Ako môžu plány Komisie v oblasti ťažby kritických surovín ovplyvniť baníctvo na Slovensku?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2020

Geografické rozmiestnenie kritických surovín v Európe ponúka zaujímavé príležitosti. Mnohé ložiská sa nachádzajú v oblastiach, ktoré sú dnes závislé na ťažbe uhlia. Potenciál predstavuje aj banský odpad bohatý na kritické suroviny, píše MICHAL CEHLÁR.

Michal Cehlár je profesorom a dekanom fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií na Technickej univerzite v Košiciach (TUKE). Zaoberá sa okrem iného ekonomickými podmienkami využívanie ložísk nerastných surovín, vplyvom banskej činnosti na životné prostredie a posudzovaním efektívnosti investícií v oblasti využívania ložísk a alternatívnych zdrojov energie. 

Na úvod je dôležité spomenúť, že v uplynulom období sa na pôde Európskej únie udiali v oblasti nerastných surovín významné posuny. Začiatkom septembra došlo k oznámeniu o vzniku Európskej aliancie pre suroviny (ERMA) v rámci Akčného plánu pre kritické suroviny a zverejnenia nového zoznamu kritických surovín. Víziou ERMA je zabezpečiť prístup ku kritickým a strategickým surovinám, pokrokovým materiálom a know-how v oblasti spracovania pre priemyselné ekosystémy Únie. ERMA zároveň vznikla v gescii eurokomisárov Maroša Šefčoviča a Thierryho Bretona, ktorí túto problematiku dôrazne odporúčajú zahrnúť do národných strategických dokumentov. Jej členom sa stala aj fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológii (BERG) Technickej univerzity v Košiciach, ako nositeľka tradičných baníckych hodnôt aj moderného pokroku a trendov v oblasti nerastných surovín.

Pre potreby naplnenia cieľov Európskeho zeleného dohovoru (European Green Deal) došlo k dôkladnej analýze surovinovej potreby pre rozvíjajúce sa industriálne ekosystémy a stratégie vedúce k bezpečnému prístupu potrebných surovinových zdrojov. Výsledkom je viacero strategických dokumentov Európskej komisie, ktoré definujú potreby surovín do roku 2050 a postavenie „surovinového“ priemyslu. Ide predovšetkým o:

  • Európsky ekologický dohovor predstavený Komisiou v decembri 2019 s cieľom vytvoriť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050 s moderným, trvalo udržateľným hospodárstvom, kde je hospodársky rast podmienený zdrojmi. Prístup k zdrojom je považovaný za strategickú bezpečnostnú otázku.
  • Európska priemyselná stratégia (marec 2020)
  • Akčný plán pre kritické suroviny (september 2020)
  • Kritické nerastné suroviny pre strategické technológie a sektory v Európskej únii – predikčná štúdia (september 2020)

V súvislosti so spomínanými dokumentmi bola aj na Slovensku zverejnená štúdia „Moderné a úspešné Slovensko – národný integrovaný reformný plán“ vypracovaná Ministerstvom financií, ktorá definuje strategické ciele Slovenska do roku 2030. Prirodzenou súčasťou by mala byť integrácia stratégie EK do národnej stratégie Slovenska.

Práve prístup k zdrojom je strategickou otázkou bezpečnosti v kontexte ambície Európy premietnuť zelenú dohodu do praxe. V novej priemyselnej stratégii pre Európu sa navrhuje posilnenie otvorenej strategickej autonómie Európy. Prechod Európy ku klimatickej neutralite by mohol nahradiť dnešnú závislosť od fosílnych palív závislosťou od surovín, z ktorých mnohé získavame zo zahraničia, a v prípade ktorých sa stupňuje globálna hospodárska súťaž. Otvorená strategická autonómia Únie v týchto sektoroch musí byť aj naďalej zakotvená v diverzifikovanom a nenarušenom prístupe na svetové trhy so surovinami. Zároveň je potrebné riešiť základný problém spočívajúci v rýchlo rastúcom globálnom dopyte po zdrojoch znižovaním množstva materiálov a ich opätovným využitím pred recykláciou.

Okrem toho súčasná situácia spôsobená ochorením COVID-19 navyše odhalila ako rýchlo a ako hlboko sa môžu narušiť globálne dodávateľské reťazce. Komisia preto navrhla ambiciózny plán európskej obnovy po pandémii, ktorý je zameraný na zvýšenie odolnosti, otvorenej strategickej autonómie a posilnenie zelenej a digitálnej transformácie. To môže prispieť prostredníctvom bezpečnej a udržateľnej dodávky kritických surovín k obnove a dlhodobej transformácii hospodárstva.

Európa je závislá od dovozu kritických surovín

Európska únia je závislá od dovozu kritických nerastných surovín. Väčšina z nich sa dováža z Číny, či Juhoafrickej republiky. V septembri predstavila Európska komisia stratégiu, závislosť od dovozu navrhuje znižovať využívaním domácich zásob, recykláciou a diverzifikáciou.

Geografické rozmiestnenie kritických surovín v Európe ponúka pri vývoji v oblasti surovín pre batérie, ako je lítium, nikel, kobalt, grafit a mangán, zaujímavé príležitosti. Spoločnosti vo viacerých členských štátoch sa už zapájajú do činnosti Európskej aliancie pre batérie, pričom v súvislosti s ťažbou surovín, ako aj s ich spracovaním v Európe využívajú finančné prostriedky súkromného sektora, Európskej únie a členských štátov. Zároveň toto rozmiestnenie ukazuje, že mnohé zdroje surovín pre batérie v Únie sa nachádzajú v regiónoch, ktoré sú vo vysokej miere závislé od uhlia, alebo od priemyselných odvetví spojených s vysokými emisiami uhlíka, a v ktorých by bolo možné vybudovať továrne na výrobu batérií.

Ďalší potenciál predstavuje banský odpad bohatý na kritické suroviny, ktorý by sa mohol ďalej spracovať, čím by došlo k vytvoreniu novej hospodárskej činnosti na existujúcich, alebo bývalých miestach ťažby uhlia a zároveň by došlo k zlepšovaniu životného prostredia.

V týchto súvislostiach možno za najdôležitejšie kroky pre zabezpečenie prístupu Únie k nerastným surovinám považovať posilnenie hodnotových reťazcov pre priemyselné ekosystémy, ktoré je potrebné rozvíjať aj na národných platformách, a ktoré zároveň predstavujú pre baníctvo nové príležitosti.  Týmito krokmi sú:

  1. Členstvo v ERMA
  2. Vyvinúť udržateľné kritéria pre financovanie ťažby
  3. Rozvinúť výskum a inovácie pre spracovanie odpadov, pokročilých materiálov a náhrady v oblasti NS (odstraňovanie environmentálnych záťaží)
  4. Zmapovať potenciálne zdroje druhotných kritických nerastných surovín
  5. Identifikovať ťažobné a úpravárenské projekty, ktoré môžu byť spustené do roku 2025
  6. Vyvinúť expertízy a zručnosti v oblasti priemyslu nerastných surovín + vývoj nových technológií pre extrakciu surovín pri minimálnych environmentálnych dopadoch;
  7. Uplatniť programy pre pozorovanie Zeme, diaľkový prieskum Zeme pre geologický prieskum;
  8. Rozvinúť výskumné a inovačné projekty týkajúce sa ťažby a úpravy kritických nerastných surovín;
  9. Rozvinúť strategické medzinárodné partnerstvá a ďalšie financovanie pre zabezpečenie diverzifikovanej dodávky kritických nerastných surovín;
  10. Propagovať zodpovedné ťažobných postupov pre kritické nerastné suroviny.