Európske verejné banky napriek parížskym záväzkom naďalej financujú uhoľný priemysel

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Chladiace veže uhoľnej elektrárne blízko Pulheimu v Nemecku [EPA/FEDERICO GAMBARINI]

EIB a EBRD neprestali poskytovať miliardy eur daňových poplatníkov energetickým podnikom závislým na uhlí v Srbsku a Poľsku. Ohrozujú tým boj s klimatickými zmenami.

Anna Roggenbucková je expertkou CEE Bankwatch, siete stredo- a východoeurópskych environmentálnych organizácií.

Po podpise Parížskej dohody o klíme z roku 2015 sa financovanie uhoľných elektrární z verejných zdrojov stalo neobhájiteľným. Európske verejné banky ako Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) napriek tomu našli cestu ako ďalej podporovať najväčších znečisťovateľov.

EIB a EBRD každoročne poskytujú miliardové úvery energetickým korporáciám, čo im pomáha udržiavať zastaralé technológie v rozpore s ekonomickými a environmentálnymi záujmami ich zákazníkov.

Podpora uhlia v Srbsku

Nedávna analýza Bankwatch ukázala, že EIB poskytla 3,9 miliardy eur viacerým energetickým spoločnostiam využívajúcim uhlie napriek tomu, že nemali žiadne dekarbonizačné plány.

EBRD zase predĺžila bezpodmienečné úvery podnikom, ktoré pokračujú v rozvoji nových kapacít pre výrobu elektriny z uhlia.

Príkladom môže byť Srbsko, kde EBRD investovala do štátnej energetickej spoločnosti Elektroprivreda. Tá v krajine kontroluje ťažbu lignitu a vyrába elektrinu pre takmer celú krajinu. Investície do podniku mali priniesť zlepšenia v environmentálnej oblasti. Ako sa však ukázalo, emisie skleníkových plynov, za ktoré je Elektroprivreda zodpovedná, v minulých rokoch rástli.

Spoločnosť dokonca otvára nové uhoľné bane, aby mala palivo pre svoje znečisťujúce uhoľné elektrárne..

Merkelová nechce novými limitmi na CO2 vyhnať automobilky z Európy 

Predstavitelia nemeckého automobilového priemyslu pokladajú plány Európskej komisie na sprísnenie limitov za realizovateľné. Spochybňujú však cieľ stanovený do roku 2025.

Špinavé investície v Poľsku

Obe banky pravidelne investujú aj do poľských štátnych energetických spoločností ako Energa, PGE a Enea. Miliardy eur, ktoré majú podnikom pomôcť rozširovať siete. V skutočnosti však uvoľnili peniaze pre nové uhoľné elektrárne a ďalšie špinavé investície.

V roku 2016 sa Energa a Enea dohodli na spoločnej investícii do novej 1 000 MW uhoľnej elektrárne v meste Ostroleka na severovýchode Poľska. Tender na výstavbu zariadenia bol už medzičasom dokončený.

V tom istom roku Energa spolu s PGE investovala 115 miliónov eur do novovytvorenej Poľskej ťažobnej skupiny (Polish Mining Group), ktorá je dnes najväčším európskym výrobcom čierneho uhlia. Keď rok na to EIB a EBRD poskytli Energe pôžičku na konvertibilné dlhopisy pre rozvoj elektrických sietí, spoločnosť zrušila staré zmluvy s výrobcami obnoviteľnej energie.

Emisné limity pre autá: Nemeckí politici nevedia nájsť kompromis

Nemecké ministerstvá sa nevedia dohodnúť na výške emisných limitov pre automobily na roky 2025 a 2030. Argumentujú potrebou chrániť životné prostredie, ale aj „zničením najdôležitejšieho európskeho priemyselného odvetvia“.

Prísnejšie posudzovanie

PGE je dnes najväčšou poľskou uhlie-spracujúcou spoločnosťou a jedným z najväčších znečisťovateľov v Európe. Iba uhoľná elektráreň v Bełchatówe vypustí za rok do ovzdušia viac ortute ako celé španielske hospodárstvo.

Spoločnosť ale podľa všetkého nemá nijaký plán podriadiť sa Parížskej dohode o klíme. Jej kapitálové výdavky na obnoviteľné zdroje energie v roku 2017 medziročne klesli o 44 percent, pričom PGE v súčasnosti ďalej rozširuje a modernizuje svoje uhoľné elektrárne .

Časť z úverov, ktoré EBRD a EIB poskytla pre rozšírenie rozvodovej siete, poľské spoločnosti skutočne použili na zlepšenie pripojenia k obnoviteľným zdrojom energie. Išlo však len o veľmi malú časť. Naše analýzy ukázali, že z celkovej sumy 1,5 miliardy eur, ktoré EIB Poliakom poskytla v rozmedzí rokov 2013-2017, bolo na tento účel použitých menej ako 1 percento.

Prekvapujúce je to hlavne z dôvodu rastúcej ceny uhlíka, s ktorou sa spoločnosti musia vyrovnať, a u ktorej sa predpokladá ďalší rast. V konečnom dôsledku vyššiu cenu ponesú odberatelia.

Tieto príklady ilustrujú, že európske verejné banky musia v záujme životného prostredia a spoločnosti prísnejšie posudzovať záujemcov o pôžičky. Podnikom, ktoré plánujú peniaze využiť na rozvoj kapacít uhoľných elektrární bez plánu na adekvátnu dekarbonizáciu podľa Parížskej dohody o klíme, by nemali byť poskytnuté nijaké finančné prostriedky.

Medzititulky – redakcia.