Zima sa blíži, Bulharsko sa bojí novej plynovej krízy

Bulharská ministerka zahraničných vecí Poumiana Jeleva novinárom v Bruseli povedala, že jej krajina nedostala ani euro zo zdrojov, ktoré Komisia alokovala na stavbu dvoch plynových interkonektorov, ktoré majú pomôcť znížiť závislosť na ruskom plyne prechádzajúcom cez Ukrajinu.

Interkonektory patria medzi energetické projekty zaradené do „plánu na obnovu hospodárstva“. Jeden by Bulharov napájal na sieť v Grécku, druhý na rumunskú.

Peniaze neprišli, stavba mešká

„S našimi interkonektormi máme problém. Budeme tlačiť na Komisiu. Nemôžeme tie peniaze proste nechať ísť“, povedala ministerka. Jeleva, ktorá je bulharskou kandidátkou na post komisárky, odmieta, že by meškanie spôsobilo zdržiavanie v Sofii. Podľa nej ide o prioritné projekty. Meškanie prisľúbených peňazí sa okrem toho netýka len Bulharska, ale všetkých krajín.

Ministerka však priznala, že aj ak by peniaze prišli, jej krajina bude potrebovať osem až desať rokov, aby sa bola schopná ochrániť pred podobnou krízou. Mechanizmy skorého varovania podľa nej nemôžu nahradiť chýbajúce zásoby.

„Rusko je vždy ochotné spolupracovať keď sú ceny plynu vysoké. No keď idú dole… pritvrdia pozície“, povedala Jeleva. Dodala, že chce byť „férová“ voči bulharským občanom a varovať ich, že napriek snahám vlády riziko zopakovania krízy platí.

Spolupráca s Ruskom – Bulharsko váha

Ruský premiér Vladimír Putin vyzval svojho bulharského kolegu Bojka Borissova, aby objasnil plány svojho kabinetu s niekoľkými strategickými energetickými projektmi – participáciou Bulharska na plynovode Južný tok, stavbou ropovodu Burgas-Alexandroupolis a atómovou elektrárňou Belene. Podľa ministerky by mali byť odpovede známe v decembri.

Zo Sofie vychádzajú protirečivé informácie o ochote súčasnej vlády pokračovať v energetických projektoch v spolupráci s Ruskom. Borissov po nástupe do úradu všetky projekty stopol, oficiálne v snahe získať lepšie podmienky. Na nedávnom stretnutí v Poľsku, pri príležitosti 70. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny, Borissov Putinovi povedal, že potrebuje ešte pár mesiacov na preštudovanie projektov, potom prijme rozhodnutie.

Otázniky nad ukrajinskými voľbami

EurActiv sa ministerky pýtal, či nastávajúce prezidentské voľby na Ukrajine (17. január 2010) nemôžu ešte zvýšiť riziko krízy, ak skomplikujú vzťahy s Ruskom. Jeleva si myslí, že je to jeden z faktorov, ktorý treba pozorne sledovať.

„V súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami skutočne existuje niekoľko otáznikov“, dodal bulharský vyslanec pri EÚ Bojko Kotsev. Podľa neho nie je hrozba novej plynovej krízy „bezprostredná“, je však „možná“.

Pre Rusko sú prezidentské voľby na Ukrajine dôležité. Viktor Juščenko, ktorý sa bude snažiť o znovuzvolenie, sa nijako netají svojim rezervovaným postojom voči Kremľu. Iní kandidáti, najmä predseda proruskej Strany regiónov Viktor Janukovič, zas majú podporu Moskvy. Podľa diplomatov môžu kandidáti v snahe mobilizovať voličov hrať „plynovou kartou“ a vyprovokovať ďalšie prerušenie dodávok.

Komisia: všetko ide podľa plánu

Hovorkyňa Komisie pre EurActiv povedala, že meškanie platieb na prioritné energetické projekty je „normálne“. Všetko ide údajne podľa plánu. Výzva na predloženie projektov bola zverejnená 16. mája, hodnotiaci výbor dal pozitívne hodnotenie 16. októbra, v súčasnosti prebieha preskúmanie v Európskom parlamente. Prvá skupina grantových dohôd by mala byť podpísaná v decembri.

Slovensko je pripravené

Zdá sa, že Slovensko je na prípadné zopakovanie krízy pripravené lepšie. Hoci sa pripravovaný interkonektor s Maďarskom ešte nezačal stavať, Slovenský plynárenský priemysel podpísal dohody o dodávkach plynu zo západu s partnermi z Nemecka a Francúzska. Okrem toho boli plynové prepojenia medzi Slovenskom a Českou republikou prispôsobené na reverzný tok. Predstavitelia SPP tvrdia, že ak sa januárová kríza zopakuje, Slovensko by ani nemuselo pristúpiť k tak prísnym obmedzeniam spotreby veľkoodberateľov, ako v januári 2009.