Zemný plyn si silné postavenie v slovenskom priemysle udrží zrejme aj v budúcom desaťročí

Spotreba zemného plynu v priemysle by sa mala udržať do roku 2030 na dnešnej úrovni. [EPA-EFE/Zsolt Czegledi]

Napriek silnej úlohe plynu v slovenskom energetickom mixe vláda do dnešného dňa nepredstavila víziu jeho budúceho vývoja. Jeho spotreba bude závisieť od rozvoja energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov, či trendov v jednotlivých sektoroch.

Zemný plyn si pravdepodobne udrží svoju súčasnú úroveň v priemyselnej spotrebe energie aj v nasledujúcom desaťročí. Priemysel je zodpovedný až za 42 percent celkovej spotreby zemného plynu na Slovensku.

Štúdia Oxfordského inštitútu pre energetické štúdiá (OIES) z mája 2019 predpokladá, že dopyt po plyne v slovenskom priemysle bude v roku 2030 podobne vysoký ako dnes, teda asi 2,2 miliardy metrov kubických. Až do roku 2025 bude síce dopyt rásť, potom sa však zrejme vráti na pôvodnú úroveň.

Spotreba plynu na Slovensku závisí od vývoja v jednotlivých sektoroch. Plyn sa najviac používa na vykurovanie a výrobu elektriny v chemickom, petrochemickom, oceliarskom a železiarskom priemysle. Hoci tieto sektory patria k pilierom slovenskej ekonomiky a plyn v nich hrá dôležitú úlohu, vláda zatiaľ nepredstavila nijakú analýzu ani predpoveď budúcej úlohy plynu v slovenskom energetickom mixe.

Z éry socializmu si priemysel so sebou nesie dedičstvo vysokej energetickej náročnosti. Znížiť ju ostáva jedným z kľúčových cieľov slovenskej aj európskej energetickej politiky. Nižšia energetická náročnosť bude znamenať nižšie náklady aj nižší dopyt po plyne.

V prospech plynu naopak hovorí vývoj cien na trhoch. V uplynulom desaťročí slovenský trh s plynom trpel vysokými cenami pre priemyselných odberateľov a zákazníkov. Dlhodobo sa pohybujú nad európskym priemerom. Obzvlášť v oblasti výroby elektriny ceny plynu nemohli konkurovať lacnejšiemu uhliu. To sa s rastúcou cenou emisných povoleniek mení.

Do roku 2030 si podiel v EÚ udrží

Podiel zemného plynu na spotrebe energie v Európskej únii je v priemere 23,9 percent, čo je zhruba rovnako ako jeho podiel v slovenskom energetickom mixe (22,9 percent).

Približne tretinu plynu v Únii spotrebuje priemysel. Zo všetkých sektorov, kde sa plyn spotrebúva, je využitie v priemysle považované za najstabilnejšie. Vo vykurovaní domácností podlieha ročným cyklom, vo výrobe elektriny má zase významnú konkurenciu vo forme obnoviteľných zdrojov energie. V doprave je jeho príspevok k zníženiu emisií diskutabilný.

Plyn sa oplatí pri autobusoch a kamiónoch, v osobných autách nie je realistickým riešením

Odborné štúdie sa nezhodujú na výhodnosti plynu pri osobných automobiloch. V ťažkej nákladnej doprave môže znížiť emisie asi o 15 percent. Na Slovensku je plyn preferovaným spôsobom ekologizácie verejnej dopravy.

Plyn sa v priemysle využíva na výrobu energie alebo ako surovina vo výrobných procesoch. Na výrobu energie sa spotrebuje až 87 percent plynu použitého v priemysle.

Európska komisia predpokladá, že zemný plyn si svoje postavenie v európskom energetickom mixe do roku 2030 udrží. Dôvodom je najmä útlm jadrovej energie v Nemecku a súčasne celoeurópsky útlm uhlia. Od tridsiatych rokov by však podiel na spotrebe energie mal výrazne klesať a v roku 2050 padnúť na štyri až deväť percent. Znížený dopyt spôsobia politiky dizajnované k naplneniu klimatických a energetických cieľov. Väčšinu objemu by mal v budúcnosti spotrebovať na neenergetické účely práve priemysel.

Pre budúcnosť plynárenského sektora v členských krajinách bude dôležitý už nasledujúci rok, kedy chce Komisia predstaviť nový legislatívny balíček o dizajne trhu s plynom.

Dopyt po plyne v priemysle klesol

Celková spotreba zemného plynu na Slovensku bola v roku 2017 päť miliárd metrov kubických. Štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) sa koncom minulého roka na podujatí EURACTIV.sk vyjadril, že počas nasledujúcich desiatich až tridsiatich rokoch „zrejme uvidíme nárast vplyvu zemného vplyvu ako dočasného paliva.“

Najväčší podiel na dopyte (42 percent) mal práve priemysel nasledovaný domácnosťami (38 percent) a službami (19 percent).

Plyn je najrozšírenejším palivom pre vykurovanie pre priemysel aj pre domácnosti. Slovensko má jednu z najrozvinutejších plynovodných infraštruktúr. Na plyn je pripojených až 94 percent domácností. V roku 2017 pochádzalo zo zemného plynu 44 percent energie použitej na kúrenie, z uhlia 24 percent a z biomasy 16 percent.

Aj my sme súčasťou dekarbonizácie, hovoria plynári v tieni úspechu európskych zelených

Aktéri v plynárenstve sa nezhodnú, či sa po roku 2030 bude ešte využívať zemný plyn alebo už len jeho infraštruktúra. Názory v západnej a východnej Európe sa rôznia. Ovplyvní to však nová, celoeurópska legislatíva.

Pretrvávajúcim problémom slovenskej ekonomiky ešte z čias socializmu je vysoká energetická náročnosť. Hoci z krajín vyšehradskej štvorky je na tom Slovensko najlepšie, spomedzi Európskej únie ju má siedmu najvyššiu a až o 76 percent vyššiu ako je európsky priemer. Vyššia energetická intenzita znamená vyššie náklady pri premene energie na HDP.

Od 90. rokov dopyt po plyne na Slovensku klesol. Zlomovým bodom bola finančná kríza v roku 2008, odkedy klesol o tretinu. Dôvodom zníženého dopytu bola slabšia výkonnosť priemyselných podnikov v čase krízy a tesne po nej, postupný prechod na obnoviteľné zdroje a iné alternatívne zdroje a úspory energie plynúce z nižšej energetickej náročnosti.

Hoci celkový dopyt od svojho vrcholu v roku 1996 klesol o 60 percent, niektoré sektory ekonomiky v uplynulých štyroch rokoch zaznamenali nárast ako dôsledok konjunktúry svetovej ekonomiky. Za prepad dopytu je zodpovedná finančná kríza z roku 2008, ale aj dlhodobé znižovanie energetickej náročnosti, koniec priemyselnej výroby v niektorých energeticky náročných odvetviach a takisto vysoké ceny plynu v období medzi rokmi 2012 a 2014.

Najviac chemickom priemysle

Zemný plyn sa podľa štúdie OIES na Slovensku najviac využíva v chemickom, kovospracujúcom, sklárskom, cementárenskom, potravinárskom, papierenskom a automobilovom priemysle. Tieto sektory sú spoločne zodpovedné za viac než polovicu spotreby plynu v priemysle.

Najväčší dopyt je vo vysoko industrializovanej oblasti na západnom Slovensku, v bratislavskom a nitrianskom kraji.

Náhrada zemného plynu vodíkom? Na Slovensku to zatiaľ vyzerá ako sci-fi

Zemnému plynu v Európe bola podľa plynárov už vyhlásená vojna. Na Slovensku však ešte nevidno rozvoj plnohodnotných alternatív ako vodík či biometán.

Najrozšírenejší je plyn v chemickom sektore. Jeho dopyt tvorí až štvrtinu spotreby v priemysle. V rámci neho viac než polovicu plynu spotrebuje výroba chemikálií, tretinu petrochemická rafinácia. V sektore sa plyn nevyužíva len energetické účely, ale aj ako surovina.

Koľko sa plynu sa využije takýmto spôsobom v jednotlivých sektoroch, nie je známe. Údaje Štatistického úradu len hovoria, že na neenergetické účely sa využilo 13 percent celkovej spotreby.

Železiarsky a oceliarsky priemysel sú zodpovedné za 13 percent celkovej priemyselnej spotreby plynu. Využíva sa najmä ako redukčné činidlo vo výrobných procesoch a na vykurovanie. Dopyt preto závisí na samotnej produkcii železa a ocele. Obzvlášť citlivý je oceliarsky priemysel, kde zohráva rozhodujúcu úlohu U.S. Steel.

Komplikovaný vývoj v oceliarstve

Výroba surovej ocele medzi rokmi 2009 a 2017 kolísala, všeobecný trend bol však v tomto období rastúci. Dnes sa situácia v celej Európe otočila. Od roku 2014 začala do Európy prúdiť lacnejšia oceľ spoza hraníc Únie.

Keďže slovenské oceliarne sú závislé na exporte do krajín Európskej únie, lacná oceľ ohrozovala pozíciu U.S. Steel aj iných európskych výrobcov. Doslova lavínu lacnej ocele spustilo americké rozhodnutie zaviesť na čínsku oceľ 25 percentné clá. Tá sa potom presmerovala do Európy, kde nízkymi cenami ničila konkurenciu.

Nebránime sa ozeleneniu, hovorí šéf plynárov

Zemný plyn môže zohrať pozitívnu úlohu v nahrádzaní uhlia. Po roku 2030 sa však jeho úloha výrazne zníži, čo vytvorí väčší priestor pre bioplyn, syntetický plyn, vodík a zachytávanie a skladovanie uhlíka.

Hoci v roku 2017 zaviedla clá na kov dovezený zo zahraničia aj Únia, konkurencia z tretích krajín robí oceliarom vrásky aj naďalej. U.S. Steel na problémy minulý týždeň odpovedala plánom na hromadné prepúšťanie a oznamom o poklese produkcie.

Plyn sa využíva tiež v papierenskom, drevárskom, sklárskom či cementárenskom priemysle. Ide o menšie, no energeticky veľmi náročné odvetvia. Priestor na zlepšenie energetickej efektivity existuje obzvlášť v drevárňach a papierňach.

Plyn je dominantný v sklárňach, kde tvorí až 90 percent sektorovej spotreby energie. Žiadne iné palivo nezaručuje tak vysokú kvalitu finálneho výrobku.

Zemný plyn verzus uhlie

Kvôli vysokým cenám pre veľké priemyselné spoločnosti plyn v uplynulej dekáde nebol schopný konkurovať lacnejšiemu uhliu, obzvlášť v oblasti výroby elektriny.

Stredné a veľké priemysel podniky na rozdiel od domácností nemajú regulované ceny. V druhej polovici roka 2018 priemyselníci za kilowatthodinu zaplatili 2,95 centu bez daní, čo je asi o päť percent viac ako európsky priemer, a o 13 percent viac ako v susednej Českej republike.

Cesta k nižším emisiám môže viesť cez plynárenskú infraštruktúru

Zásobníky plynu a plynovody dokážu stabilizovať sieť a ukladať energiu v systéme s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov. Environmentalisti a euroúradníci sú k potenciálu zeleného plynárenstva skeptickí.

Hoci priemyselné ceny plynu od roku 2013 klesajú, do roku 2017 klesali aj ceny uhlia. Situáciu zmenilo až uzatvorenie niektorých čínskych baní a zvýšený dopyt po uhlí v Indii, ktoré vyvolali prudký nárast ceny. Situáciu ilustruje aj prípad jedinej paroplynovej elektrárne na Slovensku v Malženiciach, ktorú dal prechádzajúci vlastník E.on v roku 2013 zakonzervovať z dôvodu nerentabilnosti. Na jej otvorenie zatiaľ nestačili ani nižšie ceny plynu.

Okrem toho, že využívanie domáceho hnedého uhlia bolo lacnejšie, a to vďaka dotáciám. Uhlie si podľa OIES udržiava významné postavenie vo vykurovaní v priemysle. Najmä v chemickom priemysle, kde 81 percent spotrebovanej energie pochádza práve z uhlia. Iba o trochu lepšie sú na tom železiarsky a oceliarsky sektor, kde je z uhlia 59 percent energie. Slovenské oceliarne naďalej využívajú pece na uhlie a koks. Plynová pec nie je na Slovensku ani jedna.

Dopyt po plyne v železiarskom a oceliarskom sektore až do roku 2017 padal kvôli nízkym cenám uhlia. Rásť začal až keď ceny uhlia stúpli a Európska únia zaviedla clá na kov dovezený spoza hraníc Únie.

Ambiciózne európske ciele

Vývoj dopytu v priemysle bude diktovať vývoj v sektoroch samotných. Ten zase bude formovať európska aj domáca legislatíva.

Košický U.S. Steel dostal v roku 2013 od štátu rôzne úľavy výmenou za čo sa zaviazal, že zo Slovenska neodíde a päť rokov nebude prepúšťať. Ako podnik ťažkého priemyslu tiež dostáva zadarmo emisné povolenky za 57 miliónov eur. V ťažkej situácii dnes U.S. Steel žiada viac peňazí z povoleniek a dotácie od štátu na zelené technológie. Budúcnosť oceliarne bude do veľkej miery závisieť od reakcie vlády.

Slovensko sa nevie rozhodnúť, ako použije miliardu eur na zelené investície

Nová európska smernica o obchodovaní s emisiami umožní slovenským energetickým a priemyselným prevádzkam čerpať 1,8 miliardy eur na modernizáciu. Hoci od jej schválenia ubehlo už poldruha roka, slovenské ministerstvá sa stále nedohodli či a ako tieto prostriedky využijú.

Ďalšou výzvou bude znížiť energetickú náročnosť a emisie na úroveň, ktorú požaduje najnovšia európska legislatíva. Hoci sa Slovensko v tejto oblasti od 90. rokov zlepšilo o viac než 250 percent, do roku 2030 chce Únia ďalšie 32,5-percentné zlepšenie oproti dnešným projekciám. Doterajšie úspechy v znižovaní energetickej náročnosti sú najmä výsledkom vyraďovania niektorých podnikov ťažkého priemyslu. A hoci ďalší európsky cieľ pre rok 2030, zníženie emisií o 40 percent oproti roku 1990, označuje slovenský priemysel za náročný už dnes, nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen sa prihlásila k jeho navýšeniu až na 55 percent.

V nasledujúcom desaťročí budú slovenské podniky musieť investovať do nových technológií, čo na nich vyvinie väčšiu záťaž. Keďže najväčšie spoločnosti sú vlastnené nadnárodnými korporáciami, hrozí, že namiesto investícií zisk presunú do zahraničia. Situáciu ešte zhoršuje fakt, že štát na Slovensku nemá aktívnu politiku priemyselnej inovácie.

Budúcnosť znižovania emisií bude podľa nízkouhlíkovej štúdie z dielne Inštitútu environmentálnej politiky závisieť od vývoja energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov.

Budúcnosť plynu v priemysle bude závisieť aj na ceste, ktorou sa Slovensko nakoniec vyberie.