Energetická chudoba počas pandémie COVID-19

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [Zdroj: pixabay/Comfreak]

Cenovo dostupné energie a teplotný komfort v domácnostiach sú pre zdravie ľudí veľmi dôležité. Vlády a dodávatelia energií by mali poskytnúť pomoc pri platení účtov za energie ľudom s nízkymi príjmami a tým, ktorí majú zdravotné problémy, píše PETRA ČAKOVSKÁ.

Petra Čakovská pôsobí v spotrebiteľskom združení Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S.), ktoré poskytuje bezplatné poradenstvo a rieši spotrebiteľské spory. Je projektovou manažérkou medzinárodného projektu Horizon 2020 Solutions to Tackle Energy Poverty (STEP).

Pandémia COVID-19 je veľkou výzvou aj pre riešenie problému energetickej chudoby. Podľa štátneho tajomníka rezortu hospodárstva Karola Galeka si však na zavádzanie systémových opatrení na zníženie energetickej chudoby budeme musieť počkať.

Pobyt doma a účty za energie

Kým celková spotreba energie klesla v dôsledku odstavenia veľkých odvetví hospodárstva, spotreba domácností sa naopak, pochopiteľne, zvýšila. Ako vyplýva z údajov z inteligentných elektromerov (IMS) Magna energia, opatrenia proti šíreniu koronavírusu významne zvýšili spotrebu elektrickej energie v domácnostiach. Spotreba domácností vybavených IMS bola napríklad 5. apríla 2020 o 39,75 % vyššia ako v ten istý deň v roku 2019. Spotreba firiem sa naopak medziročne znížila o viac ako 40 %, u odberateľov z verejnej správy bol prepad až 52,5 %.

Britský online porovnávač cien Uswitch, odhaduje, že nútený domáci pobyt bude priemerného spotrebiteľa energie stáť vo Veľkej Británii mesačne o 16 libier viac. Dokonca aj za normálnych okolností stojí priemerné vykurovanie domov s certifikátom energetickej hospodárnosti s energetickou triedou G (domy s najhoršou výkonnosťou) o 2 000 libier ročne viac ako vykurovanie domov s energetickou triedou C alebo vyššou (domy s najlepším výkonom).

Na Slovensku presné údaje chýbajú

To, v akej energetickej triede sú budovy na Slovensku vieme len podľa energetických certifikátov, ktorý väčšina budov na Slovensku nemá spracovaný. No môžeme vychádzať z objemu energie potrebnej na vykurovanie budov v jednotlivých energetických triedach. Spotreba energie na vykurovanie je napríklad v rodinnom dome kategórie A až šesťkrát nižšia ako v obdobnom dome kategórie G. V prípade bytových domov je to tiež cca 5,8 krát viac v neprospech energeticky neefektívnych budov. (Vyhláška č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov). Finančné náklady na kúrenie a celkovo energie sú teda suverénne najvyššie u ľudí, ktorí žijú v domácnostiach so slabou energetickou úrovňou, teda u tých najchudobnejších.

Studené domy a choroby dýchacích ciest

Studené domácnosti výrazne zvyšujú pravdepodobnosť šírenia vlhkosti alebo plesní, ktoré súvisia s 30-50 % nárastom výskytu respiračných problémov. U detí žijúcich v chladných domácnostiach sa šanca, že budú trpieť astmou alebo bronchitídou, zvyšuje dvojnásobne oproti tým, ktoré bývajú v riadne vykurovaných domovoch. Chladné domy a vyššie či nezaplatiteľné účty za energie tiež výrazne ovplyvňujú duševné zdravie, pre ktoré je dlhodobý pobyt doma už tak nevyhnutnou výzvou. Existujú však aj dôkazy o tom, že zlepšenie komfortu vykurovania domácností môže pozitívne pôsobiť na ľudí s dýchacími problémami či inými zdravotnými ťažkosťami, a najmä našu psychiku.

Pomáha spotrebiteľom s účtami za energie: Podomový predaj treba zakázať

Ľudia s najnižšími príjmami paradoxne platia za energie najviac, hovorí PETRA ČAKOVSKÁ zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov. Nemajú totiž peniaze na zateplenie domov a zároveň sú najčastejšie vystavení klamlivým praktikám podomových predajcov. Tie štát podľa jej skúseností takmer nerieši.

V rámci programu energetickej účinnosti (Nest energy efficiency scheme) vo Walese pri posudzovaní vplyvu na zdravie zistili, že počet návštev všeobecných lekárov kvôli respiračným problémom u osôb, ktoré dostávajú štátnu podporu klesol o 4 %, v porovnaní s 10 % nárastom návštev u ľudí, ktorí takúto dotáciu nedostali. Rozdiel bol ešte väčší u pacientov s astmou. Podobne iná štúdia o vplyve skvalitnenia bývania na zdravie (Cochrane review of the impact of housing improvements on health) konštatuje, že „investície do bývania, ktoré zlepšujú teplotnú pohodu v domácnosti, môžu viesť k zlepšeniu zdravia, najmä ak sú zamerané na osoby s chronickým ochorením dýchacích ciest“. 

Teplotný komfort a COVID-19 

Jednou z výrazných vlastností COVID-19 je extrémna rôznorodosť vplyvu vírusu na ľudí. Ľudia s existujúcimi dýchacími problémami pravdepodobne patria medzi najhoršie postihnutých. Aj zdravým ľuďom, u ktorých malo ochorenie vážny priebeh, môže koronavírus natrvalo dýchacie cesty poškodiť. Aj keď doteraz neexistujú žiadne konkrétne dôkazy o tom, že vykurované domy môžu pomôcť v boji proti COVID-19, iné zdroje naznačujú, že teplo v domácnosti môže vo všeobecnosti zohrávať dôležitú úlohu pri liečení respiračných chorôb. Vykurované priestory pomáhajú imunitnému systému lepšie bojovať s vírusom a zvyšujú pravdepodobnosť, že nakazení ho zvládnu len s miernymi príznakmi. Domáce teplo navyše pomáha zotaviť sa rýchlejšie aj tým, ktorí sa po liečbe vrátia domov z nemocnice.

Podpora energeticky chudobných

Cenovo dostupné energie a teplotný komfort v domácnostiach hrajú významnú rolu v procese ochrany zdravia ľudí. Z krátkodobého hľadiska by teda mali vlády a dodávatelia energií okamžite poskytnúť pomoc pri platení účtov za energie ľudom s nízkymi príjmami a tým, ktorí majú zdravotné problémy alebo sa vrátili z nemocnice.

Konzorcium spotrebiteľských združení, ktoré realizuje medzinárodný projekt STEP s cieľom priniesť riešenia problému energetickej chudoby, odporúča krajinám zaviesť sériu opatrení. Patrí medzi ne moratórium na odpájanie od dodávok energií, príprava schémy poukazov, zliav či príspevkov na energie pre ľudí s nízkymi príjmami a poskytnutie kreditu ľuďom s predplatenými elektromermi.

Z dlhodobého hľadiska je potrebné realizovať programy na energetickú obnovu budov, ktoré všetkým zabezpečia teplé, zdravé domovy s cenovo dostupnými energiami. Napríklad dotačná schéma írskej vlády Warm and Well being scheme, zameraná na zlepšenie podmienok bývania zraniteľných skupín obyvateľstva (vo veku od 0 do 12 rokov a od 55 rokov vyššie) trpiacim chronickým respiračným ochorením, môže byť pozitívnym príkladom aj pre Slovensko.