Ako premiér Babiš nepresadil jadro ako zelený zdroj energie

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Premiér ČR Andrej Babiš. [Európska rada]

Je jadro zeleným zdrojom energie? Podľa českého premiéra áno a podarilo sa mu to presadiť na Európskej rade. Realita je však inde.

„Jadro je pre nás nízkoemisný zdroj, čistý zdroj. Určite si spomínate, ako som to na Európskej rade presadil po hodinových debatách,“ uviedol včera premiér Andrej Babiš po rokovaní s prezidentom Milošom Zemanom (záznam poskytla napríklad ČT24 v programe 90‘ ČT24, čas 1:35:20). Témou ich stretnutia bola totiž okrem iného výstavba ďalšieho bloku jadrovej elektrárne Dukovany.

Premiér tým odkazoval na decembrový summit Európskej rady, ktorého hlavnou témou bol cieľ dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050.

Závery Európskej rady hovoria inak

Cieľ klimatickej (uhlíkovej) neutrality spočíva v tom, že Európska únia vyprodukuje len také množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré je schopná pohltiť. Pre Česko nie je dosiahnutie tejto neutrality ľahkou úlohou. Z energetického hľadiska je totiž závislé na spaľovaní fosílnych palív, pri ktorom vzniká veľké množstvo emisií.

Pokiaľ chce Česká republika dosiahnuť klimatickú neutralitu, musí zabudnúť na uhlie a začať vyrábať energiu „zelenšie“. Premiér Andrej Babiš má o českej ceste k neutralite jasno. Už pred začiatkom decembrového summitu prehlásil, že Česko „podporí neutralitu, pokiaľ nám nebudú brániť vo výstavbe jadra ako čistého, bezemisného zdroja.“

Babiš na zmienke o jadre v záveroch decembrového rokovania trval tak urputne, že si od bruselskej korešpondentky Financial Times, Mehreen Khan, dokonca vyslúžil prezývku „Pán Problémový“.

Český premiér tvrdí, že sa jeho urputnosť vyplatila. „Na dnešnej Európskej rade som presvedčil lídrov o tom, že rozvoj jadrovej energie je našou cestou ku klimatickej neutralite. Pre občanov ČR to znamená dostatok čistej energie na ďalšie desaťročie,“ prehlásil po decembrovom summite. „Teraz je to konečne čierne na bielom, že skrátka my bez jadra tú uhlíkovú neutralitu nedáme,“ doplnil premiér.

Podobne argumentoval aj v utorok, 28. apríla, po tom, čo vláda schválila ďalšie kroky vo výstavbe ďalšieho bloku jadrovej elektrárne Dukovany.

Ako to ale s „presadením jadra“ v skutočnosti bolo?

„Európska rada potvrdzuje cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimaticky neutrálnu EÚ, a to v súlade s cieľom Parížskej dohody. Jeden členský štát (Poľsko – pozn. red.), nie je v tejto fáze k splneniu cieľa zo svojej strany schopný zaviazať sa a Európska rada sa k tejto otázke vráti v júni 2020,“ uviedli lídri Únie v záveroch decembrového summitu.

O jadre sa píše v bode č. 6 „Európska rada uznáva, že je potrebné zaistiť energetickú bezpečnosť a rešpektovať právo členských štátov rozhodovať o vlastnej skladbe zdrojov energie a zvoliť si najvhodnejšie technológie. Niektoré členské štáty uviedli, že súčasťou ich vnútroštátnej skladby zdrojov energie je jadrová energia.“

Druhá veta vyššie uvedeného odstavca je práve oným „víťazstvom“ Andreja Babiša. Ide o konštatovanie, že jadro je jedným zo zdrojov energie v niektorých členských štátoch. Teda konštatovanie, ktoré je už dávno zakotvené v Zmluvách o EÚ, konkrétne v Hlave XXI, ktorá sa venuje práve energetike. V tomto bode je priamo uvedené, že členské štáty majú právo voľby medzi rôznymi energetickými zdrojmi.

Áno, aj malé víťazstvá sú veľké víťazstvá. V pôvodnom návrhu záverov, ktorý redakcia EURACTIV.cz dostala ešte pred zverejnením oficiálnych záverov summitu, totiž pojem „jadrová energia“ chýbal.

O tom, že by bolo jadro bezemisným, nízkoemisným alebo čistým zdrojom, sa však nikde v záveroch Európskej rady nepíše.

Financovanie jadra

Výstavba a prevádzka jadrových elektrárni je finančne aj časovo náročná záležitosť a často sa neobíde bez štátnej podpory. Česko teda k výstavbe jadrových blokov bude potrebovať súhlas Európskej komisie, strážkyne pravidiel štátnej podpory v EÚ. Bude sa tiež musieť ubrániť tlaku ďalších členských štátov Únie, ktoré jadrové elektrárne považujú za bezpečnostné riziko. Voľba energetického mixu je viacmenej v rukách jednotlivých štátov. Povolenie k výstavbe so štátnou pomocou však nie je zrejme to jediné, čo Česko od Únie požaduje.

„Budeme silno tlačiť na Európsku úniu v tom, aby financovanie (jadrovej elektrárne – pozn. red.) bolo čo možno najlacnejšie. Inými slovami, aby bolo akceptované to, že ide buď o zelený zdroj, alebo aspoň nízkoemisný zdroj, čo nepochybne vo finále môže znamenať nižšiu cenu,“ uviedol na včerajšej (28. apríl) tlačovej konferencii po rokovaní vlády minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček.

Jadrovej energii ani zemnému plynu nový klimatický fond nepomôže

Slovenská vláda, europoslanci a ochranári vítajú Fond spravodlivej transformácie. Ten nebude podporovať jadrové ani plynárenské projekty, hoci pôžičky môžu získať od Európskej investičnej banky.

Zaradenie jadra medzi zelené zdroje by otvorilo vláde dvere k lepším možnostiam financovania, a to aj z európskeho rozpočtu. Únia chce totiž členským krajinám s prechodom na klimatickú neutralitu pomôcť. Vytvára preto špeciálny transformačný mechanizmus, ktorý má do ozelenenia európskej ekonomiky napumpovať 100 miliárd eur (cca 2,5 biliónov českých korún). Komisia vo svojom januárovom návrhu uviedla, že výstavbu jadrových elektrární transformačný mechanizmus finančne podporovať nebude.

O jadre sa vedie debata tiež v súvislosti s tzv. jednotnou taxonómiou. Únia chce totiž smerovať investície hlavne do environmentálne udržateľného rastu, preto si musí ujasniť, aké projekty do tejto kategórie spadajú. S tým má pomôcť nariadenie Únie, o ktorom sa v súčasnej dobe rokuje.

Expertná pracovná skupina poverená prípravou technických materiálov k tomuto nariadeniu vo svojej správe z marca 2020 jadro za udržateľný zdroj neoznačila. Nie je totiž jasné, či jadrová energetika spĺňa princíp „významného nepoškodzovania“ životného prostredia, o ktorý sa má jednotná taxonómia opierať.

Na zverejnení dokumentu expertnej pracovnej skupiny tak naviazalo rokovanie Rady EÚ, podľa ktorej by Európska komisia mala zriadiť špeciálnu platformu. Ta by pomáhala posudzovať aktivity, ktoré dosiaľ neboli klasifikované ako environmentálne udržateľné.

Zaradenie jadra medzi zelené zdroje preto ostáva naďalej otázkou.