V nasledujúcich piatich rokoch je v pláne inštalácia desiatich miliónov tepelných čerpadiel. Podľa prepočtov Komisie by každých desať miliónov tepelných čerpadiel nainštalovaných v domácnostiach ušetrilo 12 miliárd metrov kubických plynu.
„Urýchlenie procesu zavádzania tepelných čerpadiel na trh si bude vyžadovať rýchle rozšírenie celého dodávateľského reťazca. Tento proces bude sprevádzaný realizáciou opatrení na podporu obnovy budov a modernizácie systémov diaľkového vykurovania,” píše eurokomisia vo svojom pláne.
Na podporu KVET pôjde tento rok 100 miliónov eur
Zemný plyn je podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v súčasnosti kľúčovým zdrojom na výrobu energie v segmente vykurovania a chladenia podporou vysoko účinnej výroby elektriny a tepla. Zariadenia KVET na zemný plyn vyrobili v roku 2020 takmer 61 percent z celkového objemu elektriny vyrobenej touto technológiou. Kombináciu zemného plynu a čierneho uhlia využívalo 29 percent zariadení, kým zemný plyn spolu s hnedým uhlím päť percent kogeneračných elektrární. Hnedé a čierne uhlie sa podieľalo na výrobe elektriny v rámci KVET štyrmi percentami.
Spolu s elektrárňami, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie (OZE), patria kogeneračné zdroje medzi takzvané zelené zdroje, ktoré na Slovensku každoročne dostávajú podporu v objeme stoviek miliónov eur vo forme doplatkov.
Vláda v aktuálnej schéme štátnej pomoci pre vysokoúčinnú kogeneráciu elektriny a tepla napojených na siete centrálneho zásobovania teplom počíta pre rok 2022 so 100 miliónmi eur. Peniaze majú z Modernizačného fondu smerovať do zlepšenia energetickej efektívnosti, modernizácie energetických systémov vrátane rozvodov tepla na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom (CZT), do uskladňovania energie a smart riešení pre rozvody tepla, na zvýšenie podielu elektriny a tepla vyrobeného zariadeniami na vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla.
Indikatívna výška výdavkov plánovaných v rámci tejto schémy na obdobie 2021 až 2030 je jedna miliarda eur, píše vláda v návrhu Investičnej stratégie Modernizačného fondu.
Na otázku ako a kedy sa snaha vlády o odstrihnutie od ruského plynu prejaví v nasmerovaní dotácií v teplárenstve, štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča odpovedal, že ústup od využívania plynu v teplárenstve sa neprejaví hneď, keďže „problémov, ktoré treba takto hneď vyriešiť, je pomerne veľa a parametre v jednotlivých programoch vrátane Modernizačného fondu nie je možné zmeniť na počkanie.“
Aj keď sa podľa neho rátalo s tým, že napríklad z Plánu obnovy a odolnosti budú pri renováciách rodinných domov financované aj kotle na zemný plyn, teraz „vieme, že je to minulosť, ale nemáme ihneď zmenené parametre.“
„Robíme si inventarizáciu takýchto vecí, ktoré musíme nejakým spôsobom zohľadniť, preprojektovať a v krátkom čase vieme konať aj v ostatných veciach. Vnímanie zemného plynu ako prechodné paliva alebo nosiča je už dávno minulosťou,“ povedal Kiča.
Pre doplatky konkuruje KVET geotermu
Práve doplatky od štátu pre kogeneračné zariadenia bez ohľadu na to, či spaľujú fosílne palivá alebo biomasu ich zvýhodňujú pred obnoviteľnými zdrojmi, myslí si riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov Ján Karaba. Pre investorov je podľa neho kvôli dotáciám lákavejšie využívať KVET než napríklad prejsť s celým systémom vykurovania na geotermálnu energiu.
Riešením by podľa Karabu bolo, keby zákon o tepelnej energetike uprednostnil geotermálnu energiu tak, že „držitelia povolenia na rozvod by mali povinnosť geotermálny zdroj v danej lokalite využiť, poprípade uprednostniť geotermálny zdroj, pokiaľ by poskytoval v danej lokalite teplo za cenu, ktorá by znížila cenu tepla pre odberateľov.“
Podobne to vníma aj Michal Mašek z PW Energy. „Ako hlavný problém vnímame priamu podporu výroby elektriny spaľovaním v systémoch KVET, čo z ekonomického hľadiska znevýhodňuje využívanie geotermálnej energie, ktorá priamu podporu nemá,“ vyjadril sa pre EURACTIV Slovensko.
O úlohe geotermálnej energie pri zmene palivovej základe v teplárenstve hovorili na konferencii aj štátni tajomníci Michal Kiča a Karol Galek.
„Keď hovoríme o zásobovaní teplom, nemali by sme zabúdať na hĺbkovú geotermálnu energiu ako sú hĺbkové vrty v Košiciach, Galante či celej Podunajskej nížine, ani na plytkú geotermiu ako sú tepelné čerpadlá. To, čo dnes musíme urobiť, je odstrániť rôzne bariéry a byrokratické prekážky, ktoré sa nachádzajú v rámci rôznych povoľovacích procesov aj v rámci legislatívy,“ povedal štátny tajomník Galek.
Priestor na podporu geotermálnej energetiky vidí aj Michal Kiča z rezortu životného prostredia, najmä v zmene zákona o výstavbe a o územnom plánovaní, ktoré sú vo finálnom štádiu legislatívneho procesu. „Ak v takejto podobe prejdú, z troch za sebou idúcich etáp to spraví jedno konanie. Teraz by sme mali územné plánovanie, po ktorom by nasledovalo územné rozhodnutie, potom rozhodnutie o výstavbe. Po novele zákona bude iba posúdenie vplyvu na životné prostredie. Toto samo o sebe predstavuje do budúcnosti časovú úsporu,“ povedal štátny tajomník Kiča.
Teplári: KVET umožnia zelenú transformáciu vykurovania
Podľa Veolia sú zdroje VU KVET nielen vysokoúčinné a cenovo efektívne zdroje, ale zároveň dodávajú flexibilitu pre prenosovú sústavu, ktorú nie je jednoduché nahradiť ani v dlhodobom časovom horizonte.
Slovensko má podľa vyjadrenia spoločnosti vybudovanú vzácnu infraštruktúru diaľkového vykurovania (systémy CZT), ktorá je do veľkej miery modernizovaná a má potenciál prispieť k dekarbonizácii sektora vykurovania a teda aj sektora budov. Keďže pri KVET ide o podporu technológie a nie paliva, kogeneračné zariadenia sú dôležitým nástrojom pri transformácii centrálneho zásobovania teplom a jeho smerovaní k uhlíkovej neutralite. „Zemný plyn je iba prechodná aktivita pri transformácii teplárenstva v zmysle taxonómie a legislatívneho balíka fit for 55,“ vyjadrilo sa tlačové oddelenie spoločnosti.
Spoločnosť dodáva, že VU KVET sú zdroje s možnosťou postupnej zmeny palivovej základne na iné obnoviteľné plyny ako sú vodík, biometán, syntetický metán či bioetanol. „Pri aktuálne nastavenom technologickom pokroku by mali byť od roku 2025 všetky nové spaľovacie turbíny pripravené na stopercentnú náhradu zemného plynu za iný typ plynu.”
„Nepodporenie technológie VU KVET je v rozpore s Taxonómiou a výrazne znemožní prechod tepelných hospodárstiev na účinné CZT,“ dodáva spoločnosť v stanovisku.