Európa sa bez ruského plynu nezaobíde. Aspoň zatiaľ

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračná fotografia. [EPA/Aadam Hawalej]

Jedným z najsilnejším tromfov, ktoré má ruský prezident Vladimír Putin v rukáve, sú dodávky ruského plynu do Európy. Aj keď sa v súčasnosti Európa bez ruského plynu nezaobíde, aktuálna situácia však určite povedie k hľadaniu ciest a spôsobov, ako sa závislosti na ruskom plyne zbaviť. To je pre Putina a pre Rusko zlá správa, píše analytik z konzultačnej spoločnosti JPX Ján Pišta.

Ján Pišta je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o., ktorá poskytuje svojim klientom správy o vývoji trhov s plynom a elektrinou a analyzuje aktuálne faktory ovplyvňujúce vývoj cien plynu a elektriny v strednej Európe. Poskytuje aj indikácie budúceho vývoja cien plynu, elektriny, emisných kvót, uhlia, LNG a ropy.

Začiatkom minulého týždňa (22. februára) vstúpili ruské jednotky na územie republík na východe Ukrajiny a o dva dni neskôr (24. februára) zaútočili na Ukrajinu na viacerých frontoch. Západný svet prijal viaceré sankcie proti Rusku a ďalšie pripravuje. Rusko má na tento útok dostatočne silné dôvody. Aspoň podľa svojich predstáv. Sankcie budú preto podľa Ruska nespravodlivé. Otázkou zostáva, ako na tieto „nespravodlivé“ sankcie Rusko zareaguje.

Stopka ruskému plynu ako trest za Ukrajinu? Európa by to pocítila, nahráva jej však teplá zima

Koniec plynovodu Nord Stream 2 predstavuje pre Rusko iba malý trest v porovnaní s tým, čo možno príde ako súčasť nových sankcií. Kompletné zastavenie ruských dodávok plynu by však zasiahlo aj samotnú Európu, pretože alternatív veľa nie je.

Jedným z najsilnejším tromfov, ktoré má ruský prezident Vladimír Putin v rukáve, sú dodávky ruského plynu do Európy. Podľa odhadov agentúry Bloomberg dodal minulý rok Gazprom do Európy a Turecka asi 177 miliárd m3 plynu. Pôvodný plán bol na úrovni 183 miliárd m3, no v roku 2019 dodal 199 miliárd m3. Otázkou teda je, či by sa Európa dokázala zaobísť bez ruského plynu.

Podiel jednotlivých krajín na importe plynu do Európy
Zdroj: Štvrťročná správa Európskej komisie o európskom trhu s plynom

Tok LNG, nórskeho a ruského (NS, Jamal a VK) plynu do Európy v miliónoch m3 za deň
(Zdroj: ALSI, ENTSO-G)

Možnosti náhrady ruského plynu

Čerpanie z podzemných zásobníkov však treba vylúčiť hneď na začiatku. Táto možnosť vôbec  nepripadá do úvahy. Počas minulého roku totiž zásobníky neboli dostatočne naplnené a tak je v súčasnosti množstvo plynu v nich rekordne nízke. Podľa posledných údajov AGSI+ sú naplnené už len na 29,7 percenta a zostáva v nich len čosi viac ako 30 miliárd m3 zemného plynu. S týmto množstvom Európa len tak-tak prečká zimu. Nesmie sa však prudko ochladiť a Rusko a ani iní dodávatelia nesmú ani len priškrtiť svoje kohútiky.

Tohtoročný, minuloročný a 11-ročný minimálny, maximálny a priemerný stav zásobníkov v EÚ v percentách. Zdroj: AGSI+

Nahradenie zemného plynu všade tam, kde je to možné

Analytici Centra pre energetické štúdie Baker inštitútu pri Rice univerzity v americkom Houstone vo svojej štúdii odhadujú, že 30 percent európskeho plynu spotrebuje priemysel a zvyšných 70 percent sa spotrebuje na výrobu elektriny, na kúrenie, ohrev teplej vody a na varenie. Zvýšením výroby elektriny v jadrových a uhoľných blokoch a v elektrárňach spaľujúcich ropné produkty dokáže podľa nich Európa nahradiť spotrebu až 50 miliárd m3 zemného plynu inak spotrebovaných v plynových elektrárňach. Približne 30 miliárd m3 je potom možné podľa amerických analytikov dosiahnuť navýšením potrubných dodávok z Nórska a Alžírska a navýšením ťažby v holandskom Groningene.

To je spolu 80 miliárd m3.

Ak budeme kalkulovať s minuloročnou dodávkou ruského plynu v objeme 177 miliárd m3, zostáva ešte nahradiť 97 miliárd m3. V prípade komfortnej dodávky z roku 2019 v objeme 199 miliárd m3 zostáva však ešte nahradiť až 119 miliárd m3.

Ak nebudeme brať do úvahy šetrenie všade tam, kde sa dá a ani zavádzanie regulačných stupňov, ktoré by značne obmedzili európsky priemysel, poslednou možnosťou zostáva LNG.

Európa nie je schopná spracovať viac stlačeného zemného plynu. Väčšina LNG terminálov je plná

Ak sa prerušia dodávky ruského zemného plynu do Európy, nebude ich možné nahradiť stlačeným zemným plynom (LNG) zo Spojených štátov. Európske terminály na jeho uskladnenie a spracovanie sú takmer plné. 

LNG má najväčší potenciál

Teoretická maximálna ročná kapacita európskych LNG terminálov je podľa spomínanej americkej štúdie 239,6 miliárd m3. Táto kapacita je rozdelená medzi južnú Európu (123,3 miliárd m3), východnú Európu (5,2 miliárd m3), severnú Európu (66,1 miliárd m3) a západnú Európu (45,0 miliárd m3).

V minulom roku však LNG terminály dodali do potrubnej siete iba 72 miliárd m3 splyneného LNG, takže táto kapacita bola využitá na menej ako jednu tretinu. Mohlo by sa teda zdať, že LNG Európu zachráni. Teoreticky áno, prakticky však veľmi ťažko.

Priemerné mesačné využitie európskych splyňovacích terminálov.
Zdroj: Štvrťročná
správa Európskej komisie o európskom trhu s plynom

Problémom je umiestnenie polovice LNG terminálov v južnej Európe. Zvlášť na Pyrenejskom poloostrove. Plynovod, ktorý odtiaľ vedie do Francúzska, má totiž veľmi malú kapacitu, celkovo iba 21 miliónov m3 denne (225 GWh/d). Ročne tadiaľ môže pretiecť do Francúzska maximálne 7,7 miliardy m3 plynu.

To je inak dôvod, prečo by európsky nedostatok plynu priamo neriešilo ani obnovenie dodávok alžírskeho plynu na Pyrenejský poloostrov plynovodom vedúcim cez Maroko. Dodávky týmto plynovodom boli totiž prerušené kvôli nezhodám v tejto oblasti. Navýšenie toku alžírskeho plynu do Španielska by však aspoň umožnilo niektoré LNG tankery presmerovať na sever Európy.

Kapacita medzi Talianskom a Švajčiarskom je síce približne 80 miliónov m3 denne, no Taliansko intenzívne využíva svoje LNG terminály pre pokrytie svojej vlastnej spotreby, takže priestor na zásobovanie zvyšku Európy je tam minimálny.

Podiel jednotlivých krajín na importe LNG do Európy v miliardách m3
Zdroj: Štvrťročná
správa Európskej komisie o európskom trhu s plynom

Ruský plyn bude v súčasnosti ťažko nahraditeľný 

Ak vezmeme do úvahy, že LNG terminály na západe a severe Európy sú už teraz využívané približne na 40 percent, zostáva v nich asi 70 miliárd m3 voľnej kapacity. Spolu s náhradou plynových elektrární a navýšením importu plynovodmi a vlastnej ťažby tak Európa dokáže teoreticky získať približne 150 miliárd m3 plynu. Stále jej tak bude chýbať minimálne 27 m3, no v optimálnom prípade až 50 miliárd m3 ruského plynu. To je približne ročná dodávka plynovodom Nord Stream.

V týchto výpočtoch sú použité maximálne technické kapacity, ktoré však z rôznych dôvodov nebývajú nikdy naplnené. Tieto čísla tiež nezohľadňujú kapacity skvapalňovacích závodov, v ktorých sa LNG vyrába a ktoré sa už v súčasnosti blížia k svojim limitom. Tiež tu nie sú zohľadnené problémy v logistike, dostatok LNG tankerov na trhu a ani medzinárodná konkurencia, Ázia je totiž na LNG mimoriadne závislá. Aj napriek takýmto ideálnym podmienkam sa však ukazuje, že Európa ruský plyn úplne nahradiť nedokáže.

V súčasnosti sa teda Európa bez ruského plynu nezaobíde.

Aktuálna situácia však určite povedie k hľadaniu ciest a spôsobov, ako sa tejto závislosti na ruskom plyne zbaviť. To je pre Putina a pre Rusko zlá správa.

Tento článok bol pôvodne zverejnený na portáli slovgas.sk.