Znižovanie emisií do roku 2030: Sólymos je „pripravený podporiť ambicióznejšie ciele“

Minister životného prostredia László Sólymos a jeho fínska kolegyňa Krista Mikkonen. [FI2019EU]

Fíni na čele Rady EÚ otvorili diskusiu o emisných záväzkoch pre najbližšie desaťročie. Europoslanec Martin Hojsík slovenskú vládu vyzval, aby sa v klimatickej politike odpútala od Poľska a Maďarska.

Fínske predsedníctvo v Rade EÚ plánuje prispieť k „aktualizácii“ európskych klimatických záväzkov do roku 2030. S ostatnými členskými štátmi o tom hovorilo na neformálnom zasadnutí ministrov životného prostredia v Helsinkách.

Slovenský minister László Sólymos (Most-Híd) fínske predsedníctvo podporuje. „V tejto chvíli je predčasné hovoriť o konkrétnych číslach či percentách, každopádne však platí, že sme pripravení podporiť aj ambicióznejšie ciele ako súčasných –40 percent,“ uviedol pre portál EURACTIV.sk hovorca ministra Tomáš Ferenčák.

Dynamiku táto téma naberá aj vďaka úspechu európskych zelených v májových voľbách do Európskeho parlamentu. V snahe získať ich podporu sa nominantka členských štátov na šéfku Európskej komisie prihlásila k cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

V europarlamente to ocenil zástupca strany, ktorá je na Slovensku v opozícii. „Jej prianie, aby sa Európa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom silne podporujem a v tejto oblasti ponúkam Európskej komisii svoju spoluprácu,“ citovala TASR europoslanca Progresívneho Slovenska Martina Hojsíka.

Štyridsať percent nestačí

„Počas fínskeho predsedníctva zamýšľame viesť diskusie, ktoré nás pripravia na aktualizáciu cieľov EÚ pre znižovanie emisií do roku 2030,“ uviedla po neformálnom zasadnutí Rady EÚ fínska ministerka životného prostredia Krista Mikkonen.

Kachle v Hondurase, voda v Ugande. Fínske predsedníctvo kompenzuje letecké emisie

Ministerka životného prostredia Krista Mikkonenová priznala, že nie je možné zastaviť letecké presuny. V snahe reagovať na zmenu klímy však našla spôsob, ako ich odčiniť konkrétnymi opatreniami so „skutočným a trvalým účinkom“.

Európsku komisiu nepriamo vyzvala, aby vypracovala analýzu o možnostiach navýšenia týchto cieľov.

Dnes pre Európsku úniu platí cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. Európska rada ho schválila ako súčasť energeticko-klimatickej agendy ešte v roku 2014, teda pred Parížskou dohodou o klíme.

Európsky parlament sa ešte pred eurovoľbami vyslovil za 55 percent. Eurokomisár pre klímu Miguel Arias Cañete v minulosti vyhlásil, že Únia smeruje za súčasných politík k obmedzeniu emisií o 45 percent. To ak dodrží svoje nové ciele pre energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje.

Po ambicióznejšom cieli volá časť členských štátov. Vyšehradská skupina bola doteraz proti.

Slovensko nestojí bokom

Slovenské ministerstvo životného prostredia je po novom „pripravené podporovať ambiciózne scenáre, ktoré počítajú s vysokou úrovňou obehového hospodárstva a zmenou správania spotrebiteľov a idú nad rámec energeticko-klimatickej agendy.“

Traja prezidenti V4 a české predsedníctvo sa nadchli pre jadro. Bude Čaputová striedmejšia?

János Áder po stretnutí so slovenskou prezidentkou tvrdil, že obaja považujú jadrovú energiu za nenahraditeľnú. Jej poradca hovorí, že Zuzana Čaputová len skonštatovala dôležitý podiel jadra v energetickom mixe. 

Hovorca Ferenčák však zdôrazňuje, že „dôležité bude zohľadňovať národné energetické a sociálno-ekonomické podmienky v našej krajine.“ K tomu má podľa neho dopomôcť Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorú envirorezort pripravuje.

Argumenty bude potrebovať, keďže tradičným kritikom ambicióznych európskych klimatických cieľov je ministerstvo hospodárstva pod vedením Petra Žigu (Smer-SD). Dôvodom nie je ani tak energetika, ale skôr priemysel, ktorý si podľa Žigových vyjadrení musí udržať konkurencieschopnosť.

Ministerstvo životného prostredia v tlačovej správe z helsinského zasadnutia tvrdí, že „v boji proti klimatickej zmene Slovensko nezaostáva bokom“.

Európska únia by podľa neho mala pred blížiacim sa septembrovým samitom OSN o zmene klímy prijať spoločnú pozíciu k otázke zvyšovania ambícií, k bezuhlíkovému rastu a k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

2050: Doladiť treba detaily

Proti cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 sa na júnovom zasadnutí Európskej rady vyslovili Česko, Maďarsko, Poľsko a Estónsko. Slovensko ho na poslednú chvíľu prostredníctvom premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) podporilo.

Termín pre uhlíkovú neutralitu skončil v poznámke pod čiarou

Európsky summit neviedol k jednohlasnej dohode na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Česko sa bojí „zabitia“ priemyslu, Poľsko chce najprv záruku finančných kompenzácií.

„Spoločné porozumenie v rámci EÚ ohľadom dlhodobej klimatickej stratégie“ chce dosiahnuť polročné fínske predsedníctvo. K diskusii medzi štátmi sa plánuje vrátiť na ministerskej úrovni, čo sa týka najmä ministrov životného prostredia a ministrov energetiky, respektíve hospodárstva.

„Pre zosúladenie klimatickej politiky EÚ s cieľom 1,5 stupňa Celzia (ktorý je zakotvený v Parížskej dohode) by našim zámerom mali byť celkovo nulové emisie, inými slovami rovnováha medzi uhlíkovými emisiami a absorpciou najneskôr do roku 2050,“ píše sa v tlačovej správe fínskeho predsedníctva.

„Tento cieľ už podporuje mnoho krajín, ale treba doladiť zopár detailov,“ tvrdia Fíni. „Prechod k spoločnosti s celkovo nulovými emisiami musí byť spravodlivé, musíme odpovedať na obavy občanov,“ dodávajú.

Najväčší odporca uhlíkovej neutrality v roku 2050, Poľsko, žiada zriadenie špeciálneho európskeho fondu, ktorý by energetický prechod podporil. Náklady skoncovania s uhlím odhadlo na stovky miliárd eur.

Hojsík: Slovensko patrí do čela

K uhlíkovej neutralite sa prihlásila aj pravdepodobná nová šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Zelení ju napriek tomu nepodporili v kandidatúre na predsedníčku Komisie. Jedným z dôvodov je, že jej cieľ pre rok 2030 – 50 percent – nie je podľa nich dostatočne ambiciózny.

Zelení nepodporia von der Leyenovú za predsedníčku Európskej komisie

Hoci nominantka na šéfku európskej exekutívy podporila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 a zvýšenie klimatických ambícií do roku 2030, štvrtá najväčšia frakcia v Európskom parlamente za ňu nebude hlasovať. 

Slovenský europoslanec Hojsík z frakcie Obnovme Európu sa o nemeckej političke vyjadril pozitívnejšie. „Vyjadrenia von der Leyenovej k témam ochrany klímy a biodiverzity vnímam s miernym optimizmom“ uviedol Hojsík podľa TASR. Dodal, že víta aj jej snahu reformovať poľnohospodársku politiku Únie s cieľom ochrany klímy a biodiverzity.

„Očakávam však, že jej silné slová a prísľuby budú v najbližších dňoch podporené odbornými návrhmi konkrétnych riešení,“ spresnil europoslanec.

Opozičný politik sa vyjadril k postoju Slovenska v diskusii. „Slovensko sa musí postaviť do čela snáh o odvrátenie prichádzajúcej klimatickej hrozby, nie zapadnúť do regionálneho priemeru diktovaného politikmi ako Viktor Orbán, či Jaroslaw Kaczyński,“ vyzval Hojsík.

„Súčasná situácia nám ponúka príležitosť na zelený a spravodlivý reštart našich ekonomík a spoločností. Jej premárnenie môže mať fatálne následky,“ uzavrel europoslanec.